Zopár odskúšaných postupov, ktoré vám môžu pomôcť na ceste za vaším životným šťastím (3) – Meditácia

V tejto sérii článkov uvádzame konkrétne postupy, ako sa postupne prepracovať k svojmu životnému šťastiu – vedomému a trvalému. Prešli sme si Disneyho metódu na prácu s víziami, Asertivitu pre zdravú ekologickú komunikáciu a teraz si bližšie popíšeme Meditáciu. Na čo nám slúži meditácia, sme si už napísali v článku Ako postupovať pri hľadaní svojho životného šťastia. (TU je odkaz) . Málinko si spomínané dôvody pre meditovanie rozšírime. Stáva sa vám niekedy, že vás vaše myslenie otravuje? Napríklad dlhšiu dobu ležíte v posteli a nie a nie zaspať? Namiesto toho vás rozptyľujú myšlienky, jedna strieda druhú akoby bez konca? A možno sa objavujú samé znepokojujúce témy – nedoriešené veci, emočne napäté situácie a podobne. Sú ľudia, ktorým sa to deje bežne aj počas dňa. Dávno stratili kontrolu nad svojím myslením a celý deň si s nimi ich hlava robí, čo chce – majú život plný napätia a stále niečo riešia pod tlakom. Takýto stav má od šťastného života ďaleko. Ako sa s tým popasovať? Ako sa upokojiť a naučiť sa povedať svojim myšlienkam rozhodné DOSŤ!? Presne na to je dobrá meditácia. Meditácia je výborný nástroj pre tréning zotrvávania v prítomnom okamihu. Všimnite si, že keď vás niečo takto vyrušuje, málokedy to je vaša prítomnosť. Väčšinou sú to emočné traumy z minulosti alebo obava z budúcnosti. A ako si navodiť stav, kedy nie ste vyrušovaný minulosťou ani budúcnosťou a môžete sa v pokoji sústrediť na prítomnosť, na to, čo práve robíte, a môžete pristupovať ku všetkým svojim vnútorným zdrojom? Keď sa naučíte krotiť svoje myšlienky, možno si začnete v tom pokoji všímať aj pocity, ktoré sú také nepatrné, že ste dávno stratili citlivosť na to, aby ste si ich vôbec všimli. Aj ony vám chcú niečo povedať. Naučíte sa ich vnímať a to je nutná podmienka na to, aby ste ich mohli rozkľúčovať – uvedomiť si, čo vám chcú povedať. Prínosy meditácie najlepšie pochopíte, ak ju budete sami praktizovať.

Návod, ako praktizovať najjednoduchšiu formu meditácie, ktorú zvládne aj začiatočník, si načrtneme teraz. Poďme na to. Nájdite si miesto, kde vás nebude nikto a nič rušiť. Odporúčam vám stíšiť telefón a pod. Pohodlne sa usaďte, dbajte pritom na to, aby ste mali vystretý chrbát. Teoreticky si môžete aj ľahnúť, ale ležanie má jedno riziko navyše, ktoré vám môže meditáciu pokaziť. Asi tušíte, aké 🙂 Takže odporúčam sedieť. Môžete zavrieť oči alebo ich nechať otvorené. Je dobre, aby vás ani vizuálne v zornom poli nič nevyrušovalo. Spustite si nejaký časovač, ktorý vám pripomenie, že už prešlo 10 – 15 minút, aby ste podvedome nepremýšľali nad tým, koľko času ešte máte. A teraz sa môžete začať sústreďovať na svoj dych. Dbajte na to, aby ste dýchali správne – t.j. do brucha. Hrudník by sa vám teoreticky vôbec nemusel hýbať. Zato vaše brucho by sa malo nafukovať a vyfukovať. Bránicu by ste nemali rozpínať smerom dopredu, ale smerom dolu. Na úvod je dobre počítať si tempo nádychu aj výdychu. To znamená, že si v duchu počítajte napríklad do 5, kým sa budete nadychovať, potom zas do 5 pri výdychu. Na nič iné nemyslite. To sa jednoducho povie, ale najmä v úvode sa môžete prichytiť, že už nejakú dobu myslíte na niečo úplne iné, čo sa vám natlačilo do pozornosti. Keď si to uvedomíte, poďakujte sa tej myšlienke, že prišla, ale vyprevaďte ju ako nevítaného hosťa. Povedzte si v duchu napríklad: „Ďakujem ti, že si prišla, ale teraz nie je dobrý čas na návštevu, preto ťa prosím, aby si hneď odišla, príď inokedy.“ Zbavte sa tej myšlienky a vráťte sa k počítaniu a k sústredeniu na meditáciu, na svoj dych. Tieto neželané návštevy sa budú vyskytovať stále menej, až si čoskoro uvedomíte, že pár minút ste boli len sami so sebou. A tento čas sa bude cvikom predlžovať, až jedného dňa zistíte, že nemáte najmenší problém
sústrediť sa na dlhší čas . Naučíte sa vypnúť svoje myslenie z vedomia a ostať len sám so sebou. Vyššie popísaný návod som sám pred nejakým časom našiel na internete, keď som sa začal o meditáciu zaujímať ja. Neskôr nájdem aj zdroj a uvediem vám v komentároch konkrétny odkaz.

Budem rád, keď sa s nami v komentároch podelíte o svoje skúsenosti s Meditáciou.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.

Zopár odskúšaných postupov, ktoré vám môžu pomôcť na ceste za vaším životným šťastím (2) – ASERTIVITA.

Pokračujeme v sérii článkov o technikách, metódach a návodoch, ktoré vás môžu posunúť vpred na ceste za životným šťastím. Hneď na úvod pripomeniem, že vám dajú vytúžené výsledky len vtedy, ak sa im budete aj reálne venovať. Poznať možnosti a teóriu je jedna vec, druhý krok musíte urobiť v praxi – praktizovaním, skúšaním, robením chýb, zlepšovaním sa. Len tak sa naučíte chodiť. A po prvých krokoch to bude ľahšie a ľahšie, až jedného dňa zistíte, že sa na chôdzu nemusíte sústrediť a vaše životné šťastie sa stane palivom vašej tvorivej energie. Vaše životné šťastie si skrátka vyžaduje neustále učenie. Aj v manažmente sa za top svetové know-how považujú učiace sa organizácie, ktoré sa učia ako celok. Ale bez toho, aby sa učili jednotlivci, by to nefungovalo. Energiu, ktorú vložíte do svojho osobnostného rozvoja, budete musieť investovať len dovtedy, kým sa vám osobnostný rozvoj nestane zvykom. Následne sa vám tisícnásobne vráti. Predstavte si, že by sa vám stalo zvykom byť šťastný. Tá predstava nepotrebuje ďalší komentár.

Sľúbil som vám, že si dnes povieme niečo o asertivite. Teda o spôsobe komunikácie, ktorý najlepšie funguje na to, aby sme si obhájili svoje práva. S úspechom sa používa, aby sme vyjadrovali svoje pocity, názory. Najmä keď nás niekto tlačí do niečoho, čo nechceme. Alebo nás emočne manipuluje – chce v nás vzbudiť pocit viny, alebo len nerešpektuje naše práva. Asertivita, zopakujem, nie je ani pasivita, ani agresivita. Je v strede medzi nimi a na rozdiel od agresivity alebo pasivity – funguje. Preto o nej píšem.

Spomeniem najskôr 10 základných asertívnych pravidiel – vyjadrujú naše práva aj povinnosti. Je dobré, aby sme si ich boli vedomí. Tu sú:

Máte právo sami posúdiť svoje správanie a byť zaň zodpovedný.

Máte právo povedať: „Nie.“

Máte právo nevysvetľovať svoje rozhodnutia.

Máte právo povedať: „Ja neviem.“

Máte právo posúdiť,do akej miery ste zodpovedný za riešenie problémov iných ľudí.

Máte právo zmeniť svoj názor.

Máte právo byť nezávislý na dobrej vôli ostatných.

Máte právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.

Máte právo robiť nelogické rozhodnutia.

Máte právo povedať: „Ja ti nerozumiem.“

Prvýkrát som ich čítal ako stredoškolák, keď sme z nejakého dôvodu mali doma skriptá s názvom: „Když řeknu NE, mám pocit viny.“ Už vtedy mi dali zmysel. Postupne sa stali mojimi presvedčeniami. Som presvedčený, že tieto práva a povinnosti vlastním a ich znalosť mi pomáha. Vyžadujem, aby moje práva ľudia okolo mňa rešpektovali rovnako, ako ja rešpektujem tie ich. A zároveň prijímam zodpovednosť za to, čo urobím, ako sa rozhodnem. Napríklad aj za svoje životné šťastie. V komunikácii sú tieto pravidlá dobrými piliermi. Chce to trochu cviku, aby ste ich s výhodou vedeli vo svojom živote používať. Najprv si ich treba uvedomiť – proste sa ich naučte naspamäť a porozmýšľajte nad tým, či si spomeniete na situácie, kedy tieto vaše práva niekto popieral. Neskôr si začnite tieto situácie všímať okolo seba v každodennom živote. Vždy, keď sa pri komunikácii dostaví pocit, že ste niekam tlačený alebo iba máte z nejakého dôvodu zlý pocit, skontrolujte si jedno svoje asertívne právo po druhom. S vysokou pravdepodobnosťou odhalíte, že niektoré vaše práva druhá strana nerešpektuje. Nemusí ovládať asertívne pravidlá a sama protistrana si zrejme nie je vedomá, že porušuje nejaké vaše práva. Vtedy najlepšie, čo môžete urobiť, je pomenovať ich nahlas a oznámiť druhej strane, že chcete, aby ich rešpektovala.

V situáciách, kedy sa potrebujeme za niečo postaviť v komunikácii alebo keď na nás niekto tlačí, dokonca nás môže vedome manipulovať, nám pomáhajú asertívne techniky. Spomeniem moje dve najobľúbenejšie – techniku otvorených dverí a techniku pokazenej gramofónovej platne. Techniku otvorených dverí si môžeme predstaviť, ako keby sa niekto rozbehol oproti zatvoreným dverám rozhodnutý, že ich vyrazí. Tesne predtým, ako do nich narazí, ich otvoríme. Dotyčný preletí prázdnym otvorom a bude mať čo robiť, aby to zvládol. Ide o to, že mu v komunikácii ešte predtým, ako vyslovíte svoje pocity, myšlienky, práva, vyjadríte svoje pochopenie pre to, že je rozčúlený, cíti sa podvedený alebo niečo podobné. Napr.: „Chápem, že sa ti to v tomto momente môže zdať tak a tak, a mrzí ma, že si sa do takej situácie dostal…“ alebo „Rozumiem ti, vidím to podobne, tiež by som bol asi na tvojom mieste rozčúlený…“ Ak to budú v danej chvíli vaše skutočné pocity, bude vám to výborne fungovať. Ak nie, fungovať to bude, ale len u ľudí, ktorí nevidia, že to, čo hovoríte, nie je v súlade s tým, ako to hovoríte. Asi to zaokrúhlim a napíšem, že bude to fungovať u menej emočne inteligentných ľudí. Druhú stranu takéto pochopenie tak povediac odzbrojí. Zaskočíte ho a zabudne na svoje rozčúlenie, pretože je zvyknutý, že ľudia naspäť útočia alebo sa vzdajú. Ale zlo sa nedá poraziť zlom. Tak zmeňte trend komunikačnej vojny na konštruktívnu komunikáciu. A hneď potom nahlas vyjadrite svoju myšlienku, pocit, právo… Neskôr som sa s touto technikou stretol aj v konverzačnej hypnóze, patrila medzi obranné techniky, ale asertivita je postačujúci funkčný jednoduchý základ. K téme ešte dodám, že ako konverzačná hypnóza, tak aj asertivita sa dajú aj zneužívať. Odporúčam vám narábať so všetkými vašimi znalosťami a talentami ekologicky. A na tom, že niekoho tlačíte a manipulujete do niečoho, čo sám nechce, nie je ekologické nič. Komunikácia je ovplyvňovanie, ale aj v slovnom prejave treba rozlišovať láskavú komunikáciu a násilie. Pamätajte, nemáte ovládač na ľudí a zrejme ho nikdy nebudete mať. A preto neočakávajte, že váš názor vždy druhá strana hneď prijme. Že sa bude správať podľa vašich predstáv. Dajte ľuďom čas. Najčastejšie sa stačí o veciach porozprávať a ľudia už vedia, čo majú robiť. Komunikujte formou DIALÓGU, nesnažte sa iných presvedčiť, ale pomenovať svoj názor, pohľad, vyjadriť svoj osobný postoj k veci. A keď sa to isté udeje na druhej strane, potom sa môžete navzájom inšpirovať alebo si môžete v pokoji vysvetliť, že si myslíte, že tam vidíte nejaké slabé miesto a vlastne si pomôcť. Partner v dialógu si vás rád vypočuje a bude nad tým premýšľať. Ak nie, tak nevediete DIALÓG. Dialóg je nezlučiteľný s egom. V minulosti som o tom písal.

Moja ďalšia obľúbená asertívna technika sa nazýva technika pokazenej gramofónovej platne. Rovnako ako technika otvorených dverí sa volá príznačne svojmu princípu. Ide v nej o to, že opakovane vyslovujete svoje právo, ktoré si chceme obhájiť/uplatniť: „Ja chápem, že to a to, a chcem povedať…“ a vyjadríme svoju požiadavku. Druhá strana na to zareaguje napríklad vyšším hlasom alebo nejakým emočným vydieraním. Takže o chvíľu na to pokračujeme: „Rozumiem ti, chcem len zopakovať/dodať/vyjadriť svoje právo…“ a vyslovíme znova zrozumiteľne svoju požiadavku. Ak to nestačí, tak svoju požiadavku vyjadrujeme znova a znova. Dokola, ako keby sme sa na niečom zasekli. Aj dvadsaťkrát, ak je to potrebné. Ide o to, aby druhá strana pochopila, že nech vám povie čokoľvek, vy nepoľavíte v snahe uplatniť si svoje právo. Vo vyššie spomínaných skriptách bol aj na túto techniku výborný príklad, ako si niekto zabudol v predajni svoj nákup, vrátil sa tam a chcel ho naspäť. Predavač sa tváril, že o ničom nevie a nepamätá si. Poškodený len dokola rozprával : „Já chci jen svoje maso.“ No a predavač skúšal emočne manipulovať – napríklad: „Za vami v rade stoja ľudia, ponáhľajú sa a vy ich zdržujete.“ (Pozn.: mali by ste sa za to cítiť zle – previnilo.) Odpoveď na to by mohla znieť: „Som si vedomý, že za mnou stoja ľudia, a chápem, že sa môžu ponáhľať. Takisto mi to nie je príjemné a skutočne ma mrzí, že ich takto zdržujeme. Ja chcem len svoje mäso, ktoré som si tu pred chvíľou kúpil.“ A dotyčný to takto podobne zopakoval asi 15-krát, kým svoje mäso nedostal. Možno to ako ilustrácia stačí.

Povieme si ešte, čo je to spomínané emočné vydieranie. Je dobré ho rozoznať v komunikácii. Emočné vydieranie je, keď vás niekto tlačí do niečoho, čo nechcete, a vyjadruje to cez svoje alebo niečie emócie – napríklad aj vaše. Vyjadrenia ako: „Maminka bude smutná, keď neurobíš to alebo to“ alebo „Neľúbiš ma, keď mi nepomôžeš“ a pod. majú vo vás vzbudiť pocit previnenia, aby ste sa cítili zle, keď mu nevyhoviete. Základný predpoklad toho, aby sme vhodne zareagovali na emočné vydieranie, je rozoznať ho. A keď vás bude niekto emočne vydierať, o to viac si dajte pozor, aby ste sa rozhodli, ako to cítite vy.

Na záver ešte jeden tip súvisiaci úzko s asertivitou. Trénujte sa v hovorení: „NIE“. Nevravím, že vždy a všade. Keď chcete povedať „ÁNO“, povedzte ho. Keď chcete povedať „NIE“, povedzte „NIE“. Rozhodnite sa podľa seba. Nenechajte na seba tlačiť, druhá strana nemá právo za vás rozhodovať, pretože vy ponesiete zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Vcíťte sa do každej jednej situácie a potom si vyberte tú možnosť, s ktorou ste najviac v súlade.

Na internete je niekoľko zdrojov, ktoré si môžete k asertivite dohľadať, tak isto existuje zopár titulov v knižnej forme, aj keď musím dodať, že kníh o asertivite som v ponuke obchodov videl len zopár a väčšinou sa špecializovali na určitú tému – asertivita vo vzťahoch a pod.

Nabudúce si predstavíme jednoduchú formu meditácie, vhodnú aj pre začiatočníkov. Najviac sa teším na to, ako mi možno práve vy dáte neskôr vedieť, že vám tieto články pomohli.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú na ceste za naším životným šťastím kľúčové.

Rudo D.

Zopár odskúšaných postupov, ktoré vám môžu pomôcť na ceste za vaším životným šťastím (1) – Disneyho metóda na prácu s víziou.

Videli ste za posledné roky nejakú rozprávku z Disneyho štúdia? Pozrite si hociktorú z nich. A všimnite si mieru kreativity, ktorá je vyšperkovaná do detailov. V Disneyho štúdiách do dnes používajú jednu relatívne jednoduchú metódu na prácu so svojimi víziami. Nazýva sa Disneyho metóda. Prekvapivo 🙂 O čo ide? Metóda vychádza z toho, že…

Naposledy sme si spolu prešli hlavné míľniky na našej ceste za šťastím, povedali sme si o tom, ČO je dobré robiť, PREČO to máme robiť a dnes začneme sériu článkov – AKO na to. Predstavím vám zopár techník, návodov, ako na to, aby ste sa denno-denne posúvali vpred. Mojím cieľom je, aby sme si boli všetci stále vedomejší každého jedného kroku za svojím životným šťastím. Okrem iného som vám sľúbil, že sa bližšie pozrieme na proces ujasňovania svojej vízie.

To, na čo nám je vízia, je pomerne obšírna téma. V prípade, že v tom nemáte jasno, vám odporúčam vrátiť sa späť na minulý článok – (odkaz na minulý článok). Videli ste za posledné roky nejakú rozprávku z Disneyho štúdia? Pozrite si hociktorú z nich. A všimnite si mieru kreativity, ktorá je vyšperkovaná do detailov. V Disneyho štúdiách dodnes používajú jednu relatívne jednoduchú metódu na prácu so svojimi víziami. Nazýva sa Disneyho metóda. Prekvapivo 🙂

O čo ide? Metóda vychádza z toho, že všetci v sebe máme vnútorného snílka, realizátora aj kritika. Niekto vnútorne alebo aj nahlas pomerne často kritizuje, vidí problémy, upozorňuje na potenciálne hrozby. Toto je presne človek, ktorý významne živí v sebe kritika, má ho trénovaného a vždy pripraveného. Niekto iný častejšie hovorí o víziách, môže zľahčovať problémy, dokáže sa ľahko nadchnúť pre vec. Tento človek má trénovaného snílka a kritik v ňom môže dlhodobo spať. Niekto ďalší častejšie navrhuje postupy, je navyknutý pristupovať k veciam konštruktívne, systematicky, hľadať a nachádzať riešenia. Takýto človek používa najčastejšie realizátora, snílek s kritikom v ňom zvyknú oddychovať. Z mojej skúsenosti máme skoro všetci schopnosť kritizovať, poukazovať na slabé miesta, bežne majú svojho kritika ľudia dobre trénovaného. Už menej ľudí proaktívne pristupuje k realizácii, hľadá cestu, navrhuje riešenia. A skoro nikto nemá jasno vo svojej vízii. Dokážeme rozprávať o tom, čo robíme aj ako to robíme, ale prečo to robíme, na to, skrátka, nie sme zvyknutí myslieť. Ako keby sme nemali svoje PREČO. A keď už niekto začne snívať, zobudí sa kritik v nás alebo v niekom inom trénovanom na kritizovanie, kto čaká na príležitosť niekoho obrať o nadšenie, a začne sa hlasno ozývať. Napríklad takto: „Na to nemáš, to nedáš, to je na teba veľa, je to neisté, sú to len plané sny, je to smiešne, si trápny…“ Kritik začne poukazovať na slabé miesta našich predstáv a to je väčšinou koniec snívania. Pán Walt Disney odporúča tieto tri osoby v nás izolovať. To znamená, že akoby v sebe vypneme realizátora aj kritika a snílek môže spokojne snívať. Je dobre, keď vás niekto týmto procesom prevedie. Niekto, komu dôverujete, aby ste pred ním mohli vypnúť svoje filtre a slobodne nahlas snívať. A vždy, keď v sebe omylom prebudíte realizátora alebo kritika, mal by vás na to pokojne upozorniť a pripomenúť vám, že teraz ste snílek. Môže vás ešte viac podporiť a dobre mienenými otázkami vás ešte viac rozosnívať. Stanovte si časový horizont, napríklad plus 10 rokov, a spolu sa tam preneste. Hovorte o tom, kde ste, ako to okolo vás vyzerá. Koho a čo vidíte. Ako sa cítite. Čo je dôvodom, že sa tak cítite. Na čom pracujete. Čo sa vám za tých 10 rokov podarilo a na čo ste obzvlášť hrdý. Ako by to vyzeralo podľa vašich najodvážnejších predstáv. Vytrvajte v role snílka pár minút, nenechajte sa v snívaní limitovať. Napríklad po piatich minútach vymeňte snílka za kritika. Snílka v sebe uspite a zobuďte kritika. Je dobre, aby ste v tomto momente zmenili aj fyzicky svoje miesto, t.j., že si ako kritik sadnete na iné miesto v miestnosti. Hovorte všetko, čo chce kritik povedať, nehodnoťte to ani to zatiaľ neriešte. Len si to poznačte alebo zapamätajte. Akonáhle začnete snívať alebo premýšľať nad realizáciou, mal by vás partner usmerniť a vyzvať len kritika vo vás, aby namietal ďalej. Následne môžete znova kritika uspať, presadnite si na nové miesto a vyzvite realizátora vo vás, aby sa prebudil a navrhol riešenia. Čo treba urobiť, aby sa naša vízia stala realitou? Ako to budeme robiť? Ako by sa dalo vyriešiť to, na čo nás upozornil kritik? Všetko si zapamätajte a opäť môžete realizátora v sebe uspať. Snílka, kritika aj realizátora môžete v priebehu možno 30-60 minút prestriedať niekoľkokrát. A najlepšie urobíte, ak sa tejto metóde povenujete chvíľu každý deň, aspoň dovtedy, kým sám neuznáte, že máte podstatne jasnejšiu predstavu o svojej vízii. Ak pár dní vynecháte, nič sa nestane, ale je dôležité, aby ste Disneyho metódu používali pravidelne, aspoň na týždennej báze. Uvidíte, že už po pár razoch budete mať podstatne jasnejšie v tom, čo chcete a prečo to chcete.

Ako sme vyššie popísali, niekto môže mať väčší problém hovoriť z pozície kritika, niekomu inému pôjde ťažšie rola snílka alebo realizátora. Pokiaľ sa nenecháte odradiť tým, že vám niečo pôjde spočiatku ťažšie, čoskoro sa rozosnívate, naučíte sa používať kritika v sebe tak, že vás bude posilňovať. A nachádzať riešenie pre vás bude hračka. Chce to trocha cviku, ale výhody, ktoré vám to prinesie, rozhodne stoja za to. Zrazu v sebe objavíte obrovské zdroje vnútornej energie (tvorivá energia) a skoro pocítite, ako vás vaša vízia budúcnosti k sebe priťahuje. Dá vám to silu a nadšenie, odhodlanie postaviť sa aj prekážkam. Tých ste si mnohokrát dobre vedomý vďaka kritikovi a realizátor vás vie na ne pripraviť dopredu. A vesmír (Božstvo) s vami začne vo veľkom štýle spolupracovať. Veľa krásnych darčekov a pokladov si odhalíte na ceste samotnej. Objavíte v sebe ešte viac odhodlania a nadšenia. A z vašej každodennej reality sa stane vzrušujúca dobrodružná cesta za vašimi snami. Za šťastným a naplneným životom.

Najbližšie si povieme viac o asertivite. Pomenujeme si asertívne pravidlá aj niekoľko funkčných techník, ktoré nám pomôžu viesť zmysluplnú komunikáciu.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú pre šťastný a naplnený život kľúčové. Ak máte chuť, podeľte sa s nami v komentároch o svoje skúsenosti alebo postrehy súvisiace s témou vízia.

Rudo D.

Ako postupovať pri hľadaní svojho životného šťastia?

Nie je to príliš odvážne niečo nazvať ako návod na životné šťastie? Taká kuchárka s názvom – Ako si upiecť svoje životné šťastie? Možno áno, ale z mojej skúsenosti len málo ľudí počulo o NLP a modelovaní úspešnosti. Sami posúďte či vám poznanie úspešnej stratégie niekoho iného môže pomôcť na tej vašej ceste. Chcieť musíte sami, nesústredím sa tu na to, aby som vás presviedčal, ako je fajn byť šťastný a prehováral vás na cestu. Som tu pre tých, ktorí chcú. Som len priateľ na telefón. Upiecť si svoje životné šťastie musí každý sám. Som sprievodca v labyrinte, ktorý vám radí konkrétne dvere, otvoriť a vojsť už musíte sami.

V minulých článkoch sme sa pozreli na to, čo šťastie je a pomenovali sme si najčastejšie limitujúce presvedčenia, ktoré nás na našej ceste za šťastím brzdia. Dnes sa pozrieme na niektoré kľúčové AHA momenty, ktoré sú spoľahlivými znakmi, že ste na tej správnej ceste za svojím životným šťastím. Cesta za životným šťastím nie je ružami vystlaná a vyžaduje si naše sústredenie, našu pozornosť aj ochotu vystúpiť zo svojej zóny komfortu.

Nech sa páči, tu sú niektoré míľniky, ktoré považujem za kľúčové na ceste za životným šťastím. Môžu byť pre vás návodom alebo inšpiráciou, alebo si len pomenujete niečo, čo poznáte.

Skontrolujte si svoje presvedčenia, ktoré sa týkajú vášho životného šťastia, najmä, či ste ochotný prijať zodpovednosť za svoje životné šťastie. O tom som už písal v článku o našich limitujúcich presvedčeniach.

Majte jasno v tom, čo v živote chcete – ujasňujte si denno-denne svoju životnú víziu. Čo tým myslím? Vízia je, v skratke povedané, predstava vášho želaného stavu. Je to zároveň odpoveď na otázku, prečo robíte to, čo robíte. Zrejme aj dnes nejakú víziu nasledujete, otázkou je, či je vaša 🙂 Ako to rozoznáte? Skontrolujte si, či vás váš každodenný život oberá o energiu alebo nie. Ak nasledujeme víziu niekoho iného, nie našu vlastnú, odčerpáva nám to veľa energie – až 90%. Naša vlastná vízia by nás mala nabíjať, resp. energia, ktorú vydáme, sa nám aj vracia. V knihe Piata disciplína manažmentu od Petra Sengeho bola prirovnaná práca so svojou víziou k práci sochára, ktorý denno-denne otesáva hrubé poleno alebo kameň, až sa mu pred očami zjaví výsledok – jeho vízia. Obraz, čo už videl vo svojej mysli dávno a ktorý ho inšpiroval k činu. Obraz, ktorý mu dával tvorivú energiu – rozdiel medzi víziou a realitou. No a práca s vlastnou víziou je podobná tomu tesaniu do kameňa. Čím viac na nej pracujeme, tým jasnejšie ju vidíme. Vnútorne by nás mala vábiť, priťahovať, mala by byť pre nás sexi. Vy ste kapitán na svojej lodi a potrebujete vedieť, prečo smerujete tam, kam smerujete. A keď je jasné, že smerujete niekde inde, ako chcete, nepopúšťajte zo svojej vízie, ale zmeňte svoj kurz. Nasmerujte loď tam, kam sa chcete dostať. Keď niekto povie: „Mal som víziu!“, tak myslí to, že niečo v mysli videl, možno kúsok nejakého príbehu alebo obraz. A práve o takú víziu želaného stavu by sme sa mali denno-denne usilovať. Len si svoj vysnívaný budúci život predstavovať a prežívať ho naplno aspoň pár minút denne, akoby bol realitou už dnes. Dám vám v ďalšom článku krátky návod, ako na to. Stačí na to 10 minút denne.

Postarajte sa o svoj osobnostný rozvoj. Ak máte chuť robiť veci v živote efektívne, tak sa vám asi nechce opakovať staré chyby a zrejme sa snažíte vyhnúť aj novým. Neexistuje iná ochrana ako pracovať na sebe a byť si stále viac vedomý nášľapných mín, ktoré nám kladie pod nohy život. Nemusíte stúpiť na všetky. Stačí, keď rozviniete svoju schopnosť pracovať na sebe bez toho, aby vás život fackal. Stane sa vám to časom zvykom. Nemyslite si, že príde nejaký bod, odkedy už žiadne chyby nebudete robiť. Ale aspoň tie kardinálne vynechajte, dá sa to. Nájdite v sebe osobného majstra a pracujte na sebe. Na ceste za svojím životným šťastím nebudete nikdy hotový. Budete zažívať pravejšie a čistejšie šťastie, pokoj ako nikdy predtým. Ale svoje šťastie si vždy musíte strážiť. A neustále pracovať na tom, aby ste nezišli z cesty pokory. Tá vám bude pripomínať, že sú veci mimo nášho chápania, ktorým hneď teraz rozumieť nemusíte, ale môžete sa o to usilovať najmä tým, že na sebe budete denno-denne vedome pracovať.

Buďte verný pravde. Lepšie ako klamať, nezraniť a stratiť dôveru, je povedať pravdu, ktorá možno zabolí, ale neurobí z vás klamára, ktorý si dôveru nezaslúži. Hovoriť pravdu alebo klamať je v podstate častokrát obyčajný zvyk. Kedysi dávno som čítal článok, kde sa okrem iného konštatovalo, že inteligentné deti klamú viac a lepšie. Klamári zväčša klamú aj vo veciach, v ktorých by ani nemuseli. Je to ich „úspešná“ stratégia, ktorá im roky zdanlivo fungovala. Vždy najmä u nových ľudí, ktorí ešte nestihli prísť na to, že tento človek si dôveru nezaslúži. Klamári si väčšinou ľudí zo svojej minulosti neberú do budúcnosti, vymenia ich za niekoho, kto im ešte verí. Vernosť pravde je cnosť. Pravdu treba brániť, je to v dnešnom svete ohrozený druh – podobne ako životné šťastie. O láskavej pravde si napíšeme v inom článku.

Buďte kongruentný a ekologický voči sebe aj vášmu širokému okoliu. Keď budete náhodou klamať aj sám sebe, možno si ani nevšimnete, že jednu vec hovoríte a druhú robíte. Vaše činy by mali byť v súlade s tým, čo hlásate. Sme súčasťou viacerých systémov, ktoré nás presahujú a je dobré tomu rozumieť. Asi nikto z nás nebude šťastný, keď nebude na zemi pitná voda alebo dýchateľný vzduch. Buďte ekologickí smerom von aj smerom do vnútra. Postarajte sa o svoje telo, postarajte sa aj o svoju myseľ. Buďte ekologickí voči svojej rodine, voči svojim známym, kolegom v práci apod.

Ujasnite si svoje hodnoty a postoje a vyfarbite sa, tzn. dajte ľuďom okolo seba na známosť, kto ste, aké hodnoty uznávate, čo ešte akceptujete a čo už nie. Vyjadrujte sa, nebuďte ticho, keď sa vám niečo nepáči. Urobte to slušnou, civilizovanou formou, ak to je možné 🙂 Dobrou pomôckou vám môže byť znalosť zopár asertívnych pravidiel komunikácie. Asertivita nie je ani agresivita, ani pasivita. Je to spôsob komunikácie, ktorý nám má pomôcť obhájiť si svoje práva. Vyjadrujte sa, nemlčte, keď sa vás niečo týka, zaujmite jasný postoj. Nech všetci vedia, akú máte farbu, čo hájite. A verte, čoskoro budete mať okolo seba ľudí, ktorí sú na tom hodnotovo podobne, len ste sa doposiaľ nevedeli rozoznať v dave. Vy môžete byť šťastnejší, ak sa obklopíte ľuďmi, ktorí uznávajú podobné hodnoty a ktorí sú na podobnej úrovni napríklad aj v otázke vnímania životného šťastia. Zrejme práve oni riešia výzvy podobné tým vašim. Inšpirujte sa navzájom. K asertivite sa vrátime v budúcom článku.

Naučte sa pracovať so svojimi myšlienkami – vymaňte sa spod nadvlády vašej mysle. Vy nie ste vaša myseľ. Dokážete zastaviť svoje myšlienky? Viete mi povedať, na čo budete myslieť o 5 minút? Ste schopní absolútne sa sústrediť dlhšie ako na pár sekúnd? Poďme spochybniť Descartovo – „Myslím, teda som.“ Pýtam sa: „Keď nemyslím, tak už nie som?“ Vieme vôbec nemyslieť? Chce to tréning a ja vám odporúčam na ceste za vaším životným šťastím naučiť sa pracovať so svojimi myšlienkami. Ako? Začnite meditovať – tiež je to disciplína, ktorá si každý deň vypýta svojich minimálne 10 – 20 minút, ale výsledok vás zrejme ohromí. Naučíte sa len tak byť so sebou, s vesmírom. Naučíte sa vypnúť. Naučíte sa upokojiť svoju myseľ, kedykoľvek budete chcieť. Prvou fázou môže byť to, že svoje myšlienky začnete pozorovať, ako keď stojíte na brehu rieky a pozorujete vodu, ako tečie. Aj k meditácii sa ešte vrátime v ďalšom článku, stručne vám popíšem, ako na to.

Budujte vo svojom živote trvalé hodnoty, nenechajte sa ovládnuť tlakom každodenných povinností alebo krátkodobých úžitkov. Keď budujem partnerstvo, či už osobné alebo pracovné, alebo keď niečo vyrábam/tvorím, ponúkajú sa mi skratky alebo nefér výhody a občas sa objavujú aj ľudia, ktorí ma na ne navádzajú. Hovoria mi o svojom modeli sveta a keby sme rozvinuli debatu, asi by sme zistili, že každý kormidlujeme svoju pomyselnú loď inde. Možno by sme objavili rozdiel v hodnotách, ktoré uznávame, alebo možno len rozdiel v úrovni vedomia, s ktorou tvoríme. V každom prípade pri vytváraní hodnotných vecí a vzťahov existujú pravidlá a keď porušíte tie základné, môže sa vám niekoľkoročné snaženie zrútiť ako domček z karát. A to nie je ktovieako efektívne, aj keď nové skúsenosti prinesú nové výzvy. Napríklad, keď niekto podvádza svojho partnera, netuší, kedy príde ten deň a jeho partner sa to dozvie. A je po dôvere, možno aj po vzťahu. Na jednej strane niekto niečo buduje aj roky a na druhej riskuje, že o to zo dňa na deň príde. Akú cenu má pre vás to, čo tvoríte? Akú cenu má pre vás váš čas a energia, ktoré ste už investovali? Vnútorná hodnota každého vášho diela bude tým vyššia, čím vyššia bude vnútorná hodnota každého jedného rozhodnutia. V tomto momente môžete ovplyvniť veľa, ale najmä tie rozhodnutia, ktoré možno robíte práve teraz . A vnútorná hodnota každého jedného rozhodnutia bude tým vyššia, čím viac tvorivej energie do neho vložíte.

Spoznajte svoje EGO, sledujte ho a naučte sa s ním pracovať. Môžete robiť všetko dobre, ale ak zabudnete na tento bod, nebude to skrátka ono. Pán Eckhart Tolle v knihe Sila prítomného okamihu pekne popísal ego aj jeho prejavy. Ego je podľa Tolleho naše falošné „JA“, ktoré vzniká stotožnením sa so svojou mysľou. Ego má potrebu súdiť, odporovať tomu, čo je, a vytvárať nové konflikty, drámy… Cíti sa v stálom ohrození, najviac sa bojí svojho zániku. Odporúčam vám zistiť si o egu viac, začať ho sledovať. Môžete sa na ňom aj dobre pobaviť a hlavne – prestaňte sa s ním stotožňovať. Nie je vami a vy nie ste vaše ego. V článku o tom, čo je šťastie, som spomenul aj dopady ega na komunikáciu. Proste sa ho zbavte. Prestaňte hrať jeho hru, potrebuje vás na to, aby prežilo, ale môže vás aj zabiť. Proste, do šťastného života nepatrí. Takže prestaňte súdiť, prijmite to, čo je. Neživte konflikty, drámy, prestaňte brať veci osobne. EGO hrá v hre o životné šťastie taký samostatný level. Otázka spoznania svojho EGA môže v skutočnosti znamenať posun o niekoľko úrovní vyššie, pretože v skutočnosti je to ono, ktoré nám častokrát bráni prijať iný pohľad. EGO nás odvádza od DIALÓGU a má potrebu vyhrávať nielen v komunikácii . EGO nás odvádza od PRAVDY a má snahu vyzerať lepšie, ako je jeho skutočná hodnota. EGO nás odvádza od asertivity k agresivite. Keď sa naučíte pracovať so svojím egom, mnohé iné veci na svojej ceste za životným šťastím začnete robiť viac-menej automaticky. Preto považujem tento bod za kandidáta na prvú trojku medzi kľúčovými výzvami na ceste za životným šťastím. Neskôr si spomenieme aj Jaroslava Dušeka a jeho Štyri dohody, ktoré u mňa iniciovali zmenu pohľadu na svoje EGO. Pánu Jaroslavovi Dušekovi zrejme venujem jeden celý článok, pretože mi sprostredkoval viac poznania o živote ako všetky školy, čo som absolvoval. Budem chvíľu extra zložitý. Ale vďaka jeho Štyrom dohodám som pochopil, čo myslia páni z MIT, najmä pán Peter Senge v knihe Piata disciplína manažmentu, pod prácou s mentálnymi schémami – ako jednou z piatich disciplín, na ktorých vzniká učiaca sa organizácia. Koniec extra zložitosti, bol to len odkaz pre pár zainteresovaných, ktorí vedia presne, o čom píšem.

Spochybňujte svoje presvedčenia, pravidelne ich podrobujte kontrole správnosti s ohľadom na nové poznatky a skúsenosti – naučte sa premýšľať. Znie to paradoxne? Máte okolo seba ľudí, ktorí sú pre vás svojimi názormi inšpiratívni? Ktorí sú pre vás mienkotvorní? Máte okolo seba ľudí, s ktorými sa radi poradíte pred nejakým, čo i len trochu dôležitejším rozhodnutím? Nie? Tak zmeňte prostredie a obklopte sa takými, ktorí premýšľajú. Vnímajte, ako premýšľajú, a učte sa to od nich. Keď sa chcete naučiť plávať, nejdete za niekým, kto to teoreticky ovláda, ale v skutočnosti nevie plávať. Viete, čo chcem touto vetou povedať? Keď sa radím o vzťahoch, radím sa s niekým, kto má funkčný, hodnotný vzťah. Nie, že by som si nevypočul aj iných, ale… miera mienkotvornosti je pre mňa osobne určite v prvom prípade vyššia. Najmä preto, že poznám ľudí, ktorí vedia nádherne rozprávať na rôzne témy, ale v reálnom živote ukazujú, ako tie veci sami nezvládajú. Naučte sa pracovať so svojimi vyššie spomenutými mentálnymi schémami – s vašimi predstavami o vás, o partnerovi, o svete. Uvedomte si, že so svojimi predstavami môžete aktívne pracovať, meniť ich, vlastne to nevedome robíte stále. Buďte otvorení a zvedaví. Prijmite fakt, že existujú iné pohľady, ako sa môžeme viacerí pozrieť na to isté. Keď o niečom rozprávame, zároveň nad tým premýšľame. A verte mi, keď si vypočujete názor vedomého človeka na akýkoľvek problém, môže vám to pomôcť. Existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že povie aj niečo dôležité, čo vám doteraz nenapadlo. Hodilo by sa sem teraz napísať aj o filtroch vnímania, ktoré v sebe všetci máme, ale to si tak isto nechám na neskôr, možno aj na samostatnú tému.

Skontrolujte si päticu ľudí, s ktorými trávite najviac času. Programujú vám nenápadne svoje presvedčenia. Ja netvrdím, že to robia vedome. Mám na mysli najmä rôzne skryté presvedčenia, ktoré vyslovia len medzi riadkami. Napríklad ako nutný predpoklad nejakého svojho zaujímavého príbehu. Málokto vám vysloví priamo, že si myslí, že je v poriadku podvádzať svoju manželku alebo manžela. Len medzi riadkami občas vysloví inak skryté presvedčenie a bude vám medzitým hovoriť príbehy o tom, ako si to v živote užíva. Nebude ani sebe, ani vám rozprávať o tom, čo bude potom, keď sa to jeho parter náhodou dozvie. Ako sa mu možno zrúti kus sveta. Natiahne vás do svojej hry plnej klamstva a keď sa najbližšie stretnete s jeho životným partnerom, budete zrejme mlčaním klamať tiež. Ľahko si môžete zvyknúť na to, že klamstvo vlastne nemusí byť až také zlé. V horšom prípade si rýchlo zvyknete na to, že klamať je v niektorých situáciách dobré. A ste tam, kde ste nechceli byť. Starostlivo si vyberajte ľudí, s ktorými trávite svoj čas.

Dajte životu a vesmíru dôveru. Nejde o to mať všetko pod kontrolou. Vesmír alebo pre niekoho Božstvo s nami spolupracuje. Tiež si to uvedomíte naplno až vtedy, keď mu pôjdete oproti. Akoby čakal na náš ťah v pomyselnej šachovej partii zvanej šťastný život. A keď prekročíme časový limit, tak potiahne on, aby nám poradil, naviedol nás na ďalší správny ťah. Vnímajte veci, ktoré sa okolo vás dejú, a keď sa naladíte na správnu frekvenciu, budete vedieť, že to je ona. Napríklad sa vám môže stať, že sa ľudia okolo vás začnú viac usmievať. Potom len bežte a pozrite sa do zrkadla – asi sa usmievajú, lebo vidia šťastného človeka.

Venujte sa svojmu životnému šťastiu pravidelne, najlepšie každý deň. Alebo vám stačí byť šťastný každý druhý deň? Nezabúdajte, že životné šťastie je disciplína, ktorá nemá konečnú stanicu. Je to celoživotný proces. Možno si hovoríte, že sú to všetko nefunkčné drísty, a preto to ani neskúsite. Ale ako to môžete vedieť, keď to neskúsite? Poznáte niekoho, kto meditoval a po 2 mesiacoch pravidelnej meditácie vám povedal, že to nefunguje? Kto pochopil asertivitu a nepoužíva ju? Kto spoznal svoje EGO a napriek tomu ho živí ďalej? Všetko spomenuté vyššie je jednosmerná cesta. Keď to budete robiť pravidelne a budete sa so záujmom zlepšovať, tak to už nikdy nebudete robiť znova po starom. Hodnotu má aj to, že ste doteraz prišli na niektoré svoje neúspešné stratégie. Lepšie poznáte celý systém. Len to musíte vedieť zužitkovať. Hľadajte ďalej. Cieľom tohto blogu je pomôcť vám pri hľadaní svojho životného šťastia, pretože viem, aké to je ťažké. V dnešnom svete je mnoho nástrah, ktoré vás budú pomaly, ale iste od vášho životného šťastia odkláňať, ak si ho nebudete strážiť.

Nevravím, že to je zoznam, ktorý sa nedá rozširovať. Sám som na ceste, tak je možné, že sem zopár vecí časom pridám. Už aj tak som musel osekať tému a vybrať to najdôležitejšie – podľa mňa, ale pre vás môže byť v tomto momente dôležité niečo iné.

Máte právo byť v živote šťastný a vlastníte všetky potrebné zdroje, aby ste svoje právo uplatnili. Budem rád, keď s nami na stastnyzivot.blog budete zdieľať svoje AHA z tej vašej cesty za životným šťastím.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.


Čo je šťastný život?

Niekto si šťastie predstavuje ako dosiahnutie svojho sna alebo cieľa. Jeho šťastie je podmienené existenciou toho budúceho momentu. A ten momentálne neexistuje. Tu a teraz je len prítomnosť. Niekto si myslí, že by bol šťastný, keby mal veľa peňazí. Čo by sa stalo, keby tie peniaze mal? Myslíte, že by ho urobilo šťastným nové krásne auto? Na nejaký čas určite, prežíval by niečo podobné životnému šťastiu. Ale len podobné. Pravdu povediac každý z nás môže celý život klamať seba aj iných, že je šťastný, ale to z nás tiež šťastných ľudí neurobí. A tak to asi tiež nechcete. Najčastejšie si ľudia myslia, že za ich šťastie je zodpovedný niekto iný. Nie je to ľahká téma, tak sa spolu pozrime životnému šťastiu na kobylku.

Článok o tom, čo je šťastný život, začnem možno trochu netradične tým, čo šťastný život určite nie je. Pomerne častým omylom býva to, že si človek zamieňa šťastie s úspechom. Aj veľa úspešných ľudí si pôvodne myslelo, že to je to isté. A skôr či neskôr si niektorí priznali, že úspechov dosiahli viac, ale dosiahnutím vysnívaných mét sa ich subjektívny pocit vlastného šťastia nejako úmerne nezvyšoval. V mnohých prípadoch to bolo práve naopak. Pocit šťastia sa dostavil len na krátku dobu. Títo ľudia sa dlhodobo trénovali v schopnosti dosiahnuť nejaký cieľ, ale dosiahnuť trvalé životné šťastie je niečo úplne iné. Nemusíte byť podľa niekoho iného úspešní, aby ste boli šťastní, a zároveň, ak ste úspešní, nemusíte byť šťastní.

Prejdem teda k tomu, čo pod šťastím rozumiem ja. V úplnej skratke by som mohol napísať, že šťastný človek je ten, ktorý je VEDOMÝ. Je dostatočne vedomý, aby aktívne riadil svoj život. Je si vedomý toho, čo v živote chce – svojej vízie. Je si vedomý svojich kvalít a pomocou nich dosahuje, čo v živote chce. Šťastie je cesta osobného majstrovstva, kedy sa majster svojho života sústredí na prítomný okamih, ten jediný okamih, ktorý môže v tomto momente urobiť dokonalým. Šťastie je to, keď vaša vnútorná hodnota rastie a vy ste si toho vedomý. Šťastie je cesta vďačnosti za to, čo je. Šťastie je schopnosť radovať sa z maličkostí, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vašej cesty za naplnením vašej vízie. Šťastie je, keď to malé dieťa vo vás stále žije. A keď ste si vedomý svojho ega a nenecháte si svoje pocity šťastia práve egom pokaziť. Jedna z najkrajších definícií šťastia hovorí, že šťastie je to, keď činnosť, ktorú robíte, je vám zároveň aj odmenou.

Z istého uhla pohľadu môžeme byť všetci šťastní, že sme sa dožili dneška a že máme tú česť zdieľať spolu jeden krátky úsek vesmírneho časopriestoru. Je mi cťou.

Pod šťastím môžeme chápať aj to, že sme doteraz v živote nespravili chybu, ktorá by nás stála život. Otázka je, či sme si vedomí tohto faktu. Ako mnoho iných vecí nám to môže pripadať ako nejaká samozrejmosť, ale verte, či nie, nie je až také veľké umenie spraviť jednu chybu, za ktorú človek zaplatí hoci aj životom. Doposiaľ sme to prežili aj vy, aj ja. Hurá!

Asi najviac mi na mojej ceste za životným šťastím pomohol nasledujúci pohľad na životné šťastie. Šťastie je udržiavať v živote rovnováhu medzi Vzťahmi, Zdravím, Prácou a Peniazmi. Vidím ľudí, ktorí majú v poriadku prácu a peniaze, ale majú podlomené zdravie a vzťahy v troskách. Vidím ľudí, ktorí investujú viac do svojich vzťahov (aj so sebou = zdravie), obetovali tomu svoju kariéru a zmierili sa s faktom, že sa budú venovať hlavne veciam, ktoré ich finančne skoro nič nestoja. Po krátkom rozhovore pochopím, že niektorí majú hlboko v sebe presvedčenie ako: „Peniaze sú zlé,“ alebo „podnikanie je okrádanie ľudí.“ A následne ich to môže zvyšok života brzdiť v sebarealizácii.

Poďme spolu spochybniť jedno rozšírené presvedčenie, že všetky tieto štyri veci (vzťahy, zdravie, prácu, peniaze) nemôžeme mať súčasne v úplnom poriadku. Ja hneď nehovorím o tom extrémnom stave, že máme všetky štyri na úrovni 10 z 10. O čom sa premýšľa a hovorí, to sa robí, a preto bude dobré sa v každej vyššie spomenutej oblasti ešte viac zvedomiť a uvedomiť si vzájomné súvislosti a limity jednotlivých pomyselných misiek váh.

Vzťahy: Kvalitu našich vzťahov určuje kvalita našej komunikácie. Ak nie ste povolaním herec, politik alebo sa neživíte obchodom, možno nepociťujete tlak na kvalitu svojej komunikácie a nemáte priamy dôvod premýšľať nad tým, ako ju neustále zlepšovať. Komunikácia je nádherné umenie, ktoré má svoje pravidlá. Je najmä o schopnosti vnímať. Nielen slová, ale najmä jemné prejavy reči tela. Ako najväčšiu prekážku kvalitnej komunikácie a následne aj kvalitných vzťahov vnímam ľudské EGO. Vďaka nemu máme neustále tendencie brať veci osobne, snažíme sa v komunikácii vyhrať – presvedčiť partnera o svojej pravde, mohli by sme to nazvať aj – zmanipulovať ho. To sa zvykne nazývať diskusia. Zväčša býva neekologická voči druhej strane aj voči nám. Veľkým krokom k zmysluplnej komunikácii môže byť aj to, keď prijmeme fakt, že každý má svoju pravdu. A to najviac, čo pre nás partner v komunikácii môže urobiť, je povedať nám o tej svojej. Ako to má on vo svojom modeli sveta. A my sa môžeme snažiť pochopiť ho. Nie číhať na slabé miesta jeho argumentácie a pripravovať sa na protiútok. Jeho videnie sveta môžeme porovnať so svojím pohľadom a možno ten svoj aj prehodnotíme, keď nám to dá zmysel. S ľuďmi sa najčastejšie stačí o veciach porozprávať, oni už vedia, čo majú robiť. Dajme im čas, nesnažme sa ich ovládať. Dajme im dôveru. To sa nazýva dialóg. Je dôležité pochopiť rozdiel medzi diskusiou a dialógom. Komunikácii sa budeme viac venovať neskôr.

Zdravie: Za všetky peniaze sveta si zdravie nekúpite. Viete, ako sa hovorí: „Zdravý človek môže mať veľa želaní, ale chorý má len jedno.“ Áno, mohli by sme sa napríklad posťažovať na zdravotníctvo a na celý farmaceutický priemysel, ale svoje zdravie máme pevne vo svojich rukách. Najnovšie výskumy ukázali, že naše gény nás nedefinujú. Relatívne nedávno vznikol odbor, ktorý sa nazýva epigenetika a venuje sa napríklad tomu, ako sa vaše gény skopírujú a preložia pri vyváženej alebo naopak pri neúplnej strave, ako sa niečo skopíruje a preloží pri takých a takých pocitoch a ako sa ten istý gén vôbec neaktivuje pri iných pocitoch. Veľkým trendom na svete sa stáva tzv. celistvá medicína, kde sa pacienti učia správne jesť – nielen jesť zdravé veci, ale aj zdravo – vychutnať si jedlo, nikde sa pritom neponáhľať. Pacienti sa učia prechádzať v prírode, skrátka zdravo žiť a vychutnávať si život. Je dôležité dokázať sa radovať z maličkostí a zdanlivo samozrejmých vecí. Stalo sa vám, že ste ráno nenaštartovali auto? Alebo ste razom prišli o všetky dáta v utopenom telefóne? Stalo sa vám, že ste sa ráno nezobudili? Aj to sa nám raz stane. No stačí, keď zlyhá taká samozrejmosť, akou je budík, nemusíte hneď myslieť na najhoršie… Prehlbujme svoj pocit vďačnosti, stačí, ak sa na chvíľu zamyslíme nad tým, čo by všetko nemuselo fungovať, a uvedomíme si obrovský priestor pre vďačnosť v našich životoch. Čistá voda z vodovodu? Elektrina? A stačilo by len zopár dní… Niektoré pocity uzdravujú, tak si ich doprajme. Patrí medzi ne napríklad aj pocit úprimného odpustenia. Dosť o zdraví, poďme k ďalšej pomyselnej miske váh.

Práca: Skúste odhadnúť, koľko % ľudí z vášho okolia sa vo svojej práci skutočne sebarealizuje. Koľko ľudí napĺňa práca, ktorú každý deň vykonávajú. Kto vám dokáže so vzrušením rozprávať o tvorivom napätí, ktoré zažíva vo svojej práci? V Japonsku existuje tzv. IKIGAI. Ak máte svoje IKIGAI, tak už nemôžete mať pre seba lepšiu prácu. Hľadanie svojho IKIGAI môže trvať celý život. Ak máte prácu, v ktorej ste absolútny odborník, ktorá vás napĺňa a baví, ak ste za ňu vynikajúco zaplatený a ak je táto práca prínosom pre vaše okolie alebo svet, tak vám gratulujem, zrejme ste našli svoje IKIGAI, ale… povedzme si otvorene, koľkým z nás sa to podarilo alebo aspoň koľkí sme na tej najlepšej ceste nájsť svoje IKIGAI? Spravidla to nie je otázka pár rokov, ale desaťročí. A teraz ešte jedna poznámka k práci. Nikdy sa nespoliehajte na to, že práca a súkromie sú ako keby 2 rozdielne životy. Jedno s druhým úzko súvisí. A nemôžete zažívať šťastný život, ak máte jedno alebo druhé v troskách. Ideálne je, ak máte v práci prostredie, ktoré vás podporuje v osobnostnom raste, a verte tomu, že kus toho prostredia prinesiete aj domov 🙂 Samozrejme, platí to aj opačne.

Peniaze: Snáď nemusíme polemizovať o tom, či sú peniaze dôležité. Ale dať ich na jednu úroveň so vzťahmi alebo zdravím? Ešte tak s prácou, veď väčšina ľudí chodí do práce len kvôli peniazom. Odrobia si svoje a keď dostanú svoje peniaze a nikto sa nesťažuje, všetci sú spokojní. ALE. Peniaze nám predsa dokážu dať obrovský priestor pre sebarealizáciu, dokážu nám dodať obrovské množstvo tvorivej energie a v neposlednom rade aj vnútorný pokoj, zbaviť nás mnohých strachov. Hlavne ich nemôžeme vnímať ako nejaké zlo. Peniaze nekrivia charakter, ale ho odhaľujú, preto ak ste rovný, nemusíte sa ich báť. Môžete ich pokojne pustiť do svojho života a ako šťastný, vedomý človek s nimi určite spravíte veľa správnych vecí. O výške nášho príjmu rozhoduje naša vnútorná hodnota na pracovnom trhu a o tom, koľko máme majetku, rozhoduje najmä naša finančná gramotnosť. Ako ste na tom vy s vaším fíQ? Aj k tejto téme odo mňa dostanete v budúcnosti zopár dobre mienených rád.

Rovnováhu týchto štyroch základných životných oblastí vnímam ako dobrý návod pre niekoho, kto túži po šťastnom živote. Nie zdanlivo šťastnom – forma pre okolie, ale objektívnom a trvale šťastnom prežívaní každého jedného dňa. Nie náhodou sú práve tieto štyri oblasti položkami v hlavnom menu na tomto blogu. Postupne budem témy triediť do každej z nich.

Mohol by som pokračovať v téme, čo to je šťastie, ale najmä v úvode potrebujeme ostať v jednoduchosti a postupne budeme pridávať. Najbližšie sa spolu pozrieme na to, čo považujem za kľúčové pri hľadaní svojho životného šťastia. Budem rád, keď sa niekedy vrátite na stastnyzivot.blog a prípadne pridáte do komentárov ďalšie inšpiratívne definície šťastia alebo svoje skúsenosti z tej vašej, jedinečnej cesty za vaším životným šťastím.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.

Spomínal som limitujúce presvedčenia na našej ceste za šťastným životom. Tu sú najčastejšie…

Ako som písal v prvom článku, na našej ceste za skutočným šťastím stojí zopár nenápadných, ale o to nebezpečnejších nástrah v podobe rôznych limitujúcich presvedčení. Každý deň určujú naše konanie, zväčša sme o nich tak hlboko presvedčení, že nás ani nenapadne spochybňovať ich. A práve to s nimi potrebujeme urobiť. Nie je zlé si niektoré pomenovať, práve naopak, je to priam žiadúce kvôli tomu, aby sme sa vymanili spod ich vplyvu.

Začnime teda tými najčastejšími. Nemálo výskumov sa v minulosti urobilo práve na túto tému a hádajte, na čo vedci napríklad aj z MIT prišli. Existuje len hŕstka ľudí, ktorí nemajú presvedčenie o svojej neschopnosti alebo nehodnosti: „To nezvládnem.“ „To by som nedokázal.“ „Na to nemám.“ „To si nezaslúžim.“ „To nie je pre mňa.“ „Nie som toho hoden.“… A mohli by sme pokračovať celou plejádou limitujúcich vyjadrení, ktoré sú prejavom toho, že si neveríme. Keď si neveríme, konáme inak, ako keď si veríme. Zapájame vtedy úplne iné zdroje. Sme akoby niekto úplne iný. A kto je tá autorita, ktorá rozhoduje o tom, či na to máme? Alebo či si to zaslúžime? Sme to my sami. Presnejšie, je to naša predstava o nás, ktorá nás v danom momente ovláda. Nezúfajte, ak nie ste tá hŕstka ľudí, ktorá dokáže bezvýhradne veriť sama sebe, pretože pozná svoju hodnotu a nikdy nepochybuje o zdarnom výsledku, nech už robí to alebo ono. Dá sa to zmeniť. S vysokou pravdepodobnosťou by sme našli aj u vás zopár kontextov, kde zvyknete konať sebavedomo. Alebo si skôr či neskôr spomeniete na situácie, kde ste ste si skrátka verili a niečo sa vám podarilo. Pokúste sa rozpamätať na detaily a poznačte si ich chronologicky na papier. Odkiaľ sa to sebavedomie vzalo?

Ukážem vám to na jednoduchom príklade. Vaše milované dieťa príde zo školy a vy čoskoro zistíte, že dnes dostalo jednotku zo slovenčiny a štvorku z fyziky. Na čo sa najbližšie minúty sústredíte? Čo budete hlavne komentovať? Neurobí tak náhodou moderný rodič výstup? Niečo ako: „Čóóó? Štvorku? Ako si to predstavuješ? Takto z teba nikdy nič nebude! Máš zaracha, kým si to neopravíš!“ V tom horšom prípade bude svoje dieťa programovať a utvrdzovať napríklad v tom, že je hlúpe, duté ako poleno alebo niečo podobné. Vlastne, hm, moderný rodič sa možno pôjde do školy sťažovať na fyzikára 🙂 Ale žarty bokom, naša téma je vážna. Čo naopak urobí vedomý rodič, ktorý chce svojmu dieťaťu pomôcť? Povie napríklad: „Zaslúžiš si pochvalu za tú jednotku, tá ma v tomto momente zaujíma najviac. Poď mi povedať, ako si sa na tú písomku pripravoval, chcem počuť viac o tom, ako sa ti to podarilo. Povedz mi, ako si sa učil? Z akých zdrojov si čerpal? Ako si si dohľadával informácie? Písal si si pri učení poznámky? Predstavoval si si aj to, ako tú písomku zvládneš? Opakoval si si to učivo v duchu? S niekým si na tom spolupracoval? Konzultoval si to s niekým? Prečo to bolo pre teba dôležité?“ Mohol by som pokračovať, ale ako ukážka toho, ako sa dá napríklad reagovať so záujmom, to stačí. Viem, asi by ste sa takto nerozprávali s prvákom, ale je to dobrý príklad na to, ako by ste mohli svojej ratolesti pomôcť zvedomiť jeho úspešnú stratégiu. Na záver rozhovoru by mohla prísť otázka: „A ako by sa dalo to, ako si postupoval v príprave na slovenčinu, použiť aj v príprave na fyziku?“ V čom sa konkrétne líšila úspešná a neúspešná stratégia? Poďte ho viesť k tomu, aby si bol vedomý svojej úspešnej stratégie a s radosťou ju využíval vždy, keď bude treba.

A poďte viesť aj sami seba k tomu, aby ste pochopili, ako ste to robili, keď ste konali so sebavedomím. Pochopte tieto situácie, aby ste si zvedomili svoju úspešnú stratégiu, nech ju viete zapojiť, kedykoľvek budete chcieť. Neskôr si zvyknete konať sebavedomo aj bez toho, aby ste na to museli myslieť. Váš nový prístup sa vďaka neuroplasticite vášho mozgu zapracuje do jeho fyzickej štruktúry a vaša osobnosť sa zmení. Takto môžete byť v priebehu niekoľkých týždňov niekým, kto si verí. Je to veľký krok na trocha dlhšej ceste k tomu, aby ste si boli vedomý svojich kvalít a vedeli ich zapájať, kedy chcete. Vráťme sa ešte na chvíľu k limitujúcim presvedčeniam. Spomínal som v minulom článku, ako veľmi nás môže na ceste za naším životným šťastím spomaľovať presvedčenie, že za naše šťastie je zodpovedný niekto iný. Tu je dobre definovať si svoju zónu vplyvu. Na čo všetko môžete mať vplyv a na čo určite nie? Nechcem tým povedať, že na niečo nemáte, ale asi sa zhodneme na tom, že nemáte ovládač na ľudí. Môžete urobiť veľa, aby sa človek nejako rozhodol, ale predpokladám, že sa aj tak rozhodne podľa seba, podľa svojho modelu sveta, nech už urobíte čokoľvek. V rámci systémového videnia sveta máme vplyv na každý systém, ktorého sme súčasťou. Dôležité sú však realistické očakávania. Keď sa niekto rozhodne zmeniť zákon, asi to nemôže byť tak rýchlo, ako keď sa niekto rozhodne zmeniť jedno svoje presvedčenie. Aj keď… 😉 No a v rámci systémového videnia sveta nie je nič lineárne. Všetko sa nám skôr či neskôr vráti. Náš dnešný život je výsledkom našich minulých rozhodnutí a o našom budúcom živote rozhodujeme aj teraz. Vesmír má zvláštny zmysel pre humor, dáva nám to, čo v skutočnosti práve potrebujeme zažiť, a nie vždy je to to, čo si želáme. Ak nepochopíme, čo nám chcel naznačiť, tak to spraví znova, ale už vypuklejšie. Ako keby postupne zvyšoval intenzitu – hlasitosť, akou nám prihovára. Ak to budeme naďalej ignorovať, tak nám nakoniec treskne panvicu o hlavu tak, že bolesť bude príliš veľká a my sa zrejme konečne rozhýbeme k zmene. Nebude to v tom momente úplne pocit šťastia, ale je dobre, aby sme to neodmietali, aby sme aj svoje negatívne pocity precítili a pochopili, čo nám chcú povedať. Nikto nie je oddelený od sveta, v ktorom žije, a frekvencie, ktoré okolo seba vysielame, nám skôr či neskôr zabezpečia adekvátnu spätnú väzbu. Pekne to popísal pán Hlinka na jednej konferencii – voľný preklad do slovenčiny by mohol znieť: „Na čo čakáte? Kým okolo vás bude pobehovať nejaký šašo?“ Nie je to o šašovi, ktorý má okolo vás pobehovať, aby ste sa usmievali, užívali si prítomný moment a boli šťastný, je to o vás a o vašom rozhodnutí byť šťastný tu a teraz.

Samozrejme, mohli by sme pokračovať ďalšími presvedčeniami, ktoré nás od prežívania pocitu šťastia vzďaľujú, ale verte, či nie, v mnohých prípadoch to budú len trocha iné odvary vyššie popísaných, tak povediac základných limitujúcich presvedčení. Spomeniem ešte dôležitosť toho – byť schopný precítiť svoje vlastné pocity a dokázať ich pomenovať. Vedieť sa v nich vyznať – vnímať ich. Neodmietať ich, nech sú akékoľvek. Pretože aj pocit šťastia je pocit. A my by sme mali podľa Dalajlámu počas života rozvíjať svoju vnímavosť a citlivosť. A postupom času vnímať stále jemnejšie, teda aj pocity, ktoré sme si v minulosti vôbec nemuseli uvedomovať. Mohli byť také nepatrné, že sme si ich nevšímali. A takto sme si nemuseli uvedomovať ani pocit šťastia, najmä ak sme neboli zvyknutí prežívať ho naplno. To je už na iný článok.

Na záver ešte dodám, že našu schopnosť prežívať životné šťastie významne ovplyvňuje to, čo si o šťastí myslíme, ako si ho predstavujeme, preto sa v najbližšom článku spolu pozrieme na to, čo to vlastne ŠŤASTIE je.

Budem rád, keď si časom v komentároch nižšie spolu pomenujeme ďalšie limitujúce presvedčenia, môže to byť veľmi hodnotná téma.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.

Pozn.: S článkom súvisí niekoľko ďalších tém, ako napríklad naša schopnosť prežívať prítomný okamih, ku ktorým sa dostaneme neskôr.

Prečo blog o šťastnom živote?

Celý život som dosahoval, čo som chcel. A nechcel som málo. Až som si jedného dňa uvedomil, že moja myseľ je pretláčaná informáciami, môj diár je prepĺňaný väčšími a väčšími zodpovednosťami a moje srdce volá o záchranu, pretože sa z neho vytratil pokoj. Sedeli sme jedného pekného dňa s manželkou na terase a viedli sme rozhovor: „Máme, čo potrebujeme aj navyše. Sedíme tu pri bazéne, hrá nám príjemná hudba, okolo nás pohoda, kvety, stromy, naši psi a pritom sme stratili schopnosť prežívať šťastie. Kedy, keď nie teraz?“ V hlavách nám vírili myšlienky na povinnosti. „Čo treba urobiť teraz? Čo ešte dnes? Čo zajtra?“ Uvedomili sme si, že naše myšlienky majú zotrvačnosť a je na nás, v čom ich denno-denne trénujeme. Že šťastní buď sme alebo nie. Že sa nemôžeme len tak prepínať zo starostí do šťastia. Tak sme uznali, že prišiel čas sa témou šťastie aktívne zaoberať a znova sa učiť ho naplno prežívať. Som presvedčený, že tieto témy boli a sú na našej ceste za životným šťastím kľúčové. V dnešnom uponáhľanom svete zameranom na výkon s pretlakom informácií z každej strany a rôznymi pomýlenými vzormi (vrátane médií), nie je vôbec jednoduché byť skutočne šťastný. A minulý rok som si zrazu uvedomil, že vo mne zavládol úžasný pokoj, ktorý som si len matne pamätal z detstva. Bolo to v zápätí po 2 súbežných vzdelávaniach, ktoré som v tom čase absolvoval. Prišiel som na to, že som na nich získal kľúčové diely do pomyselného puzzle a všetko sa mi prepojilo. V tomto blogu je návod pre niekoho, kto hľadá. Návod, ktorý je odskúšaný a funguje mne, mojej manželke a zopár našim priateľom. Verím, že aj vám pomôže.

Od šťastného života nás častokrát delí niekoľko našich zdanlivo nedôležitých presvedčení. Budem občas používať výrazy, ktoré budú odbornejšie a nemusia byť pre vás hneď zrozumiteľné. Ak na niečo menej zrozumiteľné pre vás narazíte, nenechajte sa tým odradiť na vašej ceste k šťastnému životu, urobte si svoju predstavu o tom, čo tým asi myslím a pokojne čítajte ďalej. Časom vám všetko do seba zapadne. (Práve som vám popísal svoju úspešnú stratégiu na zvládanie nových, zdanlivo zložitých disciplín, ktorá mi bez výnimky bezpečne fungovala aj v absolútne odborných témach)

Dôležité je predsa vaše šťastie a nie to či jednému slovíčku rozumiete, alebo či sa musíte pri hľadaní svojho šťastia pozrieť aj za hranice svojej komfortnej zóny. Nič veľké nikdy nedosiahnete, ak permanentne zotrvávate vo svojej komfortnej zóne. A vaše šťastie je predsa to, čo je najväčšie zo všetkého! Niekto si môže povedať: „To bude nejaký sebec, ktorému nezáleží na šťastí iných!“ K tomu pre každý prípad napíšem jedno svoje presvedčenie: „Nikoho nemôžete posunúť ďalej, ako ste sami.“ Použijem metaforu: „Keď chcete rozdávať a šíriť šťastie, nasaďte najprv vzduchovú masku sebe, aby ste mohli zachraňovať iných.“ Rodičia zvyknú najskôr zachraňovať svoje deti, preto to v lietadlách pred štartom vždy opakujú. Vaše šťastie nie je samozrejmosť, práve naopak. V dnešnom svete existuje veľa nástrah, ktoré vás na vašej ceste za šťastím zavedú do čierneho lesa. Niekedy sa zdá, že nám šťastie nie je súdené. Ale nepleťte si svoje predstavy o svete so svetom. Vaše šťastie je súčasťou vašej životnej misie a vy ste hoden a máte všetky zdroje na to, aby ste boli v živote absolútne šťastný, naplnený, prúdiaci, zároveň vyrovnaný a pokojný. Snáď najdôležitejším presvedčením na vašej ceste za životným šťastím je odpoveď na moju otázku: „Veríte, že za vaše životné šťastie ste bezvýhradne zodpovedný iba vy sám?“ Odpovedali ste si „Áno“? Tak ste tu správne. V tomto blogu vám postupne pomenujem svoje najdôležitejšie „AHÁÁÁ“ na svojej ceste za životným šťastím, pomenujem vám najdôležitejšie nástrahy, ktoré nás všetkých na tej našej ceste bezpečne čakajú, napíšem vám aj o svojom životnom šťastí a o úspešných stratégiách, ktoré som na svojej ceste používal. Poskladať si to musíte celé dokopy vy sami. Chce to zatúžiť po svojom životnom šťastí, chce to aj pravidelne sa pozerať do zrkadla – do rovného zrkadla a nalievať si čistého vína. Tzn. byť verný pravde. Hľadať pravdu. Je to cesta osobného majstrovstva. Osobné majstrovstvo je disciplína – treba sa mu venovať pravidelne a dlhodobo. Nechcem vás nejako vystrašiť, ale je to asi to najťažšie – skutočne si v kontexte systémového videnia sveta a seba priznať, že sme sami bezvýhradne zodpovední za naše individuálne šťastie.

Keď zatúžite po svojom životnom šťastí, na tomto blogu: stastnyzivot.blog ste vždy vítaní. Kedykoľvek sa príďte inšpirovať, prípadne sa s ostatnými podeľte o svoje úspešné stratégie – ako na to. Alebo môžete len tak stráviť chvíľu na mieste, ktoré môže byť v tomto megaturbulentnom svete aj prístavom pokoja či balzamom na dušu. Vesmír vám určite dopraje, tak si doprajte svoje životné šťastie aj vy sami.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.

Pozn.: Čo je to komfortná zóna, prípadne k ďalším spomenutým výrazom, ktoré Vám nemusia byť zrejmé, sa určite vrátim neskôr.