Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (2)

V prvej časti článku o osobnostnom rozvoji sme sa spolu pozreli na to, čo osobnostný rozvoj je a načo nám slúži – tu. Dnes si rozšírime tému o pomenovanie ďalších dôležitých uhľov pohľadu na osobnostný rast, na niektoré limity vo forme našich presvedčení, pomenujeme si rôzne oblasti, v čom všetkom sa môžeme osobnostne rozvíjať.

Na úvod sa spolu pozrime na jedno pomerne rozšírené presvedčenie. Relatívne často vnímam súdy, kedy nad niekým zlomíme palicu so slovami: „Ten je taký a taký, nikdy sa nezmení.“ Podobné súdy môžu viesť k zovšeobecneniu, ktoré podrobíme skúmaniu, že sa ľudia viac-menej nemenia. (Nemyslím tým to, že niekoho stretnete po 5 alebo 10 rokoch. Tam by ste aspoň vo výzore mali vidieť rozdiel.) Myslím po mentálnej stránke, z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Áno, občas nás menia životné udalosti – niekto sa rozíde s partnerom, niekomu zomrie blízky človek, niekto príde o peniaze a pod. Presne to sú momenty, kedy viac premýšľame, zamýšľame sa nad zmyslom života. Alebo len zažívame emočné extrémy, ktoré sa nám nemusí podariť rozkľúčovať do konca života a prejavia sa napríklad na našom podlomenom zdraví. Vesmír (Božstvo) nás učí. Ako by povedal Peter Sasin – bolesť je príliš veľká a vtedy najčastejšie prichádza ku zmene. Pre doplnenie – ako ďalší dôvod na zmenu uvádza pozitívnu motiváciu – naozaj veľký cieľ.

Opýtam sa vás. Koľko poznáte ľudí, ktorí osobnostne rastú? Niekoho stretnete o pol roka a ten človek medzitým mentálne poskočil vpred tak, že si to dokážete všimnúť. Nemyslím tým to, že sa s ním cítite dobre. To, či sa s človekom dobre cítite, je jedna vec a to, či osobnostne rastie, druhá.

Ľudia sa naozaj väčšinou menia len vtedy, keď ich niečo bolí. Preto takmer za každou zmenou nájdeme nejakú väčšiu životnú skúsenosť, ktorá hraničí s traumou. Menej často je dôvodom na zmenu spomínaný veľký cieľ. Inak povedané, ak sa nám neudeje niečo extrémne, tak sa väčšina z nás nemení. To nás môže poľahky priviesť k spomínanému zovšeobecneniu, že sa ľudia nemenia alebo že zmena nie je možná.

Nejde o to či sa väčšina mení, alebo nie. Ide najmä o to vaše presvedčenie, či sa chcete meniť sami. A o vaše presvedčenie či si myslíte, že sa dokážete v niečom zmeniť. Máte niečo, čo by ste chceli vo svojom živote zmeniť? Veríte tomu, že to dokážete? Alebo ste presvedčení, že to dokážete? Máte pocit, že sa pýtam to isté dvakrát? Niečo iné je veriť a niečo iné byť presvedčený. Keď ste presvedčení, že to dokážete, tak to aj dokážete. Keď veríte, zrejme vás na ceste čakajú skúšky, ktoré preveria to, ako veľmi veríte. Naše presvedčenia majú tendenciu posilňovať samé seba a to aj podporujúce presvedčenia a žiaľ aj tie limitujúce.

Rôzne presvedčenia môžu byť pre nás limitom rastu (pojem zo systémového myslenia – systémovému mysleniu budem venovať samostatný článok). Napríklad len obyčajné – „Nikdy sa nezmeníš!“, „Nikdy nič nedosiahneš!“ alebo „Nevieš kresliť!“, ktoré nám mohol vysloviť rodič, učiteľ alebo nejaká iná mienkotvorná autorita, môžu znamenať to, že im uveríme a budú v nás zvyšok života pevne a nenápadne vládnuť. A my ani neskúsime inú stratégiu. Naveky nám ostane v mysli iba tá jedna alebo dve odskúšané a neúspešné stratégie so spomínaným komentárom autority.

Veľmi podobné, a predsa iné presvedčenia sú: „To sa nedá!“, „Človek musí mať talent, aby vedel pekne kresliť!“, „Kresliť buď vieš, alebo nie.“ „Inteligencia je daná, to sa už u ľudí nemení.“ Všimnite si, že pokiaľ v prvej skupine presvedčení sa pojednáva o konkrétnom človeku, tak táto druhá skupina je o všeobecných presvedčeniach – ako svet funguje. Je z kategórie našich predstáv o svete, našich modelov sveta. Prvá kategória bola o našom pohľade na seba – svoje schopnosti, zdroje, kvality…- kto sme my. Ak si myslíme, že sa skrátka nedá naučiť sa kresliť, tak ťažko uveríme tomu, že konkrétne my to zvládneme.

V úplne prvej motivačnej knižke, ktorú som si kúpil asi pred 16 rokmi, som sa dočítal, že všetky potrebné zdroje na všetko, čo v živote chceme dosiahnuť, vlastníme! Neskôr som sa cez top svetové K-H dopracoval k poznaniu, že to tak skutočne je. Otázne však je to, ako sme si ich vedomí? Ako deti sme mali všetci prístup ku svojim kvalitám a zdrojom, hoci sme nad nimi nepremýšľali. Všetci sme vedeli tráviť v prítomnom okamihu väčšinu dňa. Nehrali sme sa na lekára, sestričku, rodiča, stavebníka, stratéga vojny či letušku, speváka alebo na akúkoľvek inú rolu. My sme nimi boli. S tou energiou sme mohli ostať celý deň a ani najmenej nás to neunavilo. Kým neprišiel učiteľ, rodič, autorita so slovami- „To nesmieš!“, „Hanbi sa!“, „Takto ťa nebudeme mať radi!“,“Nevyčnievaj, to sa nevypláca!“, „Nehovor svoj názor nahlas, nikoho to nezaujíma.“, „Je to nebezpečné!“….a mohli by sme pokračovať, ale pre ilustráciu stačí. A čo sa stalo s našimi kvalitami? Na mnohé sme zabudli. Prestali sme ich využívať. Len niektorých sme si vedomí, ďalšie z času na čas nevedome použijeme a niektoré máme zablokované natoľko, že k nim už prístup nemáme. Používať svoje kvality vedome – kedykoľvek chceme, to je iný level. Dobrá správa pre nás všetkých – so svojimi kvalitami vieme pracovať. Môžeme ich rozvíjať, zvedomiť si ich do takej miery, aby sme ich mohli znova používať, kedykoľvek budeme chcieť. Vieme ich dostať do kategórie – vedomých kvalít. Existujú na to postupy, zrejme si niektoré neskôr načrtneme.

Poďme sa pozrieť na to, čo všetko môžeme v rámci svojho osobnostného rastu rozvíjať. Zastrešme to pojmom – svoju inteligenciu alebo celkové vedomie. Čo pod tým pojmom myslím? Inteligencia nie je len staré známe IQ. Existujú rôzne druhy inteligencie, ktoré sa navzájom dopĺňajú, niekedy sa prelínajú, inokedy môžu byť podmienené jedna druhou. Je dôležité si uvedomiť, že sa s nimi so všetkými dá pracovať a môžeme ich vedome rozvíjať. Okrem IQ existuje aj EQ – emočná inteligencia, aj pohybová inteligencia, existuje aj takzvaná finančná gramotnosť, možno by sme mohli spomenúť aj úroveň estetickej roviny vnímania sveta – schopnosť vnímať a tvoriť harmóniu a krásu, IT gramotnosť – ako schopnosť ovládať PC a využívať IT zdroje, možno aj kreativitu ako takú. Spomeniem ešte šoférsku gramotnosť ako schopnosť ovládať dopravný prostriedok (najmä auto) a vedieť predvídať za volantom alebo zvládať extrémne situácie, keď sa vyskytnú. A napríklad aj schopnosť naladiť sa a čerpať z kolektívneho vedomia. Alebo aj spomenuté uvedomovanie si svojich kvalít – aby sme ich vedeli zapájať, kedy chceme.

V pokračovaní série o osobnostnom rozvoji sa spolu pozrieme na niektoré z týchto súčastí celkovej inteligencie rovnomerne a harmonicky rozvinutej osobnosti. A rozmeníme si ich na drobné, pretože významnou mierou ovplyvňujú naše trvalé životné šťastie.

Pre váš osobnostný rozvoj je dôležité si uvedomiť, že si naň potrebujete pravidelne nachádzať čas, kedy budete sami so sebou. Základné piliere svojho rozvoja musíte položiť sami. A keď chcete osobnostne rásť, musíte si najskôr na osobnostný rozvoj vyčleniť čas. Vybudovať si zvyk – pravidelne sa osobnostnému rastu venovať napríklad hodinu denne. Možno je fajn poradiť sa s niekým, kto vo vašom okolí evidentne osobnostne napreduje, možno si k tomu prizvať aspoň na úvod kouča alebo nejakého guru, ktorý vás aspoň rámcovo nasmeruje. A pokiaľ si ich zatiaľ nemôžete alebo nechcete dovoliť, možno bude niekomu stačiť, keď sa z času na čas príde inšpirovať napríklad na tento blog – stastnyzivot.blog. Ešte raz to zopakujem – pre váš osobnostný rast potrebujete byť pravidelne najmä sami so sebou, prípadne s mienkotvornou autoritou.

Aj výsledky, ktoré nám prináša osobnostný rozvoj, potrebujú čas. Musíte byť trpezliví, pretože osobnostne sa rozvíjať, to je široká téma. A na začiatku je to výzva sama o sebe – najskôr sa učíme rozvíjať sa, až neskôr sa môžeme sústrediť na tempo nášho rozvoja. Ako chorobu dnešnej doby vnímam to, že by sme chceli všetko čím skôr. Urobíme nejakú zmenu, neprinesie to výsledok za mesiac, za dva a my už pochybujeme či to je správne, necháme sa zneistiť a možno nás to pripraví o potrebnú energiu a v zmene nedokážeme vytrvať. Možno by stačilo spomaliť alebo byť trpezlivý v kontexte výsledkov. A pripomínať si, prečo sme sa pre zmenu rozhodli. Robte to, s čím ste v súlade a prestaňte lipnúť na rýchlom výsledku. Možno len udupávate zem, aby ste neskôr postavili rýchlodráhu.

Ideálne je na úvod sa stotožniť s presvedčením, že máte všetky potrebné zdroje na to, aby ste aj pomocou vedomého osobnostného rastu dosiahli v živote, čo chcete. Napríklad sa naučili prekrásne maľovať. Z mojich skúseností je aj toto o kvalitnom učiteľovi, guru, trénerovi, koučovi, ktorý vo vás prebudí lásku k maľovaniu. Aj o tom si napíšeme nabudúce.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.

Ako postupovať pri hľadaní svojho životného šťastia?

Nie je to príliš odvážne niečo nazvať ako návod na životné šťastie? Taká kuchárka s názvom – Ako si upiecť svoje životné šťastie? Možno áno, ale z mojej skúsenosti len málo ľudí počulo o NLP a modelovaní úspešnosti. Sami posúďte či vám poznanie úspešnej stratégie niekoho iného môže pomôcť na tej vašej ceste. Chcieť musíte sami, nesústredím sa tu na to, aby som vás presviedčal, ako je fajn byť šťastný a prehováral vás na cestu. Som tu pre tých, ktorí chcú. Som len priateľ na telefón. Upiecť si svoje životné šťastie musí každý sám. Som sprievodca v labyrinte, ktorý vám radí konkrétne dvere, otvoriť a vojsť už musíte sami.

V minulých článkoch sme sa pozreli na to, čo šťastie je a pomenovali sme si najčastejšie limitujúce presvedčenia, ktoré nás na našej ceste za šťastím brzdia. Dnes sa pozrieme na niektoré kľúčové AHA momenty, ktoré sú spoľahlivými znakmi, že ste na tej správnej ceste za svojím životným šťastím. Cesta za životným šťastím nie je ružami vystlaná a vyžaduje si naše sústredenie, našu pozornosť aj ochotu vystúpiť zo svojej zóny komfortu.

Nech sa páči, tu sú niektoré míľniky, ktoré považujem za kľúčové na ceste za životným šťastím. Môžu byť pre vás návodom alebo inšpiráciou, alebo si len pomenujete niečo, čo poznáte.

Skontrolujte si svoje presvedčenia, ktoré sa týkajú vášho životného šťastia, najmä, či ste ochotný prijať zodpovednosť za svoje životné šťastie. O tom som už písal v článku o našich limitujúcich presvedčeniach.

Majte jasno v tom, čo v živote chcete – ujasňujte si denno-denne svoju životnú víziu. Čo tým myslím? Vízia je, v skratke povedané, predstava vášho želaného stavu. Je to zároveň odpoveď na otázku, prečo robíte to, čo robíte. Zrejme aj dnes nejakú víziu nasledujete, otázkou je, či je vaša 🙂 Ako to rozoznáte? Skontrolujte si, či vás váš každodenný život oberá o energiu alebo nie. Ak nasledujeme víziu niekoho iného, nie našu vlastnú, odčerpáva nám to veľa energie – až 90%. Naša vlastná vízia by nás mala nabíjať, resp. energia, ktorú vydáme, sa nám aj vracia. V knihe Piata disciplína manažmentu od Petra Sengeho bola prirovnaná práca so svojou víziou k práci sochára, ktorý denno-denne otesáva hrubé poleno alebo kameň, až sa mu pred očami zjaví výsledok – jeho vízia. Obraz, čo už videl vo svojej mysli dávno a ktorý ho inšpiroval k činu. Obraz, ktorý mu dával tvorivú energiu – rozdiel medzi víziou a realitou. No a práca s vlastnou víziou je podobná tomu tesaniu do kameňa. Čím viac na nej pracujeme, tým jasnejšie ju vidíme. Vnútorne by nás mala vábiť, priťahovať, mala by byť pre nás sexi. Vy ste kapitán na svojej lodi a potrebujete vedieť, prečo smerujete tam, kam smerujete. A keď je jasné, že smerujete niekde inde, ako chcete, nepopúšťajte zo svojej vízie, ale zmeňte svoj kurz. Nasmerujte loď tam, kam sa chcete dostať. Keď niekto povie: „Mal som víziu!“, tak myslí to, že niečo v mysli videl, možno kúsok nejakého príbehu alebo obraz. A práve o takú víziu želaného stavu by sme sa mali denno-denne usilovať. Len si svoj vysnívaný budúci život predstavovať a prežívať ho naplno aspoň pár minút denne, akoby bol realitou už dnes. Dám vám v ďalšom článku krátky návod, ako na to. Stačí na to 10 minút denne.

Postarajte sa o svoj osobnostný rozvoj. Ak máte chuť robiť veci v živote efektívne, tak sa vám asi nechce opakovať staré chyby a zrejme sa snažíte vyhnúť aj novým. Neexistuje iná ochrana ako pracovať na sebe a byť si stále viac vedomý nášľapných mín, ktoré nám kladie pod nohy život. Nemusíte stúpiť na všetky. Stačí, keď rozviniete svoju schopnosť pracovať na sebe bez toho, aby vás život fackal. Stane sa vám to časom zvykom. Nemyslite si, že príde nejaký bod, odkedy už žiadne chyby nebudete robiť. Ale aspoň tie kardinálne vynechajte, dá sa to. Nájdite v sebe osobného majstra a pracujte na sebe. Na ceste za svojím životným šťastím nebudete nikdy hotový. Budete zažívať pravejšie a čistejšie šťastie, pokoj ako nikdy predtým. Ale svoje šťastie si vždy musíte strážiť. A neustále pracovať na tom, aby ste nezišli z cesty pokory. Tá vám bude pripomínať, že sú veci mimo nášho chápania, ktorým hneď teraz rozumieť nemusíte, ale môžete sa o to usilovať najmä tým, že na sebe budete denno-denne vedome pracovať.

Buďte verný pravde. Lepšie ako klamať, nezraniť a stratiť dôveru, je povedať pravdu, ktorá možno zabolí, ale neurobí z vás klamára, ktorý si dôveru nezaslúži. Hovoriť pravdu alebo klamať je v podstate častokrát obyčajný zvyk. Kedysi dávno som čítal článok, kde sa okrem iného konštatovalo, že inteligentné deti klamú viac a lepšie. Klamári zväčša klamú aj vo veciach, v ktorých by ani nemuseli. Je to ich „úspešná“ stratégia, ktorá im roky zdanlivo fungovala. Vždy najmä u nových ľudí, ktorí ešte nestihli prísť na to, že tento človek si dôveru nezaslúži. Klamári si väčšinou ľudí zo svojej minulosti neberú do budúcnosti, vymenia ich za niekoho, kto im ešte verí. Vernosť pravde je cnosť. Pravdu treba brániť, je to v dnešnom svete ohrozený druh – podobne ako životné šťastie. O láskavej pravde si napíšeme v inom článku.

Buďte kongruentný a ekologický voči sebe aj vášmu širokému okoliu. Keď budete náhodou klamať aj sám sebe, možno si ani nevšimnete, že jednu vec hovoríte a druhú robíte. Vaše činy by mali byť v súlade s tým, čo hlásate. Sme súčasťou viacerých systémov, ktoré nás presahujú a je dobré tomu rozumieť. Asi nikto z nás nebude šťastný, keď nebude na zemi pitná voda alebo dýchateľný vzduch. Buďte ekologickí smerom von aj smerom do vnútra. Postarajte sa o svoje telo, postarajte sa aj o svoju myseľ. Buďte ekologickí voči svojej rodine, voči svojim známym, kolegom v práci apod.

Ujasnite si svoje hodnoty a postoje a vyfarbite sa, tzn. dajte ľuďom okolo seba na známosť, kto ste, aké hodnoty uznávate, čo ešte akceptujete a čo už nie. Vyjadrujte sa, nebuďte ticho, keď sa vám niečo nepáči. Urobte to slušnou, civilizovanou formou, ak to je možné 🙂 Dobrou pomôckou vám môže byť znalosť zopár asertívnych pravidiel komunikácie. Asertivita nie je ani agresivita, ani pasivita. Je to spôsob komunikácie, ktorý nám má pomôcť obhájiť si svoje práva. Vyjadrujte sa, nemlčte, keď sa vás niečo týka, zaujmite jasný postoj. Nech všetci vedia, akú máte farbu, čo hájite. A verte, čoskoro budete mať okolo seba ľudí, ktorí sú na tom hodnotovo podobne, len ste sa doposiaľ nevedeli rozoznať v dave. Vy môžete byť šťastnejší, ak sa obklopíte ľuďmi, ktorí uznávajú podobné hodnoty a ktorí sú na podobnej úrovni napríklad aj v otázke vnímania životného šťastia. Zrejme práve oni riešia výzvy podobné tým vašim. Inšpirujte sa navzájom. K asertivite sa vrátime v budúcom článku.

Naučte sa pracovať so svojimi myšlienkami – vymaňte sa spod nadvlády vašej mysle. Vy nie ste vaša myseľ. Dokážete zastaviť svoje myšlienky? Viete mi povedať, na čo budete myslieť o 5 minút? Ste schopní absolútne sa sústrediť dlhšie ako na pár sekúnd? Poďme spochybniť Descartovo – „Myslím, teda som.“ Pýtam sa: „Keď nemyslím, tak už nie som?“ Vieme vôbec nemyslieť? Chce to tréning a ja vám odporúčam na ceste za vaším životným šťastím naučiť sa pracovať so svojimi myšlienkami. Ako? Začnite meditovať – tiež je to disciplína, ktorá si každý deň vypýta svojich minimálne 10 – 20 minút, ale výsledok vás zrejme ohromí. Naučíte sa len tak byť so sebou, s vesmírom. Naučíte sa vypnúť. Naučíte sa upokojiť svoju myseľ, kedykoľvek budete chcieť. Prvou fázou môže byť to, že svoje myšlienky začnete pozorovať, ako keď stojíte na brehu rieky a pozorujete vodu, ako tečie. Aj k meditácii sa ešte vrátime v ďalšom článku, stručne vám popíšem, ako na to.

Budujte vo svojom živote trvalé hodnoty, nenechajte sa ovládnuť tlakom každodenných povinností alebo krátkodobých úžitkov. Keď budujem partnerstvo, či už osobné alebo pracovné, alebo keď niečo vyrábam/tvorím, ponúkajú sa mi skratky alebo nefér výhody a občas sa objavujú aj ľudia, ktorí ma na ne navádzajú. Hovoria mi o svojom modeli sveta a keby sme rozvinuli debatu, asi by sme zistili, že každý kormidlujeme svoju pomyselnú loď inde. Možno by sme objavili rozdiel v hodnotách, ktoré uznávame, alebo možno len rozdiel v úrovni vedomia, s ktorou tvoríme. V každom prípade pri vytváraní hodnotných vecí a vzťahov existujú pravidlá a keď porušíte tie základné, môže sa vám niekoľkoročné snaženie zrútiť ako domček z karát. A to nie je ktovieako efektívne, aj keď nové skúsenosti prinesú nové výzvy. Napríklad, keď niekto podvádza svojho partnera, netuší, kedy príde ten deň a jeho partner sa to dozvie. A je po dôvere, možno aj po vzťahu. Na jednej strane niekto niečo buduje aj roky a na druhej riskuje, že o to zo dňa na deň príde. Akú cenu má pre vás to, čo tvoríte? Akú cenu má pre vás váš čas a energia, ktoré ste už investovali? Vnútorná hodnota každého vášho diela bude tým vyššia, čím vyššia bude vnútorná hodnota každého jedného rozhodnutia. V tomto momente môžete ovplyvniť veľa, ale najmä tie rozhodnutia, ktoré možno robíte práve teraz . A vnútorná hodnota každého jedného rozhodnutia bude tým vyššia, čím viac tvorivej energie do neho vložíte.

Spoznajte svoje EGO, sledujte ho a naučte sa s ním pracovať. Môžete robiť všetko dobre, ale ak zabudnete na tento bod, nebude to skrátka ono. Pán Eckhart Tolle v knihe Sila prítomného okamihu pekne popísal ego aj jeho prejavy. Ego je podľa Tolleho naše falošné „JA“, ktoré vzniká stotožnením sa so svojou mysľou. Ego má potrebu súdiť, odporovať tomu, čo je, a vytvárať nové konflikty, drámy… Cíti sa v stálom ohrození, najviac sa bojí svojho zániku. Odporúčam vám zistiť si o egu viac, začať ho sledovať. Môžete sa na ňom aj dobre pobaviť a hlavne – prestaňte sa s ním stotožňovať. Nie je vami a vy nie ste vaše ego. V článku o tom, čo je šťastie, som spomenul aj dopady ega na komunikáciu. Proste sa ho zbavte. Prestaňte hrať jeho hru, potrebuje vás na to, aby prežilo, ale môže vás aj zabiť. Proste, do šťastného života nepatrí. Takže prestaňte súdiť, prijmite to, čo je. Neživte konflikty, drámy, prestaňte brať veci osobne. EGO hrá v hre o životné šťastie taký samostatný level. Otázka spoznania svojho EGA môže v skutočnosti znamenať posun o niekoľko úrovní vyššie, pretože v skutočnosti je to ono, ktoré nám častokrát bráni prijať iný pohľad. EGO nás odvádza od DIALÓGU a má potrebu vyhrávať nielen v komunikácii . EGO nás odvádza od PRAVDY a má snahu vyzerať lepšie, ako je jeho skutočná hodnota. EGO nás odvádza od asertivity k agresivite. Keď sa naučíte pracovať so svojím egom, mnohé iné veci na svojej ceste za životným šťastím začnete robiť viac-menej automaticky. Preto považujem tento bod za kandidáta na prvú trojku medzi kľúčovými výzvami na ceste za životným šťastím. Neskôr si spomenieme aj Jaroslava Dušeka a jeho Štyri dohody, ktoré u mňa iniciovali zmenu pohľadu na svoje EGO. Pánu Jaroslavovi Dušekovi zrejme venujem jeden celý článok, pretože mi sprostredkoval viac poznania o živote ako všetky školy, čo som absolvoval. Budem chvíľu extra zložitý. Ale vďaka jeho Štyrom dohodám som pochopil, čo myslia páni z MIT, najmä pán Peter Senge v knihe Piata disciplína manažmentu, pod prácou s mentálnymi schémami – ako jednou z piatich disciplín, na ktorých vzniká učiaca sa organizácia. Koniec extra zložitosti, bol to len odkaz pre pár zainteresovaných, ktorí vedia presne, o čom píšem.

Spochybňujte svoje presvedčenia, pravidelne ich podrobujte kontrole správnosti s ohľadom na nové poznatky a skúsenosti – naučte sa premýšľať. Znie to paradoxne? Máte okolo seba ľudí, ktorí sú pre vás svojimi názormi inšpiratívni? Ktorí sú pre vás mienkotvorní? Máte okolo seba ľudí, s ktorými sa radi poradíte pred nejakým, čo i len trochu dôležitejším rozhodnutím? Nie? Tak zmeňte prostredie a obklopte sa takými, ktorí premýšľajú. Vnímajte, ako premýšľajú, a učte sa to od nich. Keď sa chcete naučiť plávať, nejdete za niekým, kto to teoreticky ovláda, ale v skutočnosti nevie plávať. Viete, čo chcem touto vetou povedať? Keď sa radím o vzťahoch, radím sa s niekým, kto má funkčný, hodnotný vzťah. Nie, že by som si nevypočul aj iných, ale… miera mienkotvornosti je pre mňa osobne určite v prvom prípade vyššia. Najmä preto, že poznám ľudí, ktorí vedia nádherne rozprávať na rôzne témy, ale v reálnom živote ukazujú, ako tie veci sami nezvládajú. Naučte sa pracovať so svojimi vyššie spomenutými mentálnymi schémami – s vašimi predstavami o vás, o partnerovi, o svete. Uvedomte si, že so svojimi predstavami môžete aktívne pracovať, meniť ich, vlastne to nevedome robíte stále. Buďte otvorení a zvedaví. Prijmite fakt, že existujú iné pohľady, ako sa môžeme viacerí pozrieť na to isté. Keď o niečom rozprávame, zároveň nad tým premýšľame. A verte mi, keď si vypočujete názor vedomého človeka na akýkoľvek problém, môže vám to pomôcť. Existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že povie aj niečo dôležité, čo vám doteraz nenapadlo. Hodilo by sa sem teraz napísať aj o filtroch vnímania, ktoré v sebe všetci máme, ale to si tak isto nechám na neskôr, možno aj na samostatnú tému.

Skontrolujte si päticu ľudí, s ktorými trávite najviac času. Programujú vám nenápadne svoje presvedčenia. Ja netvrdím, že to robia vedome. Mám na mysli najmä rôzne skryté presvedčenia, ktoré vyslovia len medzi riadkami. Napríklad ako nutný predpoklad nejakého svojho zaujímavého príbehu. Málokto vám vysloví priamo, že si myslí, že je v poriadku podvádzať svoju manželku alebo manžela. Len medzi riadkami občas vysloví inak skryté presvedčenie a bude vám medzitým hovoriť príbehy o tom, ako si to v živote užíva. Nebude ani sebe, ani vám rozprávať o tom, čo bude potom, keď sa to jeho parter náhodou dozvie. Ako sa mu možno zrúti kus sveta. Natiahne vás do svojej hry plnej klamstva a keď sa najbližšie stretnete s jeho životným partnerom, budete zrejme mlčaním klamať tiež. Ľahko si môžete zvyknúť na to, že klamstvo vlastne nemusí byť až také zlé. V horšom prípade si rýchlo zvyknete na to, že klamať je v niektorých situáciách dobré. A ste tam, kde ste nechceli byť. Starostlivo si vyberajte ľudí, s ktorými trávite svoj čas.

Dajte životu a vesmíru dôveru. Nejde o to mať všetko pod kontrolou. Vesmír alebo pre niekoho Božstvo s nami spolupracuje. Tiež si to uvedomíte naplno až vtedy, keď mu pôjdete oproti. Akoby čakal na náš ťah v pomyselnej šachovej partii zvanej šťastný život. A keď prekročíme časový limit, tak potiahne on, aby nám poradil, naviedol nás na ďalší správny ťah. Vnímajte veci, ktoré sa okolo vás dejú, a keď sa naladíte na správnu frekvenciu, budete vedieť, že to je ona. Napríklad sa vám môže stať, že sa ľudia okolo vás začnú viac usmievať. Potom len bežte a pozrite sa do zrkadla – asi sa usmievajú, lebo vidia šťastného človeka.

Venujte sa svojmu životnému šťastiu pravidelne, najlepšie každý deň. Alebo vám stačí byť šťastný každý druhý deň? Nezabúdajte, že životné šťastie je disciplína, ktorá nemá konečnú stanicu. Je to celoživotný proces. Možno si hovoríte, že sú to všetko nefunkčné drísty, a preto to ani neskúsite. Ale ako to môžete vedieť, keď to neskúsite? Poznáte niekoho, kto meditoval a po 2 mesiacoch pravidelnej meditácie vám povedal, že to nefunguje? Kto pochopil asertivitu a nepoužíva ju? Kto spoznal svoje EGO a napriek tomu ho živí ďalej? Všetko spomenuté vyššie je jednosmerná cesta. Keď to budete robiť pravidelne a budete sa so záujmom zlepšovať, tak to už nikdy nebudete robiť znova po starom. Hodnotu má aj to, že ste doteraz prišli na niektoré svoje neúspešné stratégie. Lepšie poznáte celý systém. Len to musíte vedieť zužitkovať. Hľadajte ďalej. Cieľom tohto blogu je pomôcť vám pri hľadaní svojho životného šťastia, pretože viem, aké to je ťažké. V dnešnom svete je mnoho nástrah, ktoré vás budú pomaly, ale iste od vášho životného šťastia odkláňať, ak si ho nebudete strážiť.

Nevravím, že to je zoznam, ktorý sa nedá rozširovať. Sám som na ceste, tak je možné, že sem zopár vecí časom pridám. Už aj tak som musel osekať tému a vybrať to najdôležitejšie – podľa mňa, ale pre vás môže byť v tomto momente dôležité niečo iné.

Máte právo byť v živote šťastný a vlastníte všetky potrebné zdroje, aby ste svoje právo uplatnili. Budem rád, keď s nami na stastnyzivot.blog budete zdieľať svoje AHA z tej vašej cesty za životným šťastím.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.


Prečo blog o šťastnom živote?

Celý život som dosahoval, čo som chcel. A nechcel som málo. Až som si jedného dňa uvedomil, že moja myseľ je pretláčaná informáciami, môj diár je prepĺňaný väčšími a väčšími zodpovednosťami a moje srdce volá o záchranu, pretože sa z neho vytratil pokoj. Sedeli sme jedného pekného dňa s manželkou na terase a viedli sme rozhovor: „Máme, čo potrebujeme aj navyše. Sedíme tu pri bazéne, hrá nám príjemná hudba, okolo nás pohoda, kvety, stromy, naši psi a pritom sme stratili schopnosť prežívať šťastie. Kedy, keď nie teraz?“ V hlavách nám vírili myšlienky na povinnosti. „Čo treba urobiť teraz? Čo ešte dnes? Čo zajtra?“ Uvedomili sme si, že naše myšlienky majú zotrvačnosť a je na nás, v čom ich denno-denne trénujeme. Že šťastní buď sme alebo nie. Že sa nemôžeme len tak prepínať zo starostí do šťastia. Tak sme uznali, že prišiel čas sa témou šťastie aktívne zaoberať a znova sa učiť ho naplno prežívať. Som presvedčený, že tieto témy boli a sú na našej ceste za životným šťastím kľúčové. V dnešnom uponáhľanom svete zameranom na výkon s pretlakom informácií z každej strany a rôznymi pomýlenými vzormi (vrátane médií), nie je vôbec jednoduché byť skutočne šťastný. A minulý rok som si zrazu uvedomil, že vo mne zavládol úžasný pokoj, ktorý som si len matne pamätal z detstva. Bolo to v zápätí po 2 súbežných vzdelávaniach, ktoré som v tom čase absolvoval. Prišiel som na to, že som na nich získal kľúčové diely do pomyselného puzzle a všetko sa mi prepojilo. V tomto blogu je návod pre niekoho, kto hľadá. Návod, ktorý je odskúšaný a funguje mne, mojej manželke a zopár našim priateľom. Verím, že aj vám pomôže.

Od šťastného života nás častokrát delí niekoľko našich zdanlivo nedôležitých presvedčení. Budem občas používať výrazy, ktoré budú odbornejšie a nemusia byť pre vás hneď zrozumiteľné. Ak na niečo menej zrozumiteľné pre vás narazíte, nenechajte sa tým odradiť na vašej ceste k šťastnému životu, urobte si svoju predstavu o tom, čo tým asi myslím a pokojne čítajte ďalej. Časom vám všetko do seba zapadne. (Práve som vám popísal svoju úspešnú stratégiu na zvládanie nových, zdanlivo zložitých disciplín, ktorá mi bez výnimky bezpečne fungovala aj v absolútne odborných témach)

Dôležité je predsa vaše šťastie a nie to či jednému slovíčku rozumiete, alebo či sa musíte pri hľadaní svojho šťastia pozrieť aj za hranice svojej komfortnej zóny. Nič veľké nikdy nedosiahnete, ak permanentne zotrvávate vo svojej komfortnej zóne. A vaše šťastie je predsa to, čo je najväčšie zo všetkého! Niekto si môže povedať: „To bude nejaký sebec, ktorému nezáleží na šťastí iných!“ K tomu pre každý prípad napíšem jedno svoje presvedčenie: „Nikoho nemôžete posunúť ďalej, ako ste sami.“ Použijem metaforu: „Keď chcete rozdávať a šíriť šťastie, nasaďte najprv vzduchovú masku sebe, aby ste mohli zachraňovať iných.“ Rodičia zvyknú najskôr zachraňovať svoje deti, preto to v lietadlách pred štartom vždy opakujú. Vaše šťastie nie je samozrejmosť, práve naopak. V dnešnom svete existuje veľa nástrah, ktoré vás na vašej ceste za šťastím zavedú do čierneho lesa. Niekedy sa zdá, že nám šťastie nie je súdené. Ale nepleťte si svoje predstavy o svete so svetom. Vaše šťastie je súčasťou vašej životnej misie a vy ste hoden a máte všetky zdroje na to, aby ste boli v živote absolútne šťastný, naplnený, prúdiaci, zároveň vyrovnaný a pokojný. Snáď najdôležitejším presvedčením na vašej ceste za životným šťastím je odpoveď na moju otázku: „Veríte, že za vaše životné šťastie ste bezvýhradne zodpovedný iba vy sám?“ Odpovedali ste si „Áno“? Tak ste tu správne. V tomto blogu vám postupne pomenujem svoje najdôležitejšie „AHÁÁÁ“ na svojej ceste za životným šťastím, pomenujem vám najdôležitejšie nástrahy, ktoré nás všetkých na tej našej ceste bezpečne čakajú, napíšem vám aj o svojom životnom šťastí a o úspešných stratégiách, ktoré som na svojej ceste používal. Poskladať si to musíte celé dokopy vy sami. Chce to zatúžiť po svojom životnom šťastí, chce to aj pravidelne sa pozerať do zrkadla – do rovného zrkadla a nalievať si čistého vína. Tzn. byť verný pravde. Hľadať pravdu. Je to cesta osobného majstrovstva. Osobné majstrovstvo je disciplína – treba sa mu venovať pravidelne a dlhodobo. Nechcem vás nejako vystrašiť, ale je to asi to najťažšie – skutočne si v kontexte systémového videnia sveta a seba priznať, že sme sami bezvýhradne zodpovední za naše individuálne šťastie.

Keď zatúžite po svojom životnom šťastí, na tomto blogu: stastnyzivot.blog ste vždy vítaní. Kedykoľvek sa príďte inšpirovať, prípadne sa s ostatnými podeľte o svoje úspešné stratégie – ako na to. Alebo môžete len tak stráviť chvíľu na mieste, ktoré môže byť v tomto megaturbulentnom svete aj prístavom pokoja či balzamom na dušu. Vesmír vám určite dopraje, tak si doprajte svoje životné šťastie aj vy sami.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.

Pozn.: Čo je to komfortná zóna, prípadne k ďalším spomenutým výrazom, ktoré Vám nemusia byť zrejmé, sa určite vrátim neskôr.