Psychopati – nástrahy vesmíru alebo ďalší level poznania?

Dostal som slinu..

Dostal som veľkú chuť dnes sa s vami podeliť o tému, o ktorej sa veľmi, ale naozaj veľmi málo hovorí. Mám na mysli to, ako je komunikovaná v kontexte toho, ako je nebezpečná a tým pádom dôležitá.

Pred časom som dostal od života jednu z najkomplexnejších lekcií, na ktorú ma rodičia ani minulé skúsenosti tak celkom nepripravili.

Vesmír vie, čo potrebujete..

Bol som vesmírom priam prinútený zvedomiť si zopár pojmov, ktoré som síce už v minulosti počul, ale ich dôležitosť som si z veľkej miery neuvedomoval. A nikto mi o nej nepovedal. Ani na vysokej škole, ani žiaden lektor, ani osobný kouč. Neupozornil ma na to ani žiaden priateľ, ani žiaden skúsený človek akokoľvek vyhlásený svojou múdrosťou a mienkotvornosťou. Musel som si dať dokopy 2 a 2 a pátrať najskôr na vlastnú päsť.

Premýšľať, znova ísť po nejakej stope a znova stratiť niť. Medzitým spochybniť seba a uveriť tomu, že tu a tam trocha preháňam, že sa možno niektoré veci dejú hlavne v mojich predstavách. A vzápätí prišli nové stopy, ktoré znova raz nasvedčovali, že niečo nie je v poriadku. A takto sa to opakovalo niekoľko rokov po sebe. Medzitým sme sa s niektorými ľuďmi skutočne oddialili. Osobne aj v podnikaní.

Porucha osobnosti? Nestojí za reč..?

Niektorí ste už možno identifikovali, že v hlavnej úlohe dnešného článku budú PSYCHOPATI. Ak tému trochu poznáte, možno si vravíte, že nejaké 4 narcistné percentá populácie nestoja za pozornosť. Tak si k tomu pripočítajte rôzne odnože tejto poruchy osobnosti a dostanete sa možno aj na 15%. Potom k tomu pridajte všetkých postihnutých – zasiahnutých ľudí, ktorým psychopat možno zruinoval život, podlomil zdravie alebo inak negatívne zasiahol do života. Medzi postihnutých môžme počítať najmä rodinných príslušníkov, partnera alebo partnerku, deti, ktoré vychováva. To sa dostávame na podstatne vyššie percento. Na záver, keď si povedzme čistou náhodou prečítate článok o tom, ako je každý šiesty top manažér psychopat a ako sa to v politike hemží psychopatmi, možno až vtedy precitnete a uvedomíte si, že sa vás to možno týka viac, ako ste si kedy mysleli.

Kto to je – psychopat?

Niekto povie, to je ten, čo nezazíva, keď pred ním zívnete. A usmeje sa, akoby to bola jedna z tém, na ktorú budeme spolu žartovať. Ubezpečujem vás, že na tejto téme sa nebavím ja ani nikto, kto si psychopatického partnera alebo partnerku či už v osobnom alebo pracovnom živote zažil.

Nedovolím si tu a teraz definovať nejakou formulkou psychopata. Poviem iba – dosť chorý, zvrátený a nebezpečný. Ak vám stačí to, že si pod tým niekoho alebo niečo predstavíte a nepotrebujete poznať definíciu, kľudne čítajte ďalej, možno sa niečo o psychopatoch naučíte aj z tohto článku. Nie náhodou som použil slovo – niečo. Nedovolím si povedať, že Hitler bol – niekto. Kto sa chcete viac dozvedieť o tom, ako je odborne definovaná táto porucha osobnosti, odkážem vás na lepší zdroj, ku ktorému som sa asi pred mesiacom dostal, keďže som hľadal.

Len pre tých, ktorí chcú počuť, vidieť alebo jednoducho vedieť viac, odporúčam pozrieť si youtube kanál Jána Dvořáka – Poznejte svého psychopata – TU. Pánu Dvořákovi som sa formou e-mailu poďakoval za jeho hodnotnú prácu a požiadal som ho o to, aby som vám práve tu mohol niektoré časti z jeho videí zhrnúť či citovať. Neviem, či to práve teraz celkom tak robím, pretože som sa vzdelával z viacerých zdrojov. V každom prípade rád znova vyjadrím to, že jeho práca a pridaná hodnota boli pre moje vlastné pochopenie tejto problematiky kľúčové. Ďakujem za všetkých.

Dá sa to liečiť?

Hovoríme o nezvratnej poruche osobnosti, takže nie. Snáď zmierniť prejavy? Ktokoľvek sa chce vyliečiť, musí si priznať, že má problém. A to narcis (jedna z foriem psychopata) nikdy neprizná. Určite nie ten s grandióznym falošným egom (existuje viac foriem narcizmu).

Psychopat sa vlastne k psychológovi alebo terapeutovi dostane viac-menej náhodou, určite nie s problémom – som psychopat, chcem, aby ste mi pomohli.

Problémov pri sedení s psychopatom je údajne viac. Jeden z nich je miera skúseností psychoterapeuta s problematikou psychopata. Môže sa napríklad stať, že psychopat sedenia bravúrne zvládne a menej skúsený terapeut bude nakoniec dohovárať obeti psychopata.

Deti psychopatov

Dobrá správa pre deti psychopatov – nemusíte byť sami psychopati, najčastejšie ste len náchylní sadnúť psychopatovi na lep a vytvoriť s ním súkromný či pracovný duet. A za to tvrdo platíte alebo zaplatíte. A opačne, ak máte takéto sklony, neznamená to hneď, že vás vychovával psychopat. Niečo zrejme do 2. až 3. roku vášho života nebolo v poriadku, ale príčin môže byť viac – napr. rodič alkoholik, násilník a pod.

Dôležité je uvedomiť si aj pravú príčinu toho, že sa vám deje alebo udialo, že ste sa ocitli vo vzťahu s psychopatom. A tou bol alebo je nedostatok vašej sebalásky ako aj absencia vašich hraníc, ktoré rozhodujú o tom, ako ďaleko necháte niekoho zájsť… Dovolím si to nazvať emočnou nezrelosťou. V článku o emočnej inteligencii (TU) sa môžete dozvedieť, čo to je a čo sa s tým dá robiť.

Psychopati – hrozba pre okolie

Keď som sa pred rokmi rozišiel so psychopatkou, pochopil som, že som viac-menej ohrozil každého človeka, ktorého som s ňou zoznámil, najmä ak to boli malé deti, ktoré sa nevedia brániť. Našťastie išlo v tom čase o psychopatku, ktorá bola aj navonok rozpoznateľná. Možno to poznáte – všetci vedia, že vaša láska je čistá katastrofa, len ten zaľúbený to vidí všetko inak. Najmä v úvode vzťahu to málokomu vysvetlíte. Každý si na to musí prísť sám a má to svoje dôvody.

Náš rozchod si vtedy vyžiadal zopár rán na tele, nabúrané auto, postrihané košele a kravaty, potrhané dokumenty, nejaké tie vyhrážky, že ublíži blízkym, obťažujúce správy a pod. Možno vám stačí pre predstavu. Snáď teraz veríte, že si človek takú skúsenosť zapamätá na celý život.

Rozsudok – vinný!

Čo v skutočnosti ostalo v hlavách vonkajších pozorovateľov? Tí,ktorí ma nejako poznali a zrazu čítali na nemenovanej sociálnej sieti, ako som ju psychicky týral a bil? Poznáte ten fejsbookovský najvyšší súd tohto sveta? Okolie sa trochu prečistí a ostanú tí, ktorí situáciu dávno prekukli (schválne nepíšem najbližší, lebo psychopat vám vie vziať aj blízkych, ktorí mu sadnú na lep). A tí, ktorí nesúdia z výpovede jednej strany a stále vám veria. Pomôžu vám postaviť sa zo zeme, pozbierať kusy seba a znova vybudovať seba-lásku. Uvedomiť si, čo sa stalo. Posilnený skúsenosťou kráčate vpred. Na záver si len uvedomíte jednu z typických póz psychopata – ako ten chorý človek pred mnohými ľuďmi práve zo seba urobil tú obeť, komu bolo ublížené…

Psychopat sa totiž s vami od začiatku hrá. Máte dosť veľkú nevýhodu, že si toho nie ste vedomí. Nepredbiehajme. Pekne postupne.

A predsa to nebolo dno

To mi však medzitým nikto neprezradil, že existujú aj poruchy osobnosti, ktoré nemusia byť a nie sú vonkajšiemu pozorovateľovi také zrejmé. Jedná sa o exhibicionistického narcisa a o úlisného narcisa. Ten človek vám skrátka nemusí volať 10-krát za minútu alebo mať záchvaty šialenosti, aby bol psychopatom. Práve narcis je ťažko rozpoznateľná forma psychopata a práve preto zároveň aj tá najnebezpečnejšia. Dokonca vám môže pripadať ako chodiaca studnica múdrostí a životných skúseností. Ako ten najlepší partner, ktorého ste hľadali celý život. Ako ten najlepší náhradný rodič, ktorý vám pri každom stretnutí prezradí iné tajomstvo života a to rovno na svojej vlastnej skúsenosti. Alebo ako úspešný podnikateľ, či skrátka šťastný človek. Kým sa na jeho život, zdravie, vzťahy, prácu alebo kariéru nepozriete bližšie a nespojíte si 2 a 2.

Čo som potreboval pochopiť ja

Exibicionistický narcis je vo vnútri obeťou svojho falošného, grandiózneho ega a presviedča seba aj okolie, aký je úžasný, veľkolepý, jedinečný. Keďže dokáže aj veľkolepo pôsobiť (trénuje túto rolu od svojho útleho detstva), často sa mu to aj darí. Ten druhý – úlisný, sa často vyskytuje práve po boku prvého a potvrdzuje mu jeho jedinečnosť, posilňuje jeho pozíciu. Nepotrebuje, aby sa hovorilo priamo o ňom, aby reflektory svietili na neho. Zväčša je naozaj dobrý v rozprávaní príbehov. Najmä tých s jemne pozmeneným obsahom, kde sa pomocou zovšeobecnení, prekrútení a vymazaní okolie postupne zneisťuje a hucká proti vyhliadnutej koristi – niekomu, kto ich ohrozuje svojou pravdou. S prvým spomínaným typom narcisa tvorí často naozaj zohranú dvojicu.

V tomto prípade som si terminológiu požičal od Petra Casanovy – z knihy „Cítit rozumem, myslet srdcem aneb Příběh karmy“

Slabé miesto psychopata

Viete, čoho sa taký psychopat naozaj bojí? Nie len toho, že nedostane svoju pravidelnú dávku obdivu a potvrdenia svojej jedinečnosti z okolia. Ako každý oportunista aj prichytenia pri lži. Alebo dokonca odhalenia jeho najväčšieho klamstva – jeho skutočného detského ustráchaného ja.

Ale keďže som tento odstavec nazval slabým miestom psychopata, tak dodám, že psychopat neobstojí v emočne zrelom prostredí, kde ľudia navzájom komunikujú. Toto prostredie psychopata prirodzene vypudí alebo sa psychopat proste porúča sám, keď hrozí jeho odhalenie.

Hodnotové vákuum

Možno sa aj vám v živote podarila nejaká totálna kravina. Skrátka nejaká väčšia chyba, pri ktorej však našťastie nikto nezomrel. V lepšom prípade ste si uštedrili nejakú tú hanbu, v horšom možno väzenie. Ak máte sebareflexiu a viete vyhodnotiť takú situáciu, môže byť pre vás požehnaním na vašej ceste, lebo vás veľa naučí. Niekto sa však nenaučí napríklad preto, že si chybu nikdy neprizná. Pre neho to skrátka chyba nie je. Pre neho existuje len hlúposť iných, keď si na úkor ostatných niečo nedoprajú. Alebo keď nevyužijú nejakú nefér príležitosť, ktorá sa ponúka. Pre neho neexistuje hanba za klamstvá, pošliapanie morálnych či etických hodnôt, len plán, ktorý vyšiel alebo nie.

Sám sa presvedčí, že jeho zakrivená predstava o realite je jediný skutočne pravdivý pohľad na svet. Veď za čo by sa aj hanbil? Za svoju veľkoleposť? A v pozadí si denno-denne mädlí ruky – „To som vás ale dostal, vy ovce…, vy si myslíte, že to ja som ten, komu bolo ublížené… Naozaj sa bavím na vašej hlúposti. Vlastne, keď tak premýšľam, ste chytrí, ale na mňa málo. Pretože ja som naozaj geniálny!“

Psychopat a emócie

Jeden z hlavných dôvodov, prečo majú ľudia s poruchou osobnosti problém vyliečiť sa, je ten, že nedokážu správne čítať emócie. A keď sa im nedarí správne čítať emócie, tak sa im nedarí ani správne čítať situácie. Zväčša ani veľa emócií neprejavujú. Keď aj nejakú občas prejavia, s najväčšou pravdepodobnosťou ju len zahrajú. „Veď predsa viem, ako sa mám tváriť, keď chcem vyzerať, že sa cítim …. (doplňte si nejakú emóciu)!“ Moja skúsenosť je, že občas vyzerajú, akoby cítili. Vie im aj slzička vybehnúť. Ale zo skutočných pocitov cítia len závisť, zlosť a hnev, túžbu ovládať, manipulovať okolie. Keď sa blíži ich odhalenie, cítia strach. Vtedy zoberú nohy na plecia a idú niekam, kde sa pravda o nich zatiaľ nevie. Ak nemajú kam ustúpiť, bojujú ako o život. Sú schopní všetkého.

Dajte nohy na plecia..

Nesnažte sa ich zmeniť, vysvetliť si s nimi veci, pokúšať sa o to isté znova a inak. Znova vás zneužijú.

Ak máte podozrenie, že ste sa zamotali so psychopatom, jedno odporúčanie pre vás – nezotrvávajte s ním vo vzťahu ani o sekundu dlhšie. Dajte nohy na plecia a zmiznite z takého toxického vzťahu. Utečte a skúmajte to potom – na „slobode“. Ak to správne pomenujete a premyslíte, možno vo svojom okolí objavíte hneď viacerých ľudí s poruchou osobnosti. A možno sa karmicky očistíte od bremena, ktoré vám naložili možno vaši rodičia, keď ste boli ešte malé, bezbranné dieťa. Možno už viac nebudete potrebovať nikoho ďalšieho, aby vám ukázal, že sa málo milujete.

Ľútosť či pomsta?

Nikoho nesúdim. Byť psychopatom, to si človek nevyberá. Možno len keby sme uverili v naše minulé a budúce životy a v to, že detská duša si vyberá svojich rodičov ešte pred počatím. Nikomu tento osud nezávidím. Chápem, že psychopat nemôže za to, že je psychopatom. Proste je.

Svet psychopata je čierno-biely. Nevníma farby života, je ťažké si to čo i len predstaviť. Ponúka sa mi ľútosť, ale mám ľutovať Hitlera? Vyskytlo sa tu zopár filozofických otázok, možno práve pochopiť a poľutovať Hitlera je v skutočnosti najvyššia forma chápania, kde sme všetci a všetko jedno a to isté.

Záver

Môj odkaz v tomto prvom článku o psychopatoch – majte sa radi, milujte sa a nedovoľte nikomu, aby vás účelovo a zákerne potajomky manipuloval do svojich predstáv o svojom pomýlenom šťastí. Uvedomte si svoje vlastné životné hodnoty. Buďte na ne citliví a postavte sa za ne, ak je to treba.

Svojou skúsenosťou s touto problematikou môžete ostatným pomôcť. Budem za všetkých rád, ak tak urobíte v komentároch pod týmto článkom. Ja sa o to pokúsim v ďalšom článku.

Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové pre naše trvalé životné šťastie.

Ďakujem za pozornosť.

Rudo D.

Zopár odskúšaných postupov, ktoré vám môžu pomôcť na ceste za vaším životným šťastím (4) – práca s hodnotami a prioritami.

Prinášam vám ďalšie pokračovanie série článkov o konkrétnych postupoch, ako sa možno ešte viac zvedomiť v jednotlivých disciplínach, ktoré nás posúvajú k trvalému životnému šťastiu.

Dnes si uvedieme dva postupy, ktoré sú užitočné pravdepodobne pre každého, pretože aj ten najzorientovanejší človek sa z času na čas dostáva do situácií, ktoré ho skúšajú, a musí sa stále citlivejšie rozhodovať. Stále viac sa nalaďuje na svoje jemnejšie a jemnejšie pocity, uvedomuje si a premýšľa nad hodnotami, ktoré možno v kontexte iných, dôležitejších hodnotových tém ostali doposiaľ nepovšimnuté alebo ich skrátka v minulosti nebol schopný ani zachytiť.

Veľmi zaujímavú a jednoduchú nápomocnú techniku, ktorá mi na ceste pomáha, som prvýkrát počul od svojho priateľa. Občas ho nazývam aj hodnotovým kompasom, pretože má jasno v tom, kým je. Jedného dňa, keď sme spolu hovorili o životných hodnotách, povedal mi, ako s nimi pracuje sám. Hovorí mi: „Keď premýšľam nad svojimi životnými hodnotami a nemám v nich za sekundu jasno, robím nasledovné. V duchu si predstavím pomyselné misky váh. Jednu hodnotu položím na jednu misku váh a druhú na druhú misku. Takto ich chvíľu skúmam, vnímam ich, premýšľam nad nimi. Väčšinou sa už po krátkej dobe misky vychýlia a o chvíľu si uvedomím, ako to v sebe mám. S čím som v súlade a s čím nie. Čo je pre mňa dôležitejšie a čo menej.“ Odvtedy som ju už zopárkrát použil aj ja a vždy mi pomohla predstava pomyselných váh. Je to výborná metóda, ako si za krátku chvíľu pomôcť, keď nemáme jasno v tom, kým sme a čo je pre nás dôležité.

Inú, veľmi zaujímavú, jednoduchú a funkčnú metódu použil lektor na jednom vzdelávaní, na ktorom som sa zúčastnil pred rokmi. Chcel od nás, aby sme si napísali na papier 10 svojich najväčších životných hodnôt. Povedal: „Predstavte si, že idete na ďalekú cestu a už nikdy sa nevrátite. Letíte tam balónom. Môžete si so sebou zobrať len desať vecí, ktoré budú reprezentovať vaše vnútorné hodnoty, postoje. Zoberte si so sebou to, čo je pre vás v živote najdôležitejšie. Napíšte si každú z desiatich hodnôt na samostatný papierik.“ Potom sme spolu nasadli do pomyselného balóna, no ešte sme sa ani neodlepili od zeme a už sme museli jednu našu hodnotu
z balóna vyhodiť, lebo sme boli príliš ťažkí. Takto sme počas letu z rôznych dôvodov museli vyhadzovať ďalšiu a ďalšiu hodnotu, až nám ostali posledné tri. Tie tri reprezentovali najdôležitejšie hodnoty v našom živote. Boli sme to takí očistení MY. Zahrajte sa niekedy túto hru so známymi a uvidíte, ako si za pol hodiny ujasníte, kto ste. Možno zažijete malý šok, akou jednoduchou „hrou“ sa viete dopracovať k tomu, aby ste mali jasno vo svojich prioritách.

A prečo práca so svojimi hodnotami a prioritami? Aby ste vedeli, čo je pre vás dôležité, čo dôležitejšie a čo do vášho šťastného života nepatrí. Za čo sa oplatí bojovať. Ktoré vaše hodnoty vám stoja za to, aby ste za ne odvážne postavili, keď bude treba. Čo chcete v živote podporovať a hájiť. Aby sme sa mohli vyfarbovať smerom von, musíme mať jasno vo vnútri. Akiste si spomínate, že aj o tom, prečo je dobre v živote sa vyfarbovať, som písal v minulom článku.

Napíšem ešte jeden krátky odsek k hodnotám. Boli ste niekedy na vysokohorskej túre? Všimli ste si pri nejakej cestičke drevené koly po oboch stranách cesty, ktoré trčia nejakých 150- 200 cm zo zeme? Ak ste nad nimi nepremýšľali, napíšem vám, na čo slúžia. Keď nasneží a turistické cesty sa kvôli vysokému snehu stratia, tak to budú práve spomínané koly, ktoré vám prezradia, kade ísť bezpečne ďalej. Vďaka nim nezídete z cesty a nezablúdite, čo by mohlo byť vo vyššie popísaných podmienkach osudné. No a hodnoty, ktoré vyznávame, si môžete predstaviť ako také pomyselné koly, ktoré vám vymedzujú manévrovací priestor. Upozornia vás na to, že sa na svojej životnej ceste dostávate mimo tohto manévrovacieho priestoru. Na ceste za svojou víziou potrebujete byť verný svojim hodnotám aj keď je nasnežené a nemusí vám byť hneď zrejmé, kade ďalej. Upozornia vás, že idete niekam, kam ste neplánovali ísť, aby ste sa náhodou nedostali niekde, kde sa nechcete dostať. Toto pekné prirovnanie som počul na úplne inom vzdelávaní, tiež pred niekoľkými rokmi, keď som sa viac-menej hľadal sám, a v tom čase mi to pomohlo.

Budem rád, keď sa na náš blog vrátite po inšpiráciu aj inokedy. Ak chcete pomôcť aj iným, zdieľajte s nimi svoje skúsenosti s vyjasňovaním si vašich hodnôt a priorít.

Článok vám dá najväčší zmysel, ak si ho prečítate spolu s článkami, ktoré mu predchádzali, počnúc prvým zo série – Ako postupovať pri hľadaní svojho životného šťastia? alebo od úvodného článku tohto blogu – Prečo blog o šťastnom živote?

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na našej ceste za životným šťastím.

Rudo D.