Osobnostný rozvoj – Emočná inteligencia

Čo to je EQ?

V rámci osobnostného rozvoja môžeme rozvíjať svoju emočnú inteligenciu – EQ. Tento druh inteligencie súvisí s tým, ako svet vnímame a prežívame. Ide najmä o to, či vieme svoje pocity (alebo pocity iných)

1. identifikovať – vôbec si ich všimnúť,

2. pomenovať – dať im názov a vedieť nad nimi premýšľať,

3. mať ich pod kontrolou – byť schopný s nimi pracovať (ovplyvňovať ich želaným smerom).

Ako ste na tom vy?

Akú máte slovnú zásobu pre svoje vlastné pocity? Viete napríklad pomenovať to, ako sa momentálne cítite? Ak vám napadá len odpoveď – Dobre alebo Zle a máte pocit, že ste odpovedali na moju otázku, potom by ste sa možno mali viac venovať tejto stránke vašej osobnosti – teda aktívne navyšovať svoje EQ. Pokiaľ sa vás to náhodou dotklo, tak dodám, že to píšem v tom najlepšom význame slova a s obrovskou pokorou, pretože sám na sebe vnímam veľké rezervy aj v téme EQ. Tak trochu vás chcem aj provokovať. Aby sme sa zamýšľali aj nad témami, ktoré sa nás týkajú a možno práve preto sa nás aj dotýkajú. Čím viac sa nás niečo dotkne, tým viac sa nás to spravidla týka.

Všímate si, ako sa ľudia okolo vás cítia? Viete sa vžiť do ľudí okolo seba – ako prežívajú nejakú situáciu? Ste schopní ich pochopiť? Prípadne im aj pomôcť? Pri EQ nejde len o to, aby ste svoje pocity a pocity iných ľudí vnímali. Ale aby ste s nimi dokázali aj pracovať, keď je to žiadúce.

EQ a šťastný život

Dávno som čítal články o tom, ako sa dnes práve EQ cení u vedúcich pracovníkov, ako práve ľudia s vyšším EQ dosahujú nadpriemerné výsledky vo vedúcich pozíciách (jeden z najväčších výskumov zahrnul vyše milióna ľudí) A dodám, že mi to dáva zmysel. Pretože adekvátne zareagovať na nejakú situáciu predpokladá to, že ju najskôr pochopíme – naladíme sa na ňu.

Úroveň nášho EQ súvisí nie len s prácou, ale priamo nás ovplyvňuje naprieč celým našim životom – na každom kroku. Keď idem ku konkrétnym prejavom, tak EQ ovplyvňuje napríklad našu komunikáciu. A tá priamo vplýva na kvalitu našich vzťahov a kvalita našich vzťahov vplýva na naše celkové životné šťastie. Ako vplýva EQ na našu komunikáciu, to sa školí už na základných obchodných kurzoch, kde sa pojednáva o dôležitosti reči tela. Pohybová inteligencia bude mať priestor v samostatnom článku, preto sa pozrieme na reč tela len a len v kontexte EQ.

EQ a reč tela

Čo to teda je? Na tému reči tela existuje kopec knižiek, ktoré môžu byť v istých momentoch mätúce. Stretávam z času na čas ľudí, ktorí len nedávno objavili túto tému a čítajú nejakú knižku o reči tela. Hovoria: „Keď človek urobí to, znamená to to a to.“ Mám rešpekt pred slovíčkom „úplne“, keď napíšem, že úplne rozumieť reči tela môže len niekto, kto sa aktívne venuje NLP (neuro-lingvistické programovanie – budem mu venovať samostatný článok). Pretože si uvedomuje, že reč tela závisí vo veľkej miere od kontextu – akéhosi rámca komunikácie. A od množstva lokálnych premenných typu – ste na mieste, kde vás nič nevyrušuje alebo nepúta vašu pozornosť? A podobne. NLP popisuje a dešifruje nepatrné prejavy na tele počas komunikácie, dá sa povedať, že s nimi pracuje. Chcem tým povedať, že jedno gesto -prejav reči tela, môže znamenať rôzne veci v rôznych kontextoch. Odporúčam vám upustiť od prístupu, že „toto určite znamená to a to“. Stačí, ak si slovíčko „určite“ nahradíte slovíčkom „možno„. A ďalej svoj tip podrobíte skúmaniu. Možno ste sa stretli aj s matematickým vyjadrením – že reč tela pri osobnej komunikácii ovplyvňuje vyše 50% našej zrozumiteľnosti a práca s hlasom ďalších vyše 30%.Pokiaľ ste sa touto témou nezaoberali, tak mi verte, že je najvyšší čas.

Keď som prvýkrát počul o tom, že samotný obsah tvorí len okolo 10-30% správy, niekoľko rokov som tomu ešte nerozumel. Tú istú vetu môžete povedať 300 spôsobmi (obrazne), ale poviete ju len jedným z nich. Až forma v konečnom dôsledku zadefinuje obsah. Už len obyčajné „ahoj“ sa dá povedať mnohými spôsobmi. Niektorým z nich vyjadríme, že človeka radi vidíme a iným zas pravý opak. Vaša práca s hlasom – tempo reči, hlasitosť, výška tónu,… a vaša reč tela – ako sa pri vyslovení tvárite, ako sedíte, čo pri tom robíte, kam sa pozeráte, ako rýchlo dýchate, ako ďaleko ste od seba, atď, atď – toto sú príklady rozhodujúcich faktorov pre správne vyslovenie a pochopenie vypovedaného. Emočne inteligentný človek to vníma a rešpektuje to, reaguje na to, pracuje s tým aj u seba, aj u každého partnera v komunikácii. Vlastne s tým pracujeme všetci, len jeden viac zručne a efektívne, iný menej.

EQ a Ego

Asi najviac som EQ začal chápať, keď som si prečítal knižku „EGO vs. EQ“ od Jen Shirkani, ktorú som objavil pri potulkách kníhkupectvami. Je v nej popísaných 8 nástrah, ktoré číhajú na manažéra, keď svoje EGO uprednostňuje pred EQ. Zároveň tam boli dobre mienené rady – ako sa to dá zmeniť a tieto nástrahy obísť. Až vtedy som si uvedomil, že opakom EQ je egoizmus. Nedostatok empatie (schopnosti vcítiť sa do iných – porozumieť ich naladeniu) spôsobuje aj na poli firemnej kultúry potencionálne veľké hrozby. Ako môžete niekomu vyhovieť, keď mu nerozumiete?

EQ – muži vs.ženy

V partnerskom vzťahu sa empatia vníma ako prejav lásky. Alebo to nazvime zrozumiteľnejšie – záujem, vypočutie a pochopenie.

Mnohí muži hovoria o tom, že ženám sa nedá rozumieť. Páni – ženám porozumieme vtedy, keď porozumieme sebe. Myslím sebe ako človeku – komplexnej bytosti. Ktorá má aj emócie. Ženy sú citlivejšie bytosti, ktoré vo všeobecnosti viac cítia. Muži naopak viac premýšľajú. Dodám, aby som sa nikoho nedotkol, že poznám aj citlivých mužov, aj ženy, čo sa vyznajú v mapách. A čo tým chcem povedať? Pre tých, ktorí chcú rozumieť sebe aj iným, mám výbornú správu – dá sa to. Aj keď ste dnes náhodou čisto technický typ, pre ktorého neexistuje nič iné, ako rukolapné dôkazy a fakty. A aj keď reč tela pri komunikácii vôbec vedome nevnímate a myslíte si, že obsahom správy je všetko povedané a forma pri tom nehrá rolu.

EQ a zdravie

Pre niekoho budem trocha ezoterický, keď napíšem, že emócie môžu liečiť. Úroveň nášho EQ priamo ovplyvňuje aj naše zdravie. Kedy sa cítite lepšie, keď ste nahnevaní, vytočení, pohoršení alebo keď prežívate vďačnosť, lásku, pokoj, šťastie? Najnovšie – „kacírske“ metódy celistvej medicíny, epigenetiky alebo napríklad imunológie odpustenia tvrdia, že emócie majú obrovský vplyv na naše zdravie. Emócie vplývajú na vylučovanie hormónov, syntézu aminokyselín, neuropeptidov, tie vplývajú napríklad na hrubé črevo, to je srdcom imunity…Na čo všetko vplývajú hormóny, to sa ľahko dočítate vo Wikipedii.

EQ a DNA

Ďalšia pomerne ťažko prijateľná kacírska myšlienka: Ľudská DNA má vplyv na fyzický svet okolo nás. Hoci, dnes sa to už dá merať. Naše fyzické telo má okolo seba niekoľko kilometrové energetické pole. (v minulosti sa malo za to, že siaha do vzdialenosti niekoľko centimetrov, maximálne metrov) A naše emócie menia DNA. Možno si to predstavujete tak, že štruktúra DNA sa zrazu zmení, čo je zrejme možné tiež, ale rovnako dôležité, ako samotná fyzická štruktúra DNA je to, či sa naša DNA správne 1.skopíruje a 2.preloží. Práve tomu sa z veľkej miery venuje epigenetika.

A práve tu nastáva rozdieľ – z vašej DNA sa pri rôznych emóciách syntetizujú rôzne látky a tie ovplyvňujú, dá sa povedať – všetko v nás. Pomocou emócie teda môžeme napríklad opraviť našu DNA. Vyliečiť seba. Alebo aj zabiť. Nie som medik, preto nejdem do hĺbky. Len sa spýtam – čo spúšťa emócie? Akákoľvek myšlienka, domnienka, predpoklad, presvedčenie, naše predstavy o situáciách, ktoré sa nám v živote dejú. Tieto myšlienky sú často podvedomé a denno-denne si programujeme do podvedomia ďalšie (alebo si ich necháme programovať). Objavia sa tak rýchlo, že si tieto podkladové spúšťacie myšlienky nestihneme ani všimnúť. Doslova znenazdajky sa vzápätí objaví pocit a ten si už všimneme a čo je tiež veľmi dôležité si uvedomiť – vieme si ho vedome živiť ďalej hodiny aj roky..

V nasledujúcom videu z Medicine Less Hospital v Číne, o ktorom prednáša Gregg Braden (odkaz tu) vidíme, ako pomocou emócie experti vyliečia niekoľkocentimetrový tumor pacientky za menej ako 3 minúty. Doktori na videu vykrikujú slová ako „Už sa to stalo, už je to hotové!“ Verte, čomu chcete, ja verím, že najmä pozitívne emócie vďačnosti a odpustenia sú liečivé a to aj sprostredkovane.

Imunológia odpustenia

Doktori Ján Šula s Monikou Hasalovou počas prednášky o imunológii odpustenia poukazujú na to, že je rozdiel, ak niekto hovorí: „Prepáč mi to.“ alebo „Je mi to ľúto.“ Ako podstatný krok na ceste k skutočným pocitom odpustenia uvádzajú schopnosť uvedomiť si a prijať svoj podiel na krivde, ktorá sa deje. A až druhá spomenutá forma odpustenia nevyžaduje aktivitu druhej osoby, a je v nej obsiahnutý aj kontext spolupodielu. Pán Šula odporúča aj mantru na odpúšťanie: „Milujem Ťa. Prosím, odpusť mi. Ďakujem Ti, že si mi odpustil. Je mi to ľúto. Ďakujem Ti. Milujem Ťa.“ Aby sme sa správne pochopili, dodám, že ju musíme vedieť prežiť, precítiť, nie len vysloviť.

Emócie liečia aj zabíjajú a myšlienka je najčastejší spúšťač emócie. Čo myslíte, ak myšlienka vládne emócii a emócia má vplyv na DNA a DNA na fyzický svet, akú silu majú potom naše presvedčenia? To len na záver tejto ezoterickej časti jedno zamyslenie nad presvedčeniami, ktoré nás možno ovládajú viac, ako sme schopní si v tomto momente predstaviť.

EQ a motivácia

Súčasťou EQ je aj téma našej vnútornej motivácie. Alebo sebamotivácie. Patríte k ľuďom, ktorých netreba motivovať k tomu, aby pracovali so zanietením? Máte svoju emočnú väzbu k činnostiam, ktoré robíte? Ste emočne zainteresovaní na výsledku činností, ktoré denno-denne robíte? Alebo niekedy neviete, prečo robíte, čo robíte a napríklad nasledujete nejakú silnú osobnosť a vzdávate sa tak zodpovednosti za výsledok? A kým nie je vyhlásená nejaká firemná súťaž alebo nemáte finančné potiaže, dovtedy nemáte dôvod pracovať na sebe, rozvíjať sa, podávať nadpriemerný výkon, tešiť sa zo svojej práce? Nemyslím tým úplne nerobiť. Skôr robiť preto, že musíte alebo len kvôli peniazom, alebo si poviete: „Veď čo mi iné zostáva?“. Vedieť sa vnútorne nadchnúť pre víziu je doménou emočne inteligentných ľudí. Ak ste sa našli viac v druhej skupine, potom je dosť možné, že nevyužívate svoj potenciál a že máte slabší kontakt so svojim emočným telom.

Pokiaľ pracujete s ľuďmi, môžete sa spoľahnúť na to, že títo ľudia majú svoje vlastné pocity, ktoré ich na úrovni správania ovplyvňujú. Aj každá organizácia má svoje vlastné naladenie, ktorému je dobre rozumieť. Potom môžeme svoj zásah (v dobrom zmysle slova) presne nacieliť a využiť pri tom napríklad aj pákový efekt (pojem zo systémového myslenia) – aby sme z minimálneho zásahu do systému dosiahli maximálny želaný efekt. Aj organizácia má svoju vlastnú mieru naladenia a motivácie, ktorú denno-denne všetci spolu nastavujeme.

Na čom môžeme v kontexte EQ popracovať?

Chcete návod, ako navyšovať svoje EQ? Pochopte svoje Ego. A cez kontrast s týmto protipólom EQ, pochopíte veľkú časť svojej emočnej stránky. Vnímajte svoje pocity a pocity iných. Hovorte o nich – napríklad sa viac pýtajte „Ako sa cítiš?“ namiesto „Ako sa máš?“ Alebo na otázku: „Ako sa máš?“ odpovedajte: „Cítim sa tak a tak…“ Preskúmajte si asertivitu, pretože vás môže posmeliť vo vyjadrovaní svojich pocitov. Uvedomte si, že neexistujú pocity, ktoré nie sú v poriadku. Každý jeden pocit je váš a každý vám chce niečo povedať. EQ je aj o tom – vedieť odhaliť, prečo sa cítim, ako sa cítim (alebo niekto iný). A preto neodmietajte ani menej príjemné pocity, nepotlačujte ich, naopak – pomenujte si ich. Poďte sa s nimi kamarátiť.

Napríklad taký strach. Mohli by sme naň zareagovať tak, že ho odmietneme, zaprieme, budeme sa tváriť, že neexistuje. Alebo si môžeme sami pre seba v duchu povedať: „Ahoj strach, vitaj, rád Ťa po dlhom čase vidím kamarát môj. Poď, sadni si na chvíľu na moje plece a povedz mi, čo mi chceš povedať.“ Niekedy to je jasné ako facka (ale to už dávno utekáme alebo inak konáme), ale inokedy, keď sa necítime v priamom ohrození, môžeme strach nevedome potláčať alebo nás môže paralyzovať – načisto nám môže odstrihnúť prístup k našim zdrojom. Ale uvedomte si, že pocity pre nás nesú vzácne informácie a je na nás či si ich všimneme, pomenujeme, pochopíme informáciu, ktorú nesú a túto zužitkujeme v prospech nášho šťastného života.

Láskavá pravda

Na záver článku, ktorý je venovaný emočnej inteligencii spomeniem ešte jeden bonus pre vás, vo forme pojednania o láskavej pravde.

Stretli ste sa s pojmom „láskavá pravda“? Významne súvisí s EQ. Príbeh, ktorý som k nej počul, v tomto momente preskočím, len spomeniem, že láskavá pravda je jedným z 10 pravidiel tzv. „Spirituálno-morálneho kódu„. Prejdem rovno k tomu, ako tento pojem vnímam. Dám vám otázku: „Stalo sa vám už, že ste niekomu povedali pravdu, chceli ste mu dať spätnú väzbu, pomôcť mu a ten človek sa nahneval?“ V konečnom dôsledku ho práve hnev pripravil o hodnotné poučenie sa z pravdy. Láskavá pravda je taká pravda, ktorá môže človeka posunúť vpred v kontexte toho, ako pravdu vyslovíte. Môžete ju vysloviť hocijako, no zrejme sa človeka dotknete a poučenie sa stratí v nenávratne. Láskavá pravda je viac o našej schopnosti pochopiť človeka, vcítiť sa doň a vysloviť pravdu tak, aby mohla byť prijatá. Keď si myslíte, že vyslovenú pravdu niekto nezvládne, tak mu ju zatiaľ nepovedzte. A popremýšľajte viac o tom, ako mu ju poviete inak. Povedzte ju dostatočne citlivo, aby ju mohol pochopiť a premýšľať o nej. Čiže nejde o to, či ju poviem, ale ako ju poviem.

Emočná inteligencia je široká téma, preto neskôr do komentárov pridám z času na čas dovetok k téme. Už mi napadajú témy, ktorými by sa dal článok rozšíriť, ale uznajte, je najvyšší čas prejsť k záveru.

Záver

Nenechajte si nikým nahovoriť, že to v sebe človek má alebo nie, že sa to nedá naučiť. Dá sa to – zlepšovať a cibriť svoje EQ. Každý sme na svojej ceste. Preto sa nemusíte s nikým porovnávať, iba sám so sebou – kým som bol včera? Kto som dnes? A kým budem zajtra? Pretože o tom, kým budete zajtra, rozhodujete dnes… Chce to venovať sa téme – premýšľať a hovoriť o nej. Urobiť si z nej disciplínu, ktorej sa budete venovať zvyšok života. Všímajte si ľudí, zhovárajte sa s nimi o tom, ako sa cítia. Učte sa od emočne inteligentných, rozprávajte s nimi o pocitoch, prečítajte si knižku, článok… Cesta osobnostného rastu nie je ľahká ani krátka, ale stojí za to!

Budem sa tešiť z vašich komentárov aj z toho, keď niekomu tento blog pomôže či už zorientovať sa viac v témach (mne osobne to pomáha utriediť si myšlienky), alebo vo forme akejkoľvek inšpirácie na vašej konkrétnej ceste za vašim životným šťastím.

Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na ceste za životným šťastím. Ďakujem za váš záujem. Želám vám veľa nadšenia pre osobnostný rast.

Rudo D.


Zopár odskúšaných postupov, ktoré vám môžu pomôcť na ceste za vaším životným šťastím (2) – ASERTIVITA.

Pokračujeme v sérii článkov o technikách, metódach a návodoch, ktoré vás môžu posunúť vpred na ceste za životným šťastím. Hneď na úvod pripomeniem, že vám dajú vytúžené výsledky len vtedy, ak sa im budete aj reálne venovať. Poznať možnosti a teóriu je jedna vec, druhý krok musíte urobiť v praxi – praktizovaním, skúšaním, robením chýb, zlepšovaním sa. Len tak sa naučíte chodiť. A po prvých krokoch to bude ľahšie a ľahšie, až jedného dňa zistíte, že sa na chôdzu nemusíte sústrediť a vaše životné šťastie sa stane palivom vašej tvorivej energie. Vaše životné šťastie si skrátka vyžaduje neustále učenie. Aj v manažmente sa za top svetové know-how považujú učiace sa organizácie, ktoré sa učia ako celok. Ale bez toho, aby sa učili jednotlivci, by to nefungovalo. Energiu, ktorú vložíte do svojho osobnostného rozvoja, budete musieť investovať len dovtedy, kým sa vám osobnostný rozvoj nestane zvykom. Následne sa vám tisícnásobne vráti. Predstavte si, že by sa vám stalo zvykom byť šťastný. Tá predstava nepotrebuje ďalší komentár.

Sľúbil som vám, že si dnes povieme niečo o asertivite. Teda o spôsobe komunikácie, ktorý najlepšie funguje na to, aby sme si obhájili svoje práva. S úspechom sa používa, aby sme vyjadrovali svoje pocity, názory. Najmä keď nás niekto tlačí do niečoho, čo nechceme. Alebo nás emočne manipuluje – chce v nás vzbudiť pocit viny, alebo len nerešpektuje naše práva. Asertivita, zopakujem, nie je ani pasivita, ani agresivita. Je v strede medzi nimi a na rozdiel od agresivity alebo pasivity – funguje. Preto o nej píšem.

Spomeniem najskôr 10 základných asertívnych pravidiel – vyjadrujú naše práva aj povinnosti. Je dobré, aby sme si ich boli vedomí. Tu sú:

Máte právo sami posúdiť svoje správanie a byť zaň zodpovedný.

Máte právo povedať: „Nie.“

Máte právo nevysvetľovať svoje rozhodnutia.

Máte právo povedať: „Ja neviem.“

Máte právo posúdiť,do akej miery ste zodpovedný za riešenie problémov iných ľudí.

Máte právo zmeniť svoj názor.

Máte právo byť nezávislý na dobrej vôli ostatných.

Máte právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.

Máte právo robiť nelogické rozhodnutia.

Máte právo povedať: „Ja ti nerozumiem.“

Prvýkrát som ich čítal ako stredoškolák, keď sme z nejakého dôvodu mali doma skriptá s názvom: „Když řeknu NE, mám pocit viny.“ Už vtedy mi dali zmysel. Postupne sa stali mojimi presvedčeniami. Som presvedčený, že tieto práva a povinnosti vlastním a ich znalosť mi pomáha. Vyžadujem, aby moje práva ľudia okolo mňa rešpektovali rovnako, ako ja rešpektujem tie ich. A zároveň prijímam zodpovednosť za to, čo urobím, ako sa rozhodnem. Napríklad aj za svoje životné šťastie. V komunikácii sú tieto pravidlá dobrými piliermi. Chce to trochu cviku, aby ste ich s výhodou vedeli vo svojom živote používať. Najprv si ich treba uvedomiť – proste sa ich naučte naspamäť a porozmýšľajte nad tým, či si spomeniete na situácie, kedy tieto vaše práva niekto popieral. Neskôr si začnite tieto situácie všímať okolo seba v každodennom živote. Vždy, keď sa pri komunikácii dostaví pocit, že ste niekam tlačený alebo iba máte z nejakého dôvodu zlý pocit, skontrolujte si jedno svoje asertívne právo po druhom. S vysokou pravdepodobnosťou odhalíte, že niektoré vaše práva druhá strana nerešpektuje. Nemusí ovládať asertívne pravidlá a sama protistrana si zrejme nie je vedomá, že porušuje nejaké vaše práva. Vtedy najlepšie, čo môžete urobiť, je pomenovať ich nahlas a oznámiť druhej strane, že chcete, aby ich rešpektovala.

V situáciách, kedy sa potrebujeme za niečo postaviť v komunikácii alebo keď na nás niekto tlačí, dokonca nás môže vedome manipulovať, nám pomáhajú asertívne techniky. Spomeniem moje dve najobľúbenejšie – techniku otvorených dverí a techniku pokazenej gramofónovej platne. Techniku otvorených dverí si môžeme predstaviť, ako keby sa niekto rozbehol oproti zatvoreným dverám rozhodnutý, že ich vyrazí. Tesne predtým, ako do nich narazí, ich otvoríme. Dotyčný preletí prázdnym otvorom a bude mať čo robiť, aby to zvládol. Ide o to, že mu v komunikácii ešte predtým, ako vyslovíte svoje pocity, myšlienky, práva, vyjadríte svoje pochopenie pre to, že je rozčúlený, cíti sa podvedený alebo niečo podobné. Napr.: „Chápem, že sa ti to v tomto momente môže zdať tak a tak, a mrzí ma, že si sa do takej situácie dostal…“ alebo „Rozumiem ti, vidím to podobne, tiež by som bol asi na tvojom mieste rozčúlený…“ Ak to budú v danej chvíli vaše skutočné pocity, bude vám to výborne fungovať. Ak nie, fungovať to bude, ale len u ľudí, ktorí nevidia, že to, čo hovoríte, nie je v súlade s tým, ako to hovoríte. Asi to zaokrúhlim a napíšem, že bude to fungovať u menej emočne inteligentných ľudí. Druhú stranu takéto pochopenie tak povediac odzbrojí. Zaskočíte ho a zabudne na svoje rozčúlenie, pretože je zvyknutý, že ľudia naspäť útočia alebo sa vzdajú. Ale zlo sa nedá poraziť zlom. Tak zmeňte trend komunikačnej vojny na konštruktívnu komunikáciu. A hneď potom nahlas vyjadrite svoju myšlienku, pocit, právo… Neskôr som sa s touto technikou stretol aj v konverzačnej hypnóze, patrila medzi obranné techniky, ale asertivita je postačujúci funkčný jednoduchý základ. K téme ešte dodám, že ako konverzačná hypnóza, tak aj asertivita sa dajú aj zneužívať. Odporúčam vám narábať so všetkými vašimi znalosťami a talentami ekologicky. A na tom, že niekoho tlačíte a manipulujete do niečoho, čo sám nechce, nie je ekologické nič. Komunikácia je ovplyvňovanie, ale aj v slovnom prejave treba rozlišovať láskavú komunikáciu a násilie. Pamätajte, nemáte ovládač na ľudí a zrejme ho nikdy nebudete mať. A preto neočakávajte, že váš názor vždy druhá strana hneď prijme. Že sa bude správať podľa vašich predstáv. Dajte ľuďom čas. Najčastejšie sa stačí o veciach porozprávať a ľudia už vedia, čo majú robiť. Komunikujte formou DIALÓGU, nesnažte sa iných presvedčiť, ale pomenovať svoj názor, pohľad, vyjadriť svoj osobný postoj k veci. A keď sa to isté udeje na druhej strane, potom sa môžete navzájom inšpirovať alebo si môžete v pokoji vysvetliť, že si myslíte, že tam vidíte nejaké slabé miesto a vlastne si pomôcť. Partner v dialógu si vás rád vypočuje a bude nad tým premýšľať. Ak nie, tak nevediete DIALÓG. Dialóg je nezlučiteľný s egom. V minulosti som o tom písal.

Moja ďalšia obľúbená asertívna technika sa nazýva technika pokazenej gramofónovej platne. Rovnako ako technika otvorených dverí sa volá príznačne svojmu princípu. Ide v nej o to, že opakovane vyslovujete svoje právo, ktoré si chceme obhájiť/uplatniť: „Ja chápem, že to a to, a chcem povedať…“ a vyjadríme svoju požiadavku. Druhá strana na to zareaguje napríklad vyšším hlasom alebo nejakým emočným vydieraním. Takže o chvíľu na to pokračujeme: „Rozumiem ti, chcem len zopakovať/dodať/vyjadriť svoje právo…“ a vyslovíme znova zrozumiteľne svoju požiadavku. Ak to nestačí, tak svoju požiadavku vyjadrujeme znova a znova. Dokola, ako keby sme sa na niečom zasekli. Aj dvadsaťkrát, ak je to potrebné. Ide o to, aby druhá strana pochopila, že nech vám povie čokoľvek, vy nepoľavíte v snahe uplatniť si svoje právo. Vo vyššie spomínaných skriptách bol aj na túto techniku výborný príklad, ako si niekto zabudol v predajni svoj nákup, vrátil sa tam a chcel ho naspäť. Predavač sa tváril, že o ničom nevie a nepamätá si. Poškodený len dokola rozprával : „Já chci jen svoje maso.“ No a predavač skúšal emočne manipulovať – napríklad: „Za vami v rade stoja ľudia, ponáhľajú sa a vy ich zdržujete.“ (Pozn.: mali by ste sa za to cítiť zle – previnilo.) Odpoveď na to by mohla znieť: „Som si vedomý, že za mnou stoja ľudia, a chápem, že sa môžu ponáhľať. Takisto mi to nie je príjemné a skutočne ma mrzí, že ich takto zdržujeme. Ja chcem len svoje mäso, ktoré som si tu pred chvíľou kúpil.“ A dotyčný to takto podobne zopakoval asi 15-krát, kým svoje mäso nedostal. Možno to ako ilustrácia stačí.

Povieme si ešte, čo je to spomínané emočné vydieranie. Je dobré ho rozoznať v komunikácii. Emočné vydieranie je, keď vás niekto tlačí do niečoho, čo nechcete, a vyjadruje to cez svoje alebo niečie emócie – napríklad aj vaše. Vyjadrenia ako: „Maminka bude smutná, keď neurobíš to alebo to“ alebo „Neľúbiš ma, keď mi nepomôžeš“ a pod. majú vo vás vzbudiť pocit previnenia, aby ste sa cítili zle, keď mu nevyhoviete. Základný predpoklad toho, aby sme vhodne zareagovali na emočné vydieranie, je rozoznať ho. A keď vás bude niekto emočne vydierať, o to viac si dajte pozor, aby ste sa rozhodli, ako to cítite vy.

Na záver ešte jeden tip súvisiaci úzko s asertivitou. Trénujte sa v hovorení: „NIE“. Nevravím, že vždy a všade. Keď chcete povedať „ÁNO“, povedzte ho. Keď chcete povedať „NIE“, povedzte „NIE“. Rozhodnite sa podľa seba. Nenechajte na seba tlačiť, druhá strana nemá právo za vás rozhodovať, pretože vy ponesiete zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Vcíťte sa do každej jednej situácie a potom si vyberte tú možnosť, s ktorou ste najviac v súlade.

Na internete je niekoľko zdrojov, ktoré si môžete k asertivite dohľadať, tak isto existuje zopár titulov v knižnej forme, aj keď musím dodať, že kníh o asertivite som v ponuke obchodov videl len zopár a väčšinou sa špecializovali na určitú tému – asertivita vo vzťahoch a pod.

Nabudúce si predstavíme jednoduchú formu meditácie, vhodnú aj pre začiatočníkov. Najviac sa teším na to, ako mi možno práve vy dáte neskôr vedieť, že vám tieto články pomohli.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú na ceste za naším životným šťastím kľúčové.

Rudo D.

Ako postupovať pri hľadaní svojho životného šťastia?

Nie je to príliš odvážne niečo nazvať ako návod na životné šťastie? Taká kuchárka s názvom – Ako si upiecť svoje životné šťastie? Možno áno, ale z mojej skúsenosti len málo ľudí počulo o NLP a modelovaní úspešnosti. Sami posúďte či vám poznanie úspešnej stratégie niekoho iného môže pomôcť na tej vašej ceste. Chcieť musíte sami, nesústredím sa tu na to, aby som vás presviedčal, ako je fajn byť šťastný a prehováral vás na cestu. Som tu pre tých, ktorí chcú. Som len priateľ na telefón. Upiecť si svoje životné šťastie musí každý sám. Som sprievodca v labyrinte, ktorý vám radí konkrétne dvere, otvoriť a vojsť už musíte sami.

V minulých článkoch sme sa pozreli na to, čo šťastie je a pomenovali sme si najčastejšie limitujúce presvedčenia, ktoré nás na našej ceste za šťastím brzdia. Dnes sa pozrieme na niektoré kľúčové AHA momenty, ktoré sú spoľahlivými znakmi, že ste na tej správnej ceste za svojím životným šťastím. Cesta za životným šťastím nie je ružami vystlaná a vyžaduje si naše sústredenie, našu pozornosť aj ochotu vystúpiť zo svojej zóny komfortu.

Nech sa páči, tu sú niektoré míľniky, ktoré považujem za kľúčové na ceste za životným šťastím. Môžu byť pre vás návodom alebo inšpiráciou, alebo si len pomenujete niečo, čo poznáte.

Skontrolujte si svoje presvedčenia, ktoré sa týkajú vášho životného šťastia, najmä, či ste ochotný prijať zodpovednosť za svoje životné šťastie. O tom som už písal v článku o našich limitujúcich presvedčeniach.

Majte jasno v tom, čo v živote chcete – ujasňujte si denno-denne svoju životnú víziu. Čo tým myslím? Vízia je, v skratke povedané, predstava vášho želaného stavu. Je to zároveň odpoveď na otázku, prečo robíte to, čo robíte. Zrejme aj dnes nejakú víziu nasledujete, otázkou je, či je vaša 🙂 Ako to rozoznáte? Skontrolujte si, či vás váš každodenný život oberá o energiu alebo nie. Ak nasledujeme víziu niekoho iného, nie našu vlastnú, odčerpáva nám to veľa energie – až 90%. Naša vlastná vízia by nás mala nabíjať, resp. energia, ktorú vydáme, sa nám aj vracia. V knihe Piata disciplína manažmentu od Petra Sengeho bola prirovnaná práca so svojou víziou k práci sochára, ktorý denno-denne otesáva hrubé poleno alebo kameň, až sa mu pred očami zjaví výsledok – jeho vízia. Obraz, čo už videl vo svojej mysli dávno a ktorý ho inšpiroval k činu. Obraz, ktorý mu dával tvorivú energiu – rozdiel medzi víziou a realitou. No a práca s vlastnou víziou je podobná tomu tesaniu do kameňa. Čím viac na nej pracujeme, tým jasnejšie ju vidíme. Vnútorne by nás mala vábiť, priťahovať, mala by byť pre nás sexi. Vy ste kapitán na svojej lodi a potrebujete vedieť, prečo smerujete tam, kam smerujete. A keď je jasné, že smerujete niekde inde, ako chcete, nepopúšťajte zo svojej vízie, ale zmeňte svoj kurz. Nasmerujte loď tam, kam sa chcete dostať. Keď niekto povie: „Mal som víziu!“, tak myslí to, že niečo v mysli videl, možno kúsok nejakého príbehu alebo obraz. A práve o takú víziu želaného stavu by sme sa mali denno-denne usilovať. Len si svoj vysnívaný budúci život predstavovať a prežívať ho naplno aspoň pár minút denne, akoby bol realitou už dnes. Dám vám v ďalšom článku krátky návod, ako na to. Stačí na to 10 minút denne.

Postarajte sa o svoj osobnostný rozvoj. Ak máte chuť robiť veci v živote efektívne, tak sa vám asi nechce opakovať staré chyby a zrejme sa snažíte vyhnúť aj novým. Neexistuje iná ochrana ako pracovať na sebe a byť si stále viac vedomý nášľapných mín, ktoré nám kladie pod nohy život. Nemusíte stúpiť na všetky. Stačí, keď rozviniete svoju schopnosť pracovať na sebe bez toho, aby vás život fackal. Stane sa vám to časom zvykom. Nemyslite si, že príde nejaký bod, odkedy už žiadne chyby nebudete robiť. Ale aspoň tie kardinálne vynechajte, dá sa to. Nájdite v sebe osobného majstra a pracujte na sebe. Na ceste za svojím životným šťastím nebudete nikdy hotový. Budete zažívať pravejšie a čistejšie šťastie, pokoj ako nikdy predtým. Ale svoje šťastie si vždy musíte strážiť. A neustále pracovať na tom, aby ste nezišli z cesty pokory. Tá vám bude pripomínať, že sú veci mimo nášho chápania, ktorým hneď teraz rozumieť nemusíte, ale môžete sa o to usilovať najmä tým, že na sebe budete denno-denne vedome pracovať.

Buďte verný pravde. Lepšie ako klamať, nezraniť a stratiť dôveru, je povedať pravdu, ktorá možno zabolí, ale neurobí z vás klamára, ktorý si dôveru nezaslúži. Hovoriť pravdu alebo klamať je v podstate častokrát obyčajný zvyk. Kedysi dávno som čítal článok, kde sa okrem iného konštatovalo, že inteligentné deti klamú viac a lepšie. Klamári zväčša klamú aj vo veciach, v ktorých by ani nemuseli. Je to ich „úspešná“ stratégia, ktorá im roky zdanlivo fungovala. Vždy najmä u nových ľudí, ktorí ešte nestihli prísť na to, že tento človek si dôveru nezaslúži. Klamári si väčšinou ľudí zo svojej minulosti neberú do budúcnosti, vymenia ich za niekoho, kto im ešte verí. Vernosť pravde je cnosť. Pravdu treba brániť, je to v dnešnom svete ohrozený druh – podobne ako životné šťastie. O láskavej pravde si napíšeme v inom článku.

Buďte kongruentný a ekologický voči sebe aj vášmu širokému okoliu. Keď budete náhodou klamať aj sám sebe, možno si ani nevšimnete, že jednu vec hovoríte a druhú robíte. Vaše činy by mali byť v súlade s tým, čo hlásate. Sme súčasťou viacerých systémov, ktoré nás presahujú a je dobré tomu rozumieť. Asi nikto z nás nebude šťastný, keď nebude na zemi pitná voda alebo dýchateľný vzduch. Buďte ekologickí smerom von aj smerom do vnútra. Postarajte sa o svoje telo, postarajte sa aj o svoju myseľ. Buďte ekologickí voči svojej rodine, voči svojim známym, kolegom v práci apod.

Ujasnite si svoje hodnoty a postoje a vyfarbite sa, tzn. dajte ľuďom okolo seba na známosť, kto ste, aké hodnoty uznávate, čo ešte akceptujete a čo už nie. Vyjadrujte sa, nebuďte ticho, keď sa vám niečo nepáči. Urobte to slušnou, civilizovanou formou, ak to je možné 🙂 Dobrou pomôckou vám môže byť znalosť zopár asertívnych pravidiel komunikácie. Asertivita nie je ani agresivita, ani pasivita. Je to spôsob komunikácie, ktorý nám má pomôcť obhájiť si svoje práva. Vyjadrujte sa, nemlčte, keď sa vás niečo týka, zaujmite jasný postoj. Nech všetci vedia, akú máte farbu, čo hájite. A verte, čoskoro budete mať okolo seba ľudí, ktorí sú na tom hodnotovo podobne, len ste sa doposiaľ nevedeli rozoznať v dave. Vy môžete byť šťastnejší, ak sa obklopíte ľuďmi, ktorí uznávajú podobné hodnoty a ktorí sú na podobnej úrovni napríklad aj v otázke vnímania životného šťastia. Zrejme práve oni riešia výzvy podobné tým vašim. Inšpirujte sa navzájom. K asertivite sa vrátime v budúcom článku.

Naučte sa pracovať so svojimi myšlienkami – vymaňte sa spod nadvlády vašej mysle. Vy nie ste vaša myseľ. Dokážete zastaviť svoje myšlienky? Viete mi povedať, na čo budete myslieť o 5 minút? Ste schopní absolútne sa sústrediť dlhšie ako na pár sekúnd? Poďme spochybniť Descartovo – „Myslím, teda som.“ Pýtam sa: „Keď nemyslím, tak už nie som?“ Vieme vôbec nemyslieť? Chce to tréning a ja vám odporúčam na ceste za vaším životným šťastím naučiť sa pracovať so svojimi myšlienkami. Ako? Začnite meditovať – tiež je to disciplína, ktorá si každý deň vypýta svojich minimálne 10 – 20 minút, ale výsledok vás zrejme ohromí. Naučíte sa len tak byť so sebou, s vesmírom. Naučíte sa vypnúť. Naučíte sa upokojiť svoju myseľ, kedykoľvek budete chcieť. Prvou fázou môže byť to, že svoje myšlienky začnete pozorovať, ako keď stojíte na brehu rieky a pozorujete vodu, ako tečie. Aj k meditácii sa ešte vrátime v ďalšom článku, stručne vám popíšem, ako na to.

Budujte vo svojom živote trvalé hodnoty, nenechajte sa ovládnuť tlakom každodenných povinností alebo krátkodobých úžitkov. Keď budujem partnerstvo, či už osobné alebo pracovné, alebo keď niečo vyrábam/tvorím, ponúkajú sa mi skratky alebo nefér výhody a občas sa objavujú aj ľudia, ktorí ma na ne navádzajú. Hovoria mi o svojom modeli sveta a keby sme rozvinuli debatu, asi by sme zistili, že každý kormidlujeme svoju pomyselnú loď inde. Možno by sme objavili rozdiel v hodnotách, ktoré uznávame, alebo možno len rozdiel v úrovni vedomia, s ktorou tvoríme. V každom prípade pri vytváraní hodnotných vecí a vzťahov existujú pravidlá a keď porušíte tie základné, môže sa vám niekoľkoročné snaženie zrútiť ako domček z karát. A to nie je ktovieako efektívne, aj keď nové skúsenosti prinesú nové výzvy. Napríklad, keď niekto podvádza svojho partnera, netuší, kedy príde ten deň a jeho partner sa to dozvie. A je po dôvere, možno aj po vzťahu. Na jednej strane niekto niečo buduje aj roky a na druhej riskuje, že o to zo dňa na deň príde. Akú cenu má pre vás to, čo tvoríte? Akú cenu má pre vás váš čas a energia, ktoré ste už investovali? Vnútorná hodnota každého vášho diela bude tým vyššia, čím vyššia bude vnútorná hodnota každého jedného rozhodnutia. V tomto momente môžete ovplyvniť veľa, ale najmä tie rozhodnutia, ktoré možno robíte práve teraz . A vnútorná hodnota každého jedného rozhodnutia bude tým vyššia, čím viac tvorivej energie do neho vložíte.

Spoznajte svoje EGO, sledujte ho a naučte sa s ním pracovať. Môžete robiť všetko dobre, ale ak zabudnete na tento bod, nebude to skrátka ono. Pán Eckhart Tolle v knihe Sila prítomného okamihu pekne popísal ego aj jeho prejavy. Ego je podľa Tolleho naše falošné „JA“, ktoré vzniká stotožnením sa so svojou mysľou. Ego má potrebu súdiť, odporovať tomu, čo je, a vytvárať nové konflikty, drámy… Cíti sa v stálom ohrození, najviac sa bojí svojho zániku. Odporúčam vám zistiť si o egu viac, začať ho sledovať. Môžete sa na ňom aj dobre pobaviť a hlavne – prestaňte sa s ním stotožňovať. Nie je vami a vy nie ste vaše ego. V článku o tom, čo je šťastie, som spomenul aj dopady ega na komunikáciu. Proste sa ho zbavte. Prestaňte hrať jeho hru, potrebuje vás na to, aby prežilo, ale môže vás aj zabiť. Proste, do šťastného života nepatrí. Takže prestaňte súdiť, prijmite to, čo je. Neživte konflikty, drámy, prestaňte brať veci osobne. EGO hrá v hre o životné šťastie taký samostatný level. Otázka spoznania svojho EGA môže v skutočnosti znamenať posun o niekoľko úrovní vyššie, pretože v skutočnosti je to ono, ktoré nám častokrát bráni prijať iný pohľad. EGO nás odvádza od DIALÓGU a má potrebu vyhrávať nielen v komunikácii . EGO nás odvádza od PRAVDY a má snahu vyzerať lepšie, ako je jeho skutočná hodnota. EGO nás odvádza od asertivity k agresivite. Keď sa naučíte pracovať so svojím egom, mnohé iné veci na svojej ceste za životným šťastím začnete robiť viac-menej automaticky. Preto považujem tento bod za kandidáta na prvú trojku medzi kľúčovými výzvami na ceste za životným šťastím. Neskôr si spomenieme aj Jaroslava Dušeka a jeho Štyri dohody, ktoré u mňa iniciovali zmenu pohľadu na svoje EGO. Pánu Jaroslavovi Dušekovi zrejme venujem jeden celý článok, pretože mi sprostredkoval viac poznania o živote ako všetky školy, čo som absolvoval. Budem chvíľu extra zložitý. Ale vďaka jeho Štyrom dohodám som pochopil, čo myslia páni z MIT, najmä pán Peter Senge v knihe Piata disciplína manažmentu, pod prácou s mentálnymi schémami – ako jednou z piatich disciplín, na ktorých vzniká učiaca sa organizácia. Koniec extra zložitosti, bol to len odkaz pre pár zainteresovaných, ktorí vedia presne, o čom píšem.

Spochybňujte svoje presvedčenia, pravidelne ich podrobujte kontrole správnosti s ohľadom na nové poznatky a skúsenosti – naučte sa premýšľať. Znie to paradoxne? Máte okolo seba ľudí, ktorí sú pre vás svojimi názormi inšpiratívni? Ktorí sú pre vás mienkotvorní? Máte okolo seba ľudí, s ktorými sa radi poradíte pred nejakým, čo i len trochu dôležitejším rozhodnutím? Nie? Tak zmeňte prostredie a obklopte sa takými, ktorí premýšľajú. Vnímajte, ako premýšľajú, a učte sa to od nich. Keď sa chcete naučiť plávať, nejdete za niekým, kto to teoreticky ovláda, ale v skutočnosti nevie plávať. Viete, čo chcem touto vetou povedať? Keď sa radím o vzťahoch, radím sa s niekým, kto má funkčný, hodnotný vzťah. Nie, že by som si nevypočul aj iných, ale… miera mienkotvornosti je pre mňa osobne určite v prvom prípade vyššia. Najmä preto, že poznám ľudí, ktorí vedia nádherne rozprávať na rôzne témy, ale v reálnom živote ukazujú, ako tie veci sami nezvládajú. Naučte sa pracovať so svojimi vyššie spomenutými mentálnymi schémami – s vašimi predstavami o vás, o partnerovi, o svete. Uvedomte si, že so svojimi predstavami môžete aktívne pracovať, meniť ich, vlastne to nevedome robíte stále. Buďte otvorení a zvedaví. Prijmite fakt, že existujú iné pohľady, ako sa môžeme viacerí pozrieť na to isté. Keď o niečom rozprávame, zároveň nad tým premýšľame. A verte mi, keď si vypočujete názor vedomého človeka na akýkoľvek problém, môže vám to pomôcť. Existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že povie aj niečo dôležité, čo vám doteraz nenapadlo. Hodilo by sa sem teraz napísať aj o filtroch vnímania, ktoré v sebe všetci máme, ale to si tak isto nechám na neskôr, možno aj na samostatnú tému.

Skontrolujte si päticu ľudí, s ktorými trávite najviac času. Programujú vám nenápadne svoje presvedčenia. Ja netvrdím, že to robia vedome. Mám na mysli najmä rôzne skryté presvedčenia, ktoré vyslovia len medzi riadkami. Napríklad ako nutný predpoklad nejakého svojho zaujímavého príbehu. Málokto vám vysloví priamo, že si myslí, že je v poriadku podvádzať svoju manželku alebo manžela. Len medzi riadkami občas vysloví inak skryté presvedčenie a bude vám medzitým hovoriť príbehy o tom, ako si to v živote užíva. Nebude ani sebe, ani vám rozprávať o tom, čo bude potom, keď sa to jeho parter náhodou dozvie. Ako sa mu možno zrúti kus sveta. Natiahne vás do svojej hry plnej klamstva a keď sa najbližšie stretnete s jeho životným partnerom, budete zrejme mlčaním klamať tiež. Ľahko si môžete zvyknúť na to, že klamstvo vlastne nemusí byť až také zlé. V horšom prípade si rýchlo zvyknete na to, že klamať je v niektorých situáciách dobré. A ste tam, kde ste nechceli byť. Starostlivo si vyberajte ľudí, s ktorými trávite svoj čas.

Dajte životu a vesmíru dôveru. Nejde o to mať všetko pod kontrolou. Vesmír alebo pre niekoho Božstvo s nami spolupracuje. Tiež si to uvedomíte naplno až vtedy, keď mu pôjdete oproti. Akoby čakal na náš ťah v pomyselnej šachovej partii zvanej šťastný život. A keď prekročíme časový limit, tak potiahne on, aby nám poradil, naviedol nás na ďalší správny ťah. Vnímajte veci, ktoré sa okolo vás dejú, a keď sa naladíte na správnu frekvenciu, budete vedieť, že to je ona. Napríklad sa vám môže stať, že sa ľudia okolo vás začnú viac usmievať. Potom len bežte a pozrite sa do zrkadla – asi sa usmievajú, lebo vidia šťastného človeka.

Venujte sa svojmu životnému šťastiu pravidelne, najlepšie každý deň. Alebo vám stačí byť šťastný každý druhý deň? Nezabúdajte, že životné šťastie je disciplína, ktorá nemá konečnú stanicu. Je to celoživotný proces. Možno si hovoríte, že sú to všetko nefunkčné drísty, a preto to ani neskúsite. Ale ako to môžete vedieť, keď to neskúsite? Poznáte niekoho, kto meditoval a po 2 mesiacoch pravidelnej meditácie vám povedal, že to nefunguje? Kto pochopil asertivitu a nepoužíva ju? Kto spoznal svoje EGO a napriek tomu ho živí ďalej? Všetko spomenuté vyššie je jednosmerná cesta. Keď to budete robiť pravidelne a budete sa so záujmom zlepšovať, tak to už nikdy nebudete robiť znova po starom. Hodnotu má aj to, že ste doteraz prišli na niektoré svoje neúspešné stratégie. Lepšie poznáte celý systém. Len to musíte vedieť zužitkovať. Hľadajte ďalej. Cieľom tohto blogu je pomôcť vám pri hľadaní svojho životného šťastia, pretože viem, aké to je ťažké. V dnešnom svete je mnoho nástrah, ktoré vás budú pomaly, ale iste od vášho životného šťastia odkláňať, ak si ho nebudete strážiť.

Nevravím, že to je zoznam, ktorý sa nedá rozširovať. Sám som na ceste, tak je možné, že sem zopár vecí časom pridám. Už aj tak som musel osekať tému a vybrať to najdôležitejšie – podľa mňa, ale pre vás môže byť v tomto momente dôležité niečo iné.

Máte právo byť v živote šťastný a vlastníte všetky potrebné zdroje, aby ste svoje právo uplatnili. Budem rád, keď s nami na stastnyzivot.blog budete zdieľať svoje AHA z tej vašej cesty za životným šťastím.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.


Čo je šťastný život?

Niekto si šťastie predstavuje ako dosiahnutie svojho sna alebo cieľa. Jeho šťastie je podmienené existenciou toho budúceho momentu. A ten momentálne neexistuje. Tu a teraz je len prítomnosť. Niekto si myslí, že by bol šťastný, keby mal veľa peňazí. Čo by sa stalo, keby tie peniaze mal? Myslíte, že by ho urobilo šťastným nové krásne auto? Na nejaký čas určite, prežíval by niečo podobné životnému šťastiu. Ale len podobné. Pravdu povediac každý z nás môže celý život klamať seba aj iných, že je šťastný, ale to z nás tiež šťastných ľudí neurobí. A tak to asi tiež nechcete. Najčastejšie si ľudia myslia, že za ich šťastie je zodpovedný niekto iný. Nie je to ľahká téma, tak sa spolu pozrime životnému šťastiu na kobylku.

Článok o tom, čo je šťastný život, začnem možno trochu netradične tým, čo šťastný život určite nie je. Pomerne častým omylom býva to, že si človek zamieňa šťastie s úspechom. Aj veľa úspešných ľudí si pôvodne myslelo, že to je to isté. A skôr či neskôr si niektorí priznali, že úspechov dosiahli viac, ale dosiahnutím vysnívaných mét sa ich subjektívny pocit vlastného šťastia nejako úmerne nezvyšoval. V mnohých prípadoch to bolo práve naopak. Pocit šťastia sa dostavil len na krátku dobu. Títo ľudia sa dlhodobo trénovali v schopnosti dosiahnuť nejaký cieľ, ale dosiahnuť trvalé životné šťastie je niečo úplne iné. Nemusíte byť podľa niekoho iného úspešní, aby ste boli šťastní, a zároveň, ak ste úspešní, nemusíte byť šťastní.

Prejdem teda k tomu, čo pod šťastím rozumiem ja. V úplnej skratke by som mohol napísať, že šťastný človek je ten, ktorý je VEDOMÝ. Je dostatočne vedomý, aby aktívne riadil svoj život. Je si vedomý toho, čo v živote chce – svojej vízie. Je si vedomý svojich kvalít a pomocou nich dosahuje, čo v živote chce. Šťastie je cesta osobného majstrovstva, kedy sa majster svojho života sústredí na prítomný okamih, ten jediný okamih, ktorý môže v tomto momente urobiť dokonalým. Šťastie je to, keď vaša vnútorná hodnota rastie a vy ste si toho vedomý. Šťastie je cesta vďačnosti za to, čo je. Šťastie je schopnosť radovať sa z maličkostí, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vašej cesty za naplnením vašej vízie. Šťastie je, keď to malé dieťa vo vás stále žije. A keď ste si vedomý svojho ega a nenecháte si svoje pocity šťastia práve egom pokaziť. Jedna z najkrajších definícií šťastia hovorí, že šťastie je to, keď činnosť, ktorú robíte, je vám zároveň aj odmenou.

Z istého uhla pohľadu môžeme byť všetci šťastní, že sme sa dožili dneška a že máme tú česť zdieľať spolu jeden krátky úsek vesmírneho časopriestoru. Je mi cťou.

Pod šťastím môžeme chápať aj to, že sme doteraz v živote nespravili chybu, ktorá by nás stála život. Otázka je, či sme si vedomí tohto faktu. Ako mnoho iných vecí nám to môže pripadať ako nejaká samozrejmosť, ale verte, či nie, nie je až také veľké umenie spraviť jednu chybu, za ktorú človek zaplatí hoci aj životom. Doposiaľ sme to prežili aj vy, aj ja. Hurá!

Asi najviac mi na mojej ceste za životným šťastím pomohol nasledujúci pohľad na životné šťastie. Šťastie je udržiavať v živote rovnováhu medzi Vzťahmi, Zdravím, Prácou a Peniazmi. Vidím ľudí, ktorí majú v poriadku prácu a peniaze, ale majú podlomené zdravie a vzťahy v troskách. Vidím ľudí, ktorí investujú viac do svojich vzťahov (aj so sebou = zdravie), obetovali tomu svoju kariéru a zmierili sa s faktom, že sa budú venovať hlavne veciam, ktoré ich finančne skoro nič nestoja. Po krátkom rozhovore pochopím, že niektorí majú hlboko v sebe presvedčenie ako: „Peniaze sú zlé,“ alebo „podnikanie je okrádanie ľudí.“ A následne ich to môže zvyšok života brzdiť v sebarealizácii.

Poďme spolu spochybniť jedno rozšírené presvedčenie, že všetky tieto štyri veci (vzťahy, zdravie, prácu, peniaze) nemôžeme mať súčasne v úplnom poriadku. Ja hneď nehovorím o tom extrémnom stave, že máme všetky štyri na úrovni 10 z 10. O čom sa premýšľa a hovorí, to sa robí, a preto bude dobré sa v každej vyššie spomenutej oblasti ešte viac zvedomiť a uvedomiť si vzájomné súvislosti a limity jednotlivých pomyselných misiek váh.

Vzťahy: Kvalitu našich vzťahov určuje kvalita našej komunikácie. Ak nie ste povolaním herec, politik alebo sa neživíte obchodom, možno nepociťujete tlak na kvalitu svojej komunikácie a nemáte priamy dôvod premýšľať nad tým, ako ju neustále zlepšovať. Komunikácia je nádherné umenie, ktoré má svoje pravidlá. Je najmä o schopnosti vnímať. Nielen slová, ale najmä jemné prejavy reči tela. Ako najväčšiu prekážku kvalitnej komunikácie a následne aj kvalitných vzťahov vnímam ľudské EGO. Vďaka nemu máme neustále tendencie brať veci osobne, snažíme sa v komunikácii vyhrať – presvedčiť partnera o svojej pravde, mohli by sme to nazvať aj – zmanipulovať ho. To sa zvykne nazývať diskusia. Zväčša býva neekologická voči druhej strane aj voči nám. Veľkým krokom k zmysluplnej komunikácii môže byť aj to, keď prijmeme fakt, že každý má svoju pravdu. A to najviac, čo pre nás partner v komunikácii môže urobiť, je povedať nám o tej svojej. Ako to má on vo svojom modeli sveta. A my sa môžeme snažiť pochopiť ho. Nie číhať na slabé miesta jeho argumentácie a pripravovať sa na protiútok. Jeho videnie sveta môžeme porovnať so svojím pohľadom a možno ten svoj aj prehodnotíme, keď nám to dá zmysel. S ľuďmi sa najčastejšie stačí o veciach porozprávať, oni už vedia, čo majú robiť. Dajme im čas, nesnažme sa ich ovládať. Dajme im dôveru. To sa nazýva dialóg. Je dôležité pochopiť rozdiel medzi diskusiou a dialógom. Komunikácii sa budeme viac venovať neskôr.

Zdravie: Za všetky peniaze sveta si zdravie nekúpite. Viete, ako sa hovorí: „Zdravý človek môže mať veľa želaní, ale chorý má len jedno.“ Áno, mohli by sme sa napríklad posťažovať na zdravotníctvo a na celý farmaceutický priemysel, ale svoje zdravie máme pevne vo svojich rukách. Najnovšie výskumy ukázali, že naše gény nás nedefinujú. Relatívne nedávno vznikol odbor, ktorý sa nazýva epigenetika a venuje sa napríklad tomu, ako sa vaše gény skopírujú a preložia pri vyváženej alebo naopak pri neúplnej strave, ako sa niečo skopíruje a preloží pri takých a takých pocitoch a ako sa ten istý gén vôbec neaktivuje pri iných pocitoch. Veľkým trendom na svete sa stáva tzv. celistvá medicína, kde sa pacienti učia správne jesť – nielen jesť zdravé veci, ale aj zdravo – vychutnať si jedlo, nikde sa pritom neponáhľať. Pacienti sa učia prechádzať v prírode, skrátka zdravo žiť a vychutnávať si život. Je dôležité dokázať sa radovať z maličkostí a zdanlivo samozrejmých vecí. Stalo sa vám, že ste ráno nenaštartovali auto? Alebo ste razom prišli o všetky dáta v utopenom telefóne? Stalo sa vám, že ste sa ráno nezobudili? Aj to sa nám raz stane. No stačí, keď zlyhá taká samozrejmosť, akou je budík, nemusíte hneď myslieť na najhoršie… Prehlbujme svoj pocit vďačnosti, stačí, ak sa na chvíľu zamyslíme nad tým, čo by všetko nemuselo fungovať, a uvedomíme si obrovský priestor pre vďačnosť v našich životoch. Čistá voda z vodovodu? Elektrina? A stačilo by len zopár dní… Niektoré pocity uzdravujú, tak si ich doprajme. Patrí medzi ne napríklad aj pocit úprimného odpustenia. Dosť o zdraví, poďme k ďalšej pomyselnej miske váh.

Práca: Skúste odhadnúť, koľko % ľudí z vášho okolia sa vo svojej práci skutočne sebarealizuje. Koľko ľudí napĺňa práca, ktorú každý deň vykonávajú. Kto vám dokáže so vzrušením rozprávať o tvorivom napätí, ktoré zažíva vo svojej práci? V Japonsku existuje tzv. IKIGAI. Ak máte svoje IKIGAI, tak už nemôžete mať pre seba lepšiu prácu. Hľadanie svojho IKIGAI môže trvať celý život. Ak máte prácu, v ktorej ste absolútny odborník, ktorá vás napĺňa a baví, ak ste za ňu vynikajúco zaplatený a ak je táto práca prínosom pre vaše okolie alebo svet, tak vám gratulujem, zrejme ste našli svoje IKIGAI, ale… povedzme si otvorene, koľkým z nás sa to podarilo alebo aspoň koľkí sme na tej najlepšej ceste nájsť svoje IKIGAI? Spravidla to nie je otázka pár rokov, ale desaťročí. A teraz ešte jedna poznámka k práci. Nikdy sa nespoliehajte na to, že práca a súkromie sú ako keby 2 rozdielne životy. Jedno s druhým úzko súvisí. A nemôžete zažívať šťastný život, ak máte jedno alebo druhé v troskách. Ideálne je, ak máte v práci prostredie, ktoré vás podporuje v osobnostnom raste, a verte tomu, že kus toho prostredia prinesiete aj domov 🙂 Samozrejme, platí to aj opačne.

Peniaze: Snáď nemusíme polemizovať o tom, či sú peniaze dôležité. Ale dať ich na jednu úroveň so vzťahmi alebo zdravím? Ešte tak s prácou, veď väčšina ľudí chodí do práce len kvôli peniazom. Odrobia si svoje a keď dostanú svoje peniaze a nikto sa nesťažuje, všetci sú spokojní. ALE. Peniaze nám predsa dokážu dať obrovský priestor pre sebarealizáciu, dokážu nám dodať obrovské množstvo tvorivej energie a v neposlednom rade aj vnútorný pokoj, zbaviť nás mnohých strachov. Hlavne ich nemôžeme vnímať ako nejaké zlo. Peniaze nekrivia charakter, ale ho odhaľujú, preto ak ste rovný, nemusíte sa ich báť. Môžete ich pokojne pustiť do svojho života a ako šťastný, vedomý človek s nimi určite spravíte veľa správnych vecí. O výške nášho príjmu rozhoduje naša vnútorná hodnota na pracovnom trhu a o tom, koľko máme majetku, rozhoduje najmä naša finančná gramotnosť. Ako ste na tom vy s vaším fíQ? Aj k tejto téme odo mňa dostanete v budúcnosti zopár dobre mienených rád.

Rovnováhu týchto štyroch základných životných oblastí vnímam ako dobrý návod pre niekoho, kto túži po šťastnom živote. Nie zdanlivo šťastnom – forma pre okolie, ale objektívnom a trvale šťastnom prežívaní každého jedného dňa. Nie náhodou sú práve tieto štyri oblasti položkami v hlavnom menu na tomto blogu. Postupne budem témy triediť do každej z nich.

Mohol by som pokračovať v téme, čo to je šťastie, ale najmä v úvode potrebujeme ostať v jednoduchosti a postupne budeme pridávať. Najbližšie sa spolu pozrieme na to, čo považujem za kľúčové pri hľadaní svojho životného šťastia. Budem rád, keď sa niekedy vrátite na stastnyzivot.blog a prípadne pridáte do komentárov ďalšie inšpiratívne definície šťastia alebo svoje skúsenosti z tej vašej, jedinečnej cesty za vaším životným šťastím.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.