Osobnostný rozvoj – Pohybová inteligencia

V sérii článkov o osobnostnom rozvoji (1 a 2) sme si mimo iného pomenovali rôzne formy inteligencie, na ktorých môžeme pracovať. V minulom článku sme sa bližšie pozreli na emočnú inteligenciu (odkaz TU) Dnes bude reč na tému – pohybová inteligencia.

Pohybová inteligencia – čo to je?

Že ste o nej ešte veľa nepočuli? Označuje sa aj ako telesno-pohybová alebo motorická inteligencia. Ide o kombináciu koordinácie, rýchlosti, sily, vytrvalosti, orientácie v priestore, skrátka všetkého, čo sa spája s pohybom – dokonca som si dovolil zaradiť sem aj hraničné disciplíny, ako je napríklad kvalita zraku, ktorú vnímam ako nedostatočné ovládanie svalov, ktorými oči ovládame. Pritom predpokladám, že sa bavíme o ostrom videní a počítam s tým, že nejde o fyziologickú formu poruchy. Súčasťou pohybovej inteligencie je aj postreh, schopnosť padať, schopnosť plávať a pod. Ide o skĺbenie zámeru so samotnou realizáciou pohybu.

Pre pohybovú inteligenciu je dôležité realistické vnímanie sveta – prirodzené vnímanie fyzikálnych zákonov, zotrvačnosti, gravitácie, zákona zachovania energie… a pod. Nielen poznať poučky, ale byť si ich vedomý v každodennom živote. Rešpektovať ich a spolupracovať s nimi denno-denne v realite, ktorú zažívame.

Niekto môže mať napríklad poruchu učenia a za celý život sa nemusí naučiť ani chodiť. Niekto sa naučí chodiť, ale nenaučí sa chytiť loptičku alebo urobiť kotúľ. Niekto si je natoľko vedomý svojho tela, že dokáže ovládať motoriku svojich svalov takmer dokonale. Naučí sa nielen chytať loptičku, ale urobiť aj premet alebo salto. Ak sa k tomu pridajú aj iné zložky pohybovej inteligencie spomínané v tomto článku, poďme ho nazvať pomerne vysoko pohybovo inteligentný človek.

Pohybová inteligencia – na čo nám slúži?

Jednoducho to napíšem hneď na úvod state – na prežitie. Aby sme vyťažili potenciál svojho tela. Nielen na kráčanie, behanie, ale na rôzne úzko špecializované aktivity – napríklad kvalitný hodinár alebo gitarista musel značne rozvinúť jemnú motoriku svojich prstov, aby mohol podať špičkový výkon. V minulosti bola pohybová inteligencia potrebná najmä na rýchly beh pred hrozbou alebo za korisťou, alebo na presný zásah koristi kameňom, kopijou či šípom. A veruže aj v dnešnej dobe sa môže napríklad schopnosť rýchlo behať zísť. Nehovorím hneď o olympiáde, kde najlepších za rýchlosť odmeňujú. Stačí taký rýchly a vytrvalý beh napríklad pred smrtiacim tsunami k najbližšiemu vrcholu nad horizontom tragédie.

Aj situácie, keď ide nám alebo niekomu inému o život, sa z času na čas proste vyskytujú. Pohybová inteligencia je presne to, čo sa vtedy môže hodiť, aby sme sa o milimeter vyhli nebezpečenstvu, aby sme si boli vedomí každej jednej bunky nášho tela a urobili s každou presne to, čo v danom momente treba. Alebo aby sme si boli presne vedomí nášho ťažiska a nespadli, keď ide o život. V lepšom prípade, aj keď nejde o život, ak spadnúť, samozrejme, nechceme 🙂

Na čo nám slúži napríklad ostrý zrak, asi netreba siahodlho rozoberať.

Pohybová inteligencia ako časť z celku

Nespočetne veľa aktivít, kde využívame práve pohybovú inteligenciu, je na pomedzí s inými druhmi inteligencie a fungujú len ako celok. Pohybová inteligencia je akýmsi medzičlánkom v postupnosti zdrojov, ktoré pri svojich úspešných stratégiách zapájame. Napríklad také šoférovanie. Keď chceme spomaliť, pridať alebo otočiť volantom, potrebujeme k tomu pohybovú inteligenciu, aby sme to reálne vykonali v praxi. ALE! Či je to ten správny pohyb, ktorý nám napríklad zachráni život, o tom rozhoduje aj schopnosť logicky myslieť (matematicko-logická inteligencia), úroveň vnímania reality (poznať stav vozidla, vozovky, mať reálnu predstavu o zákonoch fyziky a o úrovni svojich šoférskych kvalít), schopnosť učiť sa (pravidlá cestnej premávky alebo stále sa zlepšovať vo všetkých oblastiach tu menovaných), predvídať – robiť imagináciu budúceho stavu (kreativita, empatia). V skutočnosti, iba keď zvládneme každú z týchto disciplín samostatne, zvládneme ich aj ako celok. Celok, ktorým sebe aj iným zvyšujeme pravdepodobnosť prežitia v cestnej premávke.

Pohybová inteligencia – ostrý zrak

Ako som vyššie uviedol, za súčasť pohybovej inteligencie budem v tejto chvíli považovať aj schopnosť ostro vidieť. Prečo? Pretože podľa prístupu, ktorý mi dáva zmysel, je najčastejšou príčinou oslabeného zraku práve tzv. lenivé oko – strácame schopnosť ovládať jemnú motoriku svalov oka, ktoré ovládajú šošovku – jej tvar a tým pádom aj ostrosť premietaného obrazu. Lenivé preto, že to môže pôsobiť, ako keby sa šošovke nechcelo ostriť. Existuje literatúra na tému očná jóga, kde sú popísané cviky, ktorými sa znova učíme svoje oči ovládať.

Pohybová inteligencia – sila

Sila ako taká je prirodzenou súčasťou pohybovej inteligencie.

Nedávno som na jednej konferencii vnímal p.Mariána Jelínka, ktorý hovoril o pseudošportovom výkone matky, ktorá zachraňuje svoje dieťa a zodvihne auto, ktoré dieťa privalilo. Ktorým by teoreticky nemala ani pohnúť. Svaly by sa jej za normálnych podmienok okamžite potrhali. A ona to pri záchrane svojho dieťaťa dokáže. Vlak by asi nezodvihla, ale čím sú vaše svaly viac pripravené, tým máte konečný limit vyššie.

Pohybová inteligencia – padanie

Súčasťou pohybovej inteligencie je napríklad aj schopnosť padať. Niekto sa pošmykne na ľade a spadne tak nešťastne, že si zlomí ruku, prípadne aj niečo iné. Niekto bude robiť veľa čudných pohybov pri vyrovnávaní ťažiska, ale udrží rovnováhu a nespadne. Ak predsa spadne, tak nejako pohybovo-inteligentne minimalizuje dopad nárazu. Môže napríklad úplne prirodzene presmerovať časť energie nárazu do točivého momentu a urobiť kotúľ namiesto obyčajného „bum“. Nie, že by išlo o estetické predvedenie, ale naozaj pomáha, keď viete spadnúť. Dá sa tým predísť zbytočným zlomeninám a pod.

Videli ste video, kde sa motorkár zrazil na diaľnici s autom a motorkár pri zrážke vyskočil z motorky na strechu auta? Tipujem, že má značne rozvinutú pohybovú inteligenciu, pretože ju v tom momente prejavil naplno. Presne o to ide – zvládať aj extrémne situácie, ktoré sa nám môžu v živote vyskytnúť.

Pohybová inteligencia – plávanie

Plávanie je jedným z prejavov pohybovej inteligencie. Keď viete plávať (nezabudli ste na svoju kvalitu), ste na tom po tejto stránke pohybovej inteligencie lepšie ako neplavci. Ak si pobyt vo vode užívate, radi sa ponárate, občas si zaplávate motýlika a oplývate aj plaveckou vytrvalosťou, tak máte za plávanie 10 bodov z 10 🙂

Môj obľúbený zdroj inšpirácie – Bruce Lipton v jednom zo svojich zdieľaných videí uvádza príklad s plávaním detí. Tvrdí, že každé dieťa, keď sa narodí, vie plávať. Keď sa to však nepodchytí včas, ešte kým dieťa nemá vo svojej hlave nahrané programy, že voda je nebezpečná a pod., tak túto svoju schopnosť stratí s novým presvedčením, že nevie plávať. Viete si predstaviť, ako malé dieťa kráča pri vode a rodič ho upozorní: „Dávaj pozor, nech tam nespadneš. Nevieš ešte plávať, je to nebezpečné, môžeš sa utopiť!“ A čo sa stane? Dieťa zrazu nevie plávať. Voda = niečo nebezpečné, môže ma to zabiť. Zabudne na svoju kvalitu a neskôr sa ju musí znova učiť. Našťastie – dá sa to 🙂

Pohybová inteligencia – ako na to?

Aby ste spoznali svoje telo, musíte s ním pracovať. Učiť sa, vedome sa naň nalaďovať. Rozhodne pohybovo inteligentnejší sú ľudia, ktorí sa venovali alebo venujú pravidelne nejakej športovej aktivite. Keď som bol asi tretiak na základnej škole, chodil som 2 roky na zápasenie. Ako dieťa som bol schopný všimnúť si, že som za ten čas veľmi zosilnel, naučil som sa padať spolu s inými výhodami základnej gymnastickej výbavy.

Rozhodne svoju pohybovú inteligenciu viac rovnomerne rozviniete z istého pohľadu akýmisi komplexnými športami. Pre predstavu uvediem napríklad gymnastiku, jógu, tabatu, tanec alebo tai-chi. Zahŕňajú prácu s celým telom a to je v našom kontexte ich výhoda oproti športom, ktoré sú úzko zamerané na jednu alebo niekoľko málo partií nášho tela. Nechcem sa nijako dotknúť žiadneho športu, preto žiadny ani menovať nebudem.

Pohybová inteligencia a mentálny tréning

Bude to znieť možno ako sci-fi, ale výskumy ukázali, že nám porastie svalová hmota, aj keď si budeme len predstavovať, že posilňujeme.

Stále väčší dôraz najmä na vrcholovej úrovni športu sa kladie na mentálny tréning. Čo to je? Je to nastavenie hlavy, práca s mozgom ako aktívnou súčasťou pohybovej inteligencie. Mentálny kouč dokáže vyladiť víťazný „mind-set“ a využiť potenciál mozgu pre dosiahnutie želaného cieľa. Naše podvedomie (nevedomie) má jednu zaujímavú vlastnosť – nepozná rozdiel medzi tým, čo zažijeme, a tým, čo si predstavíme. Pre naše podvedomie je to to isté. Myslíte si, že je veľký rozdiel vo fyzickej pripravenosti prvej desiatky vrcholových svetových šprintérov? V skutočnosti skoro žiaden. Všetci sú v perfektnej fyzickej kondícii na vrchole svojich dlhodobých tréningových cyklov. Ale nakoniec vyhrá iba jeden – ten, ktorý je pripravený vyhrať aj po mentálnej stránke.

Niekoľko rokov dozadu som sa počas obdobia asi 2 rokov venoval súťažnému ryžovaniu zlata. Trénoval som priamo na súťažiach asi raz mesačne. Rozhodli sme sa s niektorými súťažnými zlatokopmi, že pôjdeme zobrať pár medailí na majstrovstvá Európy do Fínska. To som ale musel zmeniť prípravu. A keďže som rýchlostné ryžovanie zlata okrem súťaží nemal kde trénovať, tak som použil mentálny tréning. Najprv som si predstavoval, ako ryžujem zlato pomaly, tou najlepšou technikou, akej som si bol vedomý. Popracoval som na tom, aby som to vedel urobiť nie dobre, ale perfektne. Neskôr som si predstavoval, ako to robím rýchlo, a v závere som to spojil aj s predstavou víťazného pocitu. Keď sme tam tie medaily naozaj vyhrali, trénovaný pocit bol len slabý odvar, skutočná radosť bola oveľa väčšia.

Záver

Nenechajte si niekým nahovoriť, že ste nejaké nemehlo alebo poleno, že „na to nemáte“. Ak vám to tvrdia autority – učiteľ, tréner, rodič…, tak na vás v skutočnosti len prehadzujú svoje limitujúce presvedčenia. Možno len maskujú to, že vás to nie sú schopní naučiť. Prebudiť vo vás lásku a túžbu. Možno ich v sebe ani sami k danému športu nikdy nemali, a možno áno, len to skrátka nevedia podať ďalej – nie je to to isté.

Počuli ste snáď málo príbehov, kedy vrcholový svetový športovec hovoril o tom, ako pôvodne neprešiel základným výberom alebo ho niekto v minulosti definitívne odpísal? Každý druhý by sa v tom momente nechal odradiť, ale práve on to nevzdal a o to usilovnejšie na sebe pracoval. V menšom som zažil to isté. Neprešiel som výberom do atletickej športovej triedy, a o pár rokov nato som ako starší žiak navýšil slovenský rekord v osemboji z 3500 bodov na 4200 a ešte neskôr na 4800. Presne si tie čísla nepamätám, ale plus-mínus to sedí. Kvôli zraneniu som sa rozhodol, že olympijské zlato prenechám niekomu, kto atletike zasvätí celý svoj život 🙂 To som tak úplne nemal v pláne.

Narodili ste sa dokonalí, tak si na to vždy spomeňte, a pokiaľ pri sebaväčšej snahe nevidíte výsledky (a to nemyslím hneď na olympijské zlato), tak vymeňte učiteľa, guru, od ktorého sa učíte. Ak ste to vy a vaše skúsenosti, na ktorých sa učíte, tak si postrážte dve veci: 1. – pokračujte v tom, 2. – pohľadajte si iné zdroje, z ktorých sa budete učiť. A možno prišiel čas poobzerať sa okolo seba a inšpirovať sa u niekoho, kto je pre vás v kontexte pohybovej inteligencie inšpiratívny.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na ceste za trvalým životným šťastím.

Budem sa tešiť z každého rozšírenia témy v podobe komentárov. Alebo keď na tomto blogu nájdete tú správnu inšpiráciu pre váš šťastný život alebo osobnostný rast.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj – Emočná inteligencia

Čo to je EQ?

V rámci osobnostného rozvoja môžeme rozvíjať svoju emočnú inteligenciu – EQ. Tento druh inteligencie súvisí s tým, ako svet vnímame a prežívame. Ide najmä o to, či vieme svoje pocity (alebo pocity iných)

1. identifikovať – vôbec si ich všimnúť,

2. pomenovať – dať im názov a vedieť nad nimi premýšľať,

3. mať ich pod kontrolou – byť schopný s nimi pracovať (ovplyvňovať ich želaným smerom).

Ako ste na tom vy?

Akú máte slovnú zásobu pre svoje vlastné pocity? Viete napríklad pomenovať to, ako sa momentálne cítite? Ak vám napadá len odpoveď – Dobre alebo Zle a máte pocit, že ste odpovedali na moju otázku, potom by ste sa možno mali viac venovať tejto stránke vašej osobnosti – teda aktívne navyšovať svoje EQ. Pokiaľ sa vás to náhodou dotklo, tak dodám, že to píšem v tom najlepšom význame slova a s obrovskou pokorou, pretože sám na sebe vnímam veľké rezervy aj v téme EQ. Tak trochu vás chcem aj provokovať. Aby sme sa zamýšľali aj nad témami, ktoré sa nás týkajú a možno práve preto sa nás aj dotýkajú. Čím viac sa nás niečo dotkne, tým viac sa nás to spravidla týka.

Všímate si, ako sa ľudia okolo vás cítia? Viete sa vžiť do ľudí okolo seba – ako prežívajú nejakú situáciu? Ste schopní ich pochopiť? Prípadne im aj pomôcť? Pri EQ nejde len o to, aby ste svoje pocity a pocity iných ľudí vnímali. Ale aby ste s nimi dokázali aj pracovať, keď je to žiadúce.

EQ a šťastný život

Dávno som čítal články o tom, ako sa dnes práve EQ cení u vedúcich pracovníkov, ako práve ľudia s vyšším EQ dosahujú nadpriemerné výsledky vo vedúcich pozíciách (jeden z najväčších výskumov zahrnul vyše milióna ľudí) A dodám, že mi to dáva zmysel. Pretože adekvátne zareagovať na nejakú situáciu predpokladá to, že ju najskôr pochopíme – naladíme sa na ňu.

Úroveň nášho EQ súvisí nie len s prácou, ale priamo nás ovplyvňuje naprieč celým našim životom – na každom kroku. Keď idem ku konkrétnym prejavom, tak EQ ovplyvňuje napríklad našu komunikáciu. A tá priamo vplýva na kvalitu našich vzťahov a kvalita našich vzťahov vplýva na naše celkové životné šťastie. Ako vplýva EQ na našu komunikáciu, to sa školí už na základných obchodných kurzoch, kde sa pojednáva o dôležitosti reči tela. Pohybová inteligencia bude mať priestor v samostatnom článku, preto sa pozrieme na reč tela len a len v kontexte EQ.

EQ a reč tela

Čo to teda je? Na tému reči tela existuje kopec knižiek, ktoré môžu byť v istých momentoch mätúce. Stretávam z času na čas ľudí, ktorí len nedávno objavili túto tému a čítajú nejakú knižku o reči tela. Hovoria: „Keď človek urobí to, znamená to to a to.“ Mám rešpekt pred slovíčkom „úplne“, keď napíšem, že úplne rozumieť reči tela môže len niekto, kto sa aktívne venuje NLP (neuro-lingvistické programovanie – budem mu venovať samostatný článok). Pretože si uvedomuje, že reč tela závisí vo veľkej miere od kontextu – akéhosi rámca komunikácie. A od množstva lokálnych premenných typu – ste na mieste, kde vás nič nevyrušuje alebo nepúta vašu pozornosť? A podobne. NLP popisuje a dešifruje nepatrné prejavy na tele počas komunikácie, dá sa povedať, že s nimi pracuje. Chcem tým povedať, že jedno gesto -prejav reči tela, môže znamenať rôzne veci v rôznych kontextoch. Odporúčam vám upustiť od prístupu, že „toto určite znamená to a to“. Stačí, ak si slovíčko „určite“ nahradíte slovíčkom „možno„. A ďalej svoj tip podrobíte skúmaniu. Možno ste sa stretli aj s matematickým vyjadrením – že reč tela pri osobnej komunikácii ovplyvňuje vyše 50% našej zrozumiteľnosti a práca s hlasom ďalších vyše 30%.Pokiaľ ste sa touto témou nezaoberali, tak mi verte, že je najvyšší čas.

Keď som prvýkrát počul o tom, že samotný obsah tvorí len okolo 10-30% správy, niekoľko rokov som tomu ešte nerozumel. Tú istú vetu môžete povedať 300 spôsobmi (obrazne), ale poviete ju len jedným z nich. Až forma v konečnom dôsledku zadefinuje obsah. Už len obyčajné „ahoj“ sa dá povedať mnohými spôsobmi. Niektorým z nich vyjadríme, že človeka radi vidíme a iným zas pravý opak. Vaša práca s hlasom – tempo reči, hlasitosť, výška tónu,… a vaša reč tela – ako sa pri vyslovení tvárite, ako sedíte, čo pri tom robíte, kam sa pozeráte, ako rýchlo dýchate, ako ďaleko ste od seba, atď, atď – toto sú príklady rozhodujúcich faktorov pre správne vyslovenie a pochopenie vypovedaného. Emočne inteligentný človek to vníma a rešpektuje to, reaguje na to, pracuje s tým aj u seba, aj u každého partnera v komunikácii. Vlastne s tým pracujeme všetci, len jeden viac zručne a efektívne, iný menej.

EQ a Ego

Asi najviac som EQ začal chápať, keď som si prečítal knižku „EGO vs. EQ“ od Jen Shirkani, ktorú som objavil pri potulkách kníhkupectvami. Je v nej popísaných 8 nástrah, ktoré číhajú na manažéra, keď svoje EGO uprednostňuje pred EQ. Zároveň tam boli dobre mienené rady – ako sa to dá zmeniť a tieto nástrahy obísť. Až vtedy som si uvedomil, že opakom EQ je egoizmus. Nedostatok empatie (schopnosti vcítiť sa do iných – porozumieť ich naladeniu) spôsobuje aj na poli firemnej kultúry potencionálne veľké hrozby. Ako môžete niekomu vyhovieť, keď mu nerozumiete?

EQ – muži vs.ženy

V partnerskom vzťahu sa empatia vníma ako prejav lásky. Alebo to nazvime zrozumiteľnejšie – záujem, vypočutie a pochopenie.

Mnohí muži hovoria o tom, že ženám sa nedá rozumieť. Páni – ženám porozumieme vtedy, keď porozumieme sebe. Myslím sebe ako človeku – komplexnej bytosti. Ktorá má aj emócie. Ženy sú citlivejšie bytosti, ktoré vo všeobecnosti viac cítia. Muži naopak viac premýšľajú. Dodám, aby som sa nikoho nedotkol, že poznám aj citlivých mužov, aj ženy, čo sa vyznajú v mapách. A čo tým chcem povedať? Pre tých, ktorí chcú rozumieť sebe aj iným, mám výbornú správu – dá sa to. Aj keď ste dnes náhodou čisto technický typ, pre ktorého neexistuje nič iné, ako rukolapné dôkazy a fakty. A aj keď reč tela pri komunikácii vôbec vedome nevnímate a myslíte si, že obsahom správy je všetko povedané a forma pri tom nehrá rolu.

EQ a zdravie

Pre niekoho budem trocha ezoterický, keď napíšem, že emócie môžu liečiť. Úroveň nášho EQ priamo ovplyvňuje aj naše zdravie. Kedy sa cítite lepšie, keď ste nahnevaní, vytočení, pohoršení alebo keď prežívate vďačnosť, lásku, pokoj, šťastie? Najnovšie – „kacírske“ metódy celistvej medicíny, epigenetiky alebo napríklad imunológie odpustenia tvrdia, že emócie majú obrovský vplyv na naše zdravie. Emócie vplývajú na vylučovanie hormónov, syntézu aminokyselín, neuropeptidov, tie vplývajú napríklad na hrubé črevo, to je srdcom imunity…Na čo všetko vplývajú hormóny, to sa ľahko dočítate vo Wikipedii.

EQ a DNA

Ďalšia pomerne ťažko prijateľná kacírska myšlienka: Ľudská DNA má vplyv na fyzický svet okolo nás. Hoci, dnes sa to už dá merať. Naše fyzické telo má okolo seba niekoľko kilometrové energetické pole. (v minulosti sa malo za to, že siaha do vzdialenosti niekoľko centimetrov, maximálne metrov) A naše emócie menia DNA. Možno si to predstavujete tak, že štruktúra DNA sa zrazu zmení, čo je zrejme možné tiež, ale rovnako dôležité, ako samotná fyzická štruktúra DNA je to, či sa naša DNA správne 1.skopíruje a 2.preloží. Práve tomu sa z veľkej miery venuje epigenetika.

A práve tu nastáva rozdieľ – z vašej DNA sa pri rôznych emóciách syntetizujú rôzne látky a tie ovplyvňujú, dá sa povedať – všetko v nás. Pomocou emócie teda môžeme napríklad opraviť našu DNA. Vyliečiť seba. Alebo aj zabiť. Nie som medik, preto nejdem do hĺbky. Len sa spýtam – čo spúšťa emócie? Akákoľvek myšlienka, domnienka, predpoklad, presvedčenie, naše predstavy o situáciách, ktoré sa nám v živote dejú. Tieto myšlienky sú často podvedomé a denno-denne si programujeme do podvedomia ďalšie (alebo si ich necháme programovať). Objavia sa tak rýchlo, že si tieto podkladové spúšťacie myšlienky nestihneme ani všimnúť. Doslova znenazdajky sa vzápätí objaví pocit a ten si už všimneme a čo je tiež veľmi dôležité si uvedomiť – vieme si ho vedome živiť ďalej hodiny aj roky..

V nasledujúcom videu z Medicine Less Hospital v Číne, o ktorom prednáša Gregg Braden (odkaz tu) vidíme, ako pomocou emócie experti vyliečia niekoľkocentimetrový tumor pacientky za menej ako 3 minúty. Doktori na videu vykrikujú slová ako „Už sa to stalo, už je to hotové!“ Verte, čomu chcete, ja verím, že najmä pozitívne emócie vďačnosti a odpustenia sú liečivé a to aj sprostredkovane.

Imunológia odpustenia

Doktori Ján Šula s Monikou Hasalovou počas prednášky o imunológii odpustenia poukazujú na to, že je rozdiel, ak niekto hovorí: „Prepáč mi to.“ alebo „Je mi to ľúto.“ Ako podstatný krok na ceste k skutočným pocitom odpustenia uvádzajú schopnosť uvedomiť si a prijať svoj podiel na krivde, ktorá sa deje. A až druhá spomenutá forma odpustenia nevyžaduje aktivitu druhej osoby, a je v nej obsiahnutý aj kontext spolupodielu. Pán Šula odporúča aj mantru na odpúšťanie: „Milujem Ťa. Prosím, odpusť mi. Ďakujem Ti, že si mi odpustil. Je mi to ľúto. Ďakujem Ti. Milujem Ťa.“ Aby sme sa správne pochopili, dodám, že ju musíme vedieť prežiť, precítiť, nie len vysloviť.

Emócie liečia aj zabíjajú a myšlienka je najčastejší spúšťač emócie. Čo myslíte, ak myšlienka vládne emócii a emócia má vplyv na DNA a DNA na fyzický svet, akú silu majú potom naše presvedčenia? To len na záver tejto ezoterickej časti jedno zamyslenie nad presvedčeniami, ktoré nás možno ovládajú viac, ako sme schopní si v tomto momente predstaviť.

EQ a motivácia

Súčasťou EQ je aj téma našej vnútornej motivácie. Alebo sebamotivácie. Patríte k ľuďom, ktorých netreba motivovať k tomu, aby pracovali so zanietením? Máte svoju emočnú väzbu k činnostiam, ktoré robíte? Ste emočne zainteresovaní na výsledku činností, ktoré denno-denne robíte? Alebo niekedy neviete, prečo robíte, čo robíte a napríklad nasledujete nejakú silnú osobnosť a vzdávate sa tak zodpovednosti za výsledok? A kým nie je vyhlásená nejaká firemná súťaž alebo nemáte finančné potiaže, dovtedy nemáte dôvod pracovať na sebe, rozvíjať sa, podávať nadpriemerný výkon, tešiť sa zo svojej práce? Nemyslím tým úplne nerobiť. Skôr robiť preto, že musíte alebo len kvôli peniazom, alebo si poviete: „Veď čo mi iné zostáva?“. Vedieť sa vnútorne nadchnúť pre víziu je doménou emočne inteligentných ľudí. Ak ste sa našli viac v druhej skupine, potom je dosť možné, že nevyužívate svoj potenciál a že máte slabší kontakt so svojim emočným telom.

Pokiaľ pracujete s ľuďmi, môžete sa spoľahnúť na to, že títo ľudia majú svoje vlastné pocity, ktoré ich na úrovni správania ovplyvňujú. Aj každá organizácia má svoje vlastné naladenie, ktorému je dobre rozumieť. Potom môžeme svoj zásah (v dobrom zmysle slova) presne nacieliť a využiť pri tom napríklad aj pákový efekt (pojem zo systémového myslenia) – aby sme z minimálneho zásahu do systému dosiahli maximálny želaný efekt. Aj organizácia má svoju vlastnú mieru naladenia a motivácie, ktorú denno-denne všetci spolu nastavujeme.

Na čom môžeme v kontexte EQ popracovať?

Chcete návod, ako navyšovať svoje EQ? Pochopte svoje Ego. A cez kontrast s týmto protipólom EQ, pochopíte veľkú časť svojej emočnej stránky. Vnímajte svoje pocity a pocity iných. Hovorte o nich – napríklad sa viac pýtajte „Ako sa cítiš?“ namiesto „Ako sa máš?“ Alebo na otázku: „Ako sa máš?“ odpovedajte: „Cítim sa tak a tak…“ Preskúmajte si asertivitu, pretože vás môže posmeliť vo vyjadrovaní svojich pocitov. Uvedomte si, že neexistujú pocity, ktoré nie sú v poriadku. Každý jeden pocit je váš a každý vám chce niečo povedať. EQ je aj o tom – vedieť odhaliť, prečo sa cítim, ako sa cítim (alebo niekto iný). A preto neodmietajte ani menej príjemné pocity, nepotlačujte ich, naopak – pomenujte si ich. Poďte sa s nimi kamarátiť.

Napríklad taký strach. Mohli by sme naň zareagovať tak, že ho odmietneme, zaprieme, budeme sa tváriť, že neexistuje. Alebo si môžeme sami pre seba v duchu povedať: „Ahoj strach, vitaj, rád Ťa po dlhom čase vidím kamarát môj. Poď, sadni si na chvíľu na moje plece a povedz mi, čo mi chceš povedať.“ Niekedy to je jasné ako facka (ale to už dávno utekáme alebo inak konáme), ale inokedy, keď sa necítime v priamom ohrození, môžeme strach nevedome potláčať alebo nás môže paralyzovať – načisto nám môže odstrihnúť prístup k našim zdrojom. Ale uvedomte si, že pocity pre nás nesú vzácne informácie a je na nás či si ich všimneme, pomenujeme, pochopíme informáciu, ktorú nesú a túto zužitkujeme v prospech nášho šťastného života.

Láskavá pravda

Na záver článku, ktorý je venovaný emočnej inteligencii spomeniem ešte jeden bonus pre vás, vo forme pojednania o láskavej pravde.

Stretli ste sa s pojmom „láskavá pravda“? Významne súvisí s EQ. Príbeh, ktorý som k nej počul, v tomto momente preskočím, len spomeniem, že láskavá pravda je jedným z 10 pravidiel tzv. „Spirituálno-morálneho kódu„. Prejdem rovno k tomu, ako tento pojem vnímam. Dám vám otázku: „Stalo sa vám už, že ste niekomu povedali pravdu, chceli ste mu dať spätnú väzbu, pomôcť mu a ten človek sa nahneval?“ V konečnom dôsledku ho práve hnev pripravil o hodnotné poučenie sa z pravdy. Láskavá pravda je taká pravda, ktorá môže človeka posunúť vpred v kontexte toho, ako pravdu vyslovíte. Môžete ju vysloviť hocijako, no zrejme sa človeka dotknete a poučenie sa stratí v nenávratne. Láskavá pravda je viac o našej schopnosti pochopiť človeka, vcítiť sa doň a vysloviť pravdu tak, aby mohla byť prijatá. Keď si myslíte, že vyslovenú pravdu niekto nezvládne, tak mu ju zatiaľ nepovedzte. A popremýšľajte viac o tom, ako mu ju poviete inak. Povedzte ju dostatočne citlivo, aby ju mohol pochopiť a premýšľať o nej. Čiže nejde o to, či ju poviem, ale ako ju poviem.

Emočná inteligencia je široká téma, preto neskôr do komentárov pridám z času na čas dovetok k téme. Už mi napadajú témy, ktorými by sa dal článok rozšíriť, ale uznajte, je najvyšší čas prejsť k záveru.

Záver

Nenechajte si nikým nahovoriť, že to v sebe človek má alebo nie, že sa to nedá naučiť. Dá sa to – zlepšovať a cibriť svoje EQ. Každý sme na svojej ceste. Preto sa nemusíte s nikým porovnávať, iba sám so sebou – kým som bol včera? Kto som dnes? A kým budem zajtra? Pretože o tom, kým budete zajtra, rozhodujete dnes… Chce to venovať sa téme – premýšľať a hovoriť o nej. Urobiť si z nej disciplínu, ktorej sa budete venovať zvyšok života. Všímajte si ľudí, zhovárajte sa s nimi o tom, ako sa cítia. Učte sa od emočne inteligentných, rozprávajte s nimi o pocitoch, prečítajte si knižku, článok… Cesta osobnostného rastu nie je ľahká ani krátka, ale stojí za to!

Budem sa tešiť z vašich komentárov aj z toho, keď niekomu tento blog pomôže či už zorientovať sa viac v témach (mne osobne to pomáha utriediť si myšlienky), alebo vo forme akejkoľvek inšpirácie na vašej konkrétnej ceste za vašim životným šťastím.

Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na ceste za životným šťastím. Ďakujem za váš záujem. Želám vám veľa nadšenia pre osobnostný rast.

Rudo D.