Podnikanie vs. zamestnanie

Čo si v živote vybrať? Podnikať či zamestnať sa? Aké sú hlavné rozdiely medzi podnikaním a zamestnaním? A na čo všetko v našom živote má toto rozhodnutie vplyv? Aj to sa dozviete v novej sérii článkov s názvom „Podnikanie vs. zamestnanie“

Pre tých, ktorí ste dobrí v tom, čo robíte, evidentne tvoríte pridanú hodnotu pre svoje okolie, robíte svoju prácu radi, ale vytúžená odmena nie a nie prísť, mám ešte jedno zamyslenie. Viac-menej mi do tém ako osobnostný rozvoj (článok TU) a finančná gramotnosť (článok TU) spadá aj zamyslenie sa nad tým, čo si v živote vybrať – podnikať či zamestnať sa? Je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí na ceste za svojím životným šťastím v kontexte práce a peňazí. Nemyslite si ale, že na zdravie a vzťahy toto rozhodnutie nemá vplyv.

V sérii článkov Podnikanie vs. zamestnanie sa pozrieme aj na niektoré rozdiely medzi podnikaním a zamestnaním, ktoré sa ťažko vyjadrujú finančne. Začnem jednoducho a neskôr pridám pojem „náklady alternatívnych príležitostí„, ktorý, samozrejme, vysvetlím a pokúsim sa pomocou neho urobiť aj zrozumiteľné finančné porovnania. Sériu článkov začnem dnes príbehom o ideálnom zamestnávateľovi.

Máme na výber

Prvýkrát som nad touto témou skutočne premýšľal, keď som končil vysokú školu. Dal som sám sebe presne túto otázku: „Podnikať či zamestnať sa?“ Spýtal som sa sám seba: „Ktorý zamestnávateľ ma skutočne zaplatí?“ Pozrel som sa na priemerné aj nadpriemerné príjmy zamestnancov a usúdil som, že ani sebalepšie zaplatený zamestnanec nedostáva mzdu, ktorá by mi stála za to, aby som obetoval svoju slobodu a pustil zodpovednosť za svoje smerovanie a tempo rozvoja zo svojich rúk. Medzitým som počul pár príbehov o nespravodlivosti v zamestnaní a bolo rozhodnuté. Založil som si živnosť.

Ideálne zamestnanie

Skúste si dnes, na úvod témy, so mnou predstaviť prípad zamestnanca, volajme ho pán Zamestnanec Šťastný.

Pohovor

Keď pána Šťastného prijímali do zamestnania, vyjadril na pohovore niečo, čo by sme mohli považovať za celkom ambiciózne a odvážne. Povedal: „Chcem sa učiť a čím skôr patriť medzi najlepších obchodníkov. Do 1 roka chcem viesť prvého človeka, do dvoch rokov by som rád postúpil na pozíciu manažéra. Keď budem dobrý, a ja tomu verím, rád by som sa potom prepracoval na riaditeľa nejakej oblasti alebo regiónu. A keď vám ukážem, že si to zaslúžim, ocenil by som, keby ste zo mňa urobili spolumajiteľa tejto firmy.“ Pán Zamestnanec Šťastný ešte netušil, že sa dostal na pohovor do tej najlepšej firmy široko ďaleko. Manažér a oblastný riaditeľ, ktorí viedli pohovor, jeho odvahu a ambície naozaj ocenili. Pochopili, že majú pred sebou možno budúcu hviezdu a možno spolumajiteľa podniku, hoci doposiaľ ani oni neboli spolumajiteľmi. Rozhodne nechceli prísť o takto potencionálne veľmi kvalitného človeka a ponúkli mu plat, o ktorý pán Šťastný požiadal.

Neskorý príchod

Prestrihnime do druhého týždňa v zamestnaní pána Šťastného. Zhodou okolností začali prázdniny, deti sú doma a ráno musí zabezpečiť ich odvoz do tábora. Mešká do práce asi 45 minút. Hneď pri príchode ho víta šéf, ktorému všetko pravdivo vysvetlí. Šéf ho vypočuje, pochopí dôvody meškania a k tomu všetkému ešte vyjadrí: „Môžete prísť neskoro, je to v poriadku, chápem, že inak sa to niekedy nedá.“

Potrebujem zrelaxovať

Pár minút po príchode do práce dostane pán Zamestnanec Šťastný skvelý nápad. Keďže sa doteraz naháňal, napadlo mu, že by mu urobilo dobre, ak sa trochu zrelaxuje, ukľudní a prečistí si hlavu. Preto si v kancelárii pustí do slúchadiel príjemnú hudbu, prestaví si operadlo na kresle do polohy ležmo a uvelebí sa v ňom. Zavrie oči a upriami pozornosť na svoj dych, skrátka – chvíľku medituje. Takých 20 minútiek. Po pár minútach relaxovania však otvorí dvere kancelárie šéf a z výrazu tváre je evidentné, že chce niečo prebrať s pánom Šťastným. Ale hneď vo dverách si všimne, že vyrušuje. Preto sa len ospravedlní so slovami: „Chápem, potrebujete sa zrejme ukľudniť alebo máte tvorivú chvíľku? Tak či tak – nechám vás,“ a potichu zatvorí dvere s chápavým: „Prídem neskôr..“

Dovolenka

Pán Zamestnanec Šťastný má tesne pred obedom telefonát od svojej manželky a rozhodne sa zastaviť za svojim šéfom, pretože od neho niečo potrebuje. Dozvedel sa, že jeho 6-ročná dcérka, ktorá tancuje v súbore, bude mať na budúci týždeň súťaž mimo Slovenska, kde by s ňou chcel byť a zažiť túto dôležitú chvíľu v jej živote s ňou. Preto požiadal šéfa o týždeň dovolenky uprostred leta a to hneď na budúci týždeň. Po svojich minulých skúsenostiach očakáva empatické prijatie a v podstate nepochybuje, že mu šéf termín dovolenky odobrí. A tak sa aj stane. Šéf len dodal: „Tieto momenty v živote svojich detí nesmiete premeškať.“

Sociálne väzby

Na obede sa pán Šťastný zamestnanec tak pohrúži do debaty s kolegami, že si ani nevšimne, že prešvihol čas vyhradený na obed. Ale stretlo sa to s pochopením, pretože šéf vie, aké dôležité sú sociálne väzby medzi zamestnancami. Ešte si k tomu aj s kolegami vypočuli krátky a múdry komentár šéfa: „Kvalitné vzťahy prospievajú životnému šťastiu a pre nás je dôležité, aby boli všetci zamestnanci šťastní ľudia.“

Poobedná siesta

Pán Šťastný sa vo svojej práci cíti dobre. Obľúbil si najmä jeden zvyk svojich kolegov, ktorý prichádza na rad hneď poobede. Ide o poobednú, asi polhodinovú siestu, ktorú si takto vospolok v kancelárii doprajú každý deň. Stiahnu rolety, potichu si pustia príjemnú hudbu, na dvere zavesia tabuľku „NERUŠIŤ“, aby všetci vonku vedeli, že sa to teraz nehodí. A spokojne si poobede chvíľku takto vospolok odfúknu. Šéf, ako inak, nápis a ľudské potreby zamestnancov rešpektuje, a preto chápavo do miestnosti nevstúpi, aby náhodou niekoho nevyrušil. Pomyslí si: „Predsa chcem, aby podávali 100%-ný výkon, a každý vie, že poobede sa sústredí na prácu ťažšie.“

Zaplatené nadčasy, žiadna práca doma

Po takejto sieste plný energie pán Šťastný vybavuje prácu, urobí zopár telefonátov, povenuje sa administratíve, keď si uvedomí, že toho má nejako veľa. Ide teda znova za šéfom, aby ho odbremenil od nejakej práce alebo si vypýta vyšší plat za to, že musí ostávať o polhodinu dlhšie v práci, aby všetko stihol. Šéf opäť bez mihnutia oka súhlasí a zvýši mu plat, aby mal zaplatenú každú minútu, ktorú práci venuje. Dodá len: „Naozaj by som nechcel, aby ste si brali prácu domov. Doma je doma, tam máte svoje vlastné radosti aj starosti, ktorým sa máte venovať. Vážim si, že ostanete polhodinu dlhšie a rád vás za to odmením zvýšenou hodinovou mzdou.“

Záujem, vypočutie a pochopenie

Pán Zamestnanec Šťastný je zatiaľ s dňom spokojný. Absolvuje jedno školenie, kde sa o neho zaujímali. Chceli počúvať jeho názory, pretože si uvedomovali, že to je to najcennejšie, čo im môže dať. A hovorili mu svoje názory na rovnaké témy. Takto prvýkrát zažil v praxi „tímové učenie“. Bavilo ho to a cíti, že mu školenia pomáhajú. Má tam okolo seba aj zopár naozaj skúsených ľudí, od ktorých sa veľa učí. Jeden z nich sa mu dokonca osobne venuje a zaúča ho aj mimo školení.

Guru, mentor, kouč..

Neskôr, takmer na záver pracovného dňa, spolu so svojím mentorom absolvujú jedno 30 minútové obchodné stretnutie, aby pán Zamestnanec Šťastný mohol pozorovať to, čo sa učil na školení, priamo v praxi. Pán Šťastný je skutočne šťastný, pretože cíti, ako sa deň po dni rozvíja. Ako inak, je predsa v práci obklopený ľuďmi, ktorí sa rozvíjajú tiež.

Platený sebarozvoj

No a perlička na záver. Posledná hodina pracovného dňa pána Zamestnanca Šťastného spočíva v tom, že si má púšťať nahrávku zo školenia a vypisovať si zaujímavé myšlienky a pasáže, nad ktorými má premýšľať, niektoré sa má učiť, trénovať ich, skrátka pracovať s nimi . Je to hodina sebarozvoja každý deň, ktorú mu zamestnávateľ platí. Predsa chce, aby sa zamestnanci denno-denne rozvíjali. Aby sa im to stalo zvykom a priviedlo ich to k intenzívnemu osobnostnému rastu.

Zdroj energie

Pán Zamestnanec Šťastný ide po ďalšom dni strávenom v novej práci domov a znova si uvedomuje, že vôbec nie je unavený. Naopak, práca ho nabila energiou. Lepšie spoznal pár zaujímavých, úspešných, šťastných ľudí, ktorí sa vo svojej práci spolu cítia výborne a ráno vstupujú do kancelárie s úsmevom na tvári. Keď sa blíži víkend, dá sa povedať, že sa už istým spôsobom tešia na pondelok.

Zdroj poznania

Posuňme sa s pánom Šťastným o pol roka dopredu. Stihol si už všimnúť vplyv novej práce na jeho súkromný život. Keďže deň po dni prichádza domov plný energie a nového poznania, uvedomuje si, ako pozitívne jeho práca vplýva na celý jeho život. Zlepšila sa mu komunikácia s manželkou, dnes ju chápe viac ako pred polrokom. Ona to oceňuje a ako múdra manželka mu to vracia. A keďže majú dostatok financií, trávia spolu podstatne viac aktívne strávených chvíľ. Nesedia doma pred televízorom, za počítačom, deti si nepozerajú rozprávky na tablete, naopak – cestujú a objavujú nové miesta, venujú sa spolu športu, relaxu, objavujú spolu svoje nové vášne.

Chyba sa toleruje

Pán Šťastný vníma, ako postupuje na popredné miesta celofiremných obchodníckych štatistík, a bol mu pridelený človek, ktorého bude viesť a zaúčať. O pár mesiacov na to vedie už skupinu 3 ľudí. Jeden z nich, ktorého mu manažér pridelil len pred týždňom, však okradne firmu o peniaze. Za normálnych okolností by sa okamžite hľadal vinník, ktorý by musel byť náležite potrestaný, ale pán Šťastný všetko vysvetlí manažérovi, najmä to, že udalosť nemohol ovplyvniť. Manažér pochopil, že to bola jeho vlastná chyba, pridelil mu nesprávneho človeka. Vedel, že je vo firme, ktorá vie odpustiť a dať človeku druhú šancu. Cítil to ako osobné zlyhanie. Svoju chybu verejne priznal a očistil naštrbené meno pána Šťastného.

Presiahol som rozsah pôvodného zámeru, preto sa pozrime na poslednú udalosť z pracovného života pána Zamestnanca Šťastného.

Spravodlivý výber

Pán Šťastný so svojím tímom skutočne po krátkej dobe dosahoval nadpriemerné výsledky a ukazovalo sa, že svoju prácu robí naozaj dobre. V istom momente firma potrebovala nového zástupcu riaditeľa obchodu. Kandidátov bolo niekoľko, pán Šťastný bol jedným zo skutočne horúcich. Do tejto pozície ho nominovali obchodné výsledky s jeho skupinou. Vtom sa však objaví zástupca starostu obce ako dlhoročný kamarát riaditeľa. Po krátkom rozhovore vysvitlo, že by bol rád, keby spomínanú pozíciu zástupcu riaditeľa získala jeho manželka, ktorá, mimochodom, asi ani nevedela, čím sa firma zaoberá. Hoci tento dobre vyzerajúci pán pôsobil pri príchode veľmi sebaisto, vyzeralo to, že odchádzal rozrušený. Obchodný riaditeľ mu vysvetlil, že je pre neho dôležitejšie to, aby jeho zamestnanci cítili, že sú v spravodlivej firme, ako pár zákaziek, ktoré mu v minulosti odporučil zástupca primátora a ktoré mu už zrejme nebude dohadzovať. Zachoval sa ako skutočný vodca, ochránil svojich ľudí aj firmu pred nekvalitou, ktorá by zrejme narástla, ak by sa rozhodol rodinkársky.

A kto získal danú pozíciu? Predsa nejaký šťastlivec, čo si to zaslúžil 🙂

Utópia

Myslím, že bolo dosť príbehu, ktorého najjednoduchšiu formu okomentoval môj známy jedným slovom – UTÓPIA. A viete, prečo som mu ho hovoril? Pretože sa mi posťažoval, že v deň, keď sme sa stretli, sa u neho v práci plánovali dovolenky a jediný termín, ktorý bol pre neho dôležitý z celého roka, si nevybojoval… No nepripomenulo by vám to pána Zamestnanca Šťastného?

Závery si musí urobiť každý sám. Nabudúce sa zamyslíme, prečo sa mnohí zamestnajú a prečo iní podnikajú.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že aj tieto témy sú kľúčové na ceste za životným šťastím.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (1)

Prečo je dobré osobnostne rásť, sme si už písali. Táto téma si ale zaslúži viac pozornosti. A pretože patrí medzi kľúčové súčasti trvalého životného šťastia, prichádza na rad ako druhá hneď potom, ako sme si predstavili životné šťastie samotné. Páči sa.

Jedna z disciplín, ktorú si na ceste za svojím životným šťastím musíme osvojiť, je Osobnostný rozvoj. Prečo som to nazval disciplínou? Pretože sa nikdy nekončí. Na ceste hore ju potrebujete a keď ste tam, tak sa vám dávno stala zvykom. Pokračujete v nej, pretože ste zažili na vlastnej koži, čo všetko vám táto disciplína prináša, a rozhodne sa toho nechcete vzdať. Práve naopak – chcete dobehnúť, čo ste zameškali, keď ste sa osobnostnému rozvoju venovali len občas alebo vôbec. Čo pod tým myslím, keď hovorím – osobnostný rozvoj?

Pod osobnostným rastom rozumiem to, keď sa človek denno-denne vedome posúva k svojmu trvalému životnému šťastiu. Môžeme ho pomenovať skratkou, ktorú používame s kolegami – DPKS (disciplinované pravidelné každodenné samovzdelávanie). Pod pojmom disciplinované vnímam to, že to urobím, aj keď sa mi nechce. Dôležité je uvedomiť si zopár faktov – osobnostný rozvoj sa nedá delegovať, nikto to za vás nemôže spraviť. Nikto, okrem vás samotných, vás nemôže samovzdelávať. Možno si poviete: „Ale vzdelávať ma predsa niekto iný môže.“ Súhlasím. Keď sa však zúčastníte vzdelávania, neznamená to, že ste sa niečo aj naučili. Po samotnom vzdelávaní si o týždeň budete pamätať sotva 10% z toho, čo ste sa učili, ak ste dávali na vzdelávaní pozor. Tu prichádza na rad samovzdelávanie. Spomínané vzdelávanie môžete vyťažiť aj na 100%, ale to už za vás nik iný neurobí. Alebo ešte nemáte dosť vzdelávaní, po ktorých sa vlastne skoro nič vo vašom fungovaní nezmenilo? Druhý dôležitý fakt – váš osobnostný rast sa deje mimo vašej zóny komfortu.

Prišiel čas bližšie si predstaviť pojem zóna komfortu. Zóna komfortu je naše status quo. Je to náš naučený stav, ktorý nám doteraz pomohol prežiť a v tomto kontexte nám funguje stále. Nezaťažuje mozog, pretože ten takmer všetko v rámci nášho status quo pozná. Je to všetko to, čo denno-denne robíme. Sú to naše bezpečné, overené stratégie, ktoré zapájame podvedome. Nemusíme sa na ne veľmi sústreďovať, dobre ich poznáme. Keď zmeníme svoje status quo, dostávame sa do potencionálneho ohrozenia a náš mozog musí začať naplno pracovať – učiť sa. Alebo spanikárime a v tom zmätku zutekáme naspäť do vybehaných koľají – späť do zóny komfortu, aby sme sa opäť cítili bezpečne. Zóna komfortu je veľmi užitočná, len musíme pochopiť, že proces učenia sa deje mimo nej. A to aj potom, keď sa nám učenie stane zvykom. Výsledok nebude ten, že pri učení už nebudeme musieť premýšľať, ale že sa nebudeme musieť do učenia, tak povediac, nútiť. Čoskoro prídu aj prvé plody nášho samovzdelávania a asi až vtedy naplno pochopíme, akú dôležitú vec pre seba robíme.

Stáva sa vám, že sa vám nejaký problém opakuje alebo že sa znenazdajky objaví nejaký balvan na ceste a vy pochopíte, že ste v slepej uličke? A chceli by ste pochopiť, prečo sa vám to deje? Prečo práve vám? Pozrite sa na vec systémovo a položte si otázku: „Čím si to sám sebe spôsobujem?“ Keď sa budete osobnostne rozvíjať, tak sa nebudete učiť len vtedy, keď vás bude niečo bolieť, ale budete sa aktívne pripravovať každý deň na všetky zmeny, na ktoré môžete kedykoľvek naraziť. Budete viac a viac vedomý človek a spomínaný balvan na ceste už budete možno vidieť iba ako malý okruhliak, ktorý poľahky prekročíte. Nenadarmo sa vraví, že príprava poisťuje výsledok.

Pod osobnostným rozvojom nechápte to, že si niekedy pozriete zaujímavý prírodopisný film. Poviete si: „Strávil som jednu hodinu pri zaujímavom dokumente a veľmi sa mi to páčilo. Dozvedel som sa zaujímavé fakty, ktoré som nevedel. Výborne som sa zrelaxoval, bavilo ma to.“ Nehádam sa, zrejme to tak bolo, ale povedzme si pravdu – relaxovali ste. A možno ste zbierali aj inšpiráciu, ale osobnostne ste sa za tú hodinu neposunuli. Navýšili ste mieru svojho poznania, otázne je, ako to využijete pre svoje trvalé životné šťastie. Na druhej strane vás nechcem spochybňovať, ak je to to, čo potrebujete. Od prírody sa rozhodne máme čo učiť. Môžeme v nej vidieť návody aj pre naše každodenné fungovanie a dilemy.

Niečo iné vám môže ponúknuť dokument o Dalajlámovi alebo Štyri dohody od Jaroslava Dušeka, či niečo podobné. A aj to si môžete pozrieť ako
divadelnú formu, pri ktorej sa uvoľníte a zrelaxujete. Nemusí vás to ani najmenej inšpirovať pre osobnostný rast. Ten sa aj tak neudeje tak, že si niečo pozriete. Musíte s tým následne pracovať. Jaroslav Dušek vám to len pomenuje. Je vašou úlohou začať s tým pracovať – naštartovať proces v hlave a začať si to na sebe a okolo seba všímať. A naozaj sa meniť. Vedome. Tak, že to viete aj sami pomenovať. Vnímate to, čo sa s vami deje a prečo sa to deje. Vaše okolie by vám malo zmenu čoskoro potvrdiť.

Správne prostredie by vás malo v osobnostnom raste dokonca podporiť. Otázka je, či máte okolo seba podporujúce prostredie, alebo vás vo vývoji brzdí. Pokiaľ vás vaše prostredie v osobnostnom raste nepodporuje, máte v kontexte osobnostného rastu problém. Moje odporúčanie – zmeňte prostredie. Môžete ho prerobiť. To, či to je možné, závisí od vášho postavenia, štruktúry a vzťahov v rámci prostredia. Možno to bude boj s veternými mlynmi. V takom prípade pohľadajte pre seba iné, ktoré vás bude v osobnostnom raste podporovať. Ak ste riaditeľ firmy a chcete naštartovať proces tímového učenia sa vo firme, aj tak musíte začať od seba a sám sa vydať na cestu intenzívneho osobnostného rozvoja. A ak nevidíte alternatívu, s ktorou ste v súlade, vytvorte si svoje vlastné prostredie. Oni sa už nejakí tí správni ľudia pridajú, keď sa vyfarbíte. Nad prostredím zvíťazí málokto. Verte mi. Nie náhodou je to jedna z neuro-logických úrovní vnímania, definovaná v NLP. (Pozn. – neurolingvistické programovanie.) Tušíte vôbec, ako veľmi vás vaše prostredie ovplyvňuje v otázke osobnostného rastu? Peter Senge v Piatej disciplíne manažmentu (učiace sa organizácie) napísal: „Najdôležitejšie pre váš osobnostný rozvoj je prostredie, ktoré vás v ňom podporuje.“ Prostredie z nás doslova dokáže urobiť bláznov! Aktívnou súčasťou nášho prostredia je aj päť ľudí, s ktorými trávime najviac času. Spýtajme sa sami seba: „Rozvíjajú sa?“

Pamätáte si niekto na Philipa Zimbarda a jeho stanfordský väzenský experiment z r.1971? Skupinu dobrovoľníkov rozdelili na väzňov a dozorcov a simulovali podmienky väzenia. Ak si spomínate, tak viete, že experiment musel byť predčasne ukončený, a to už po šiestich dňoch! Miera fyzického aj psychického násilia „dozorcov“ všetkých prekvapila o to viac, že vybrali ozaj zdravých a zorientovaných študentov. A záver, ktorý prekvapil aj samotného Zimbarda, znel: „Ak je zdravý človek vystavený extrémnym podmienkam, tak sa môže radikálne zmeniť alebo zmeniť svoje správanie a to vo veľmi krátkej dobe.“ Inak povedané – prostredie je pre nás a naše správanie veľmi určujúce. Experiment bol dôkazom, ako veľmi na nás vplýva.

K prostrediu dodám už len to, že jeho vplyv môžeme eliminovať vyššími priečkami neuro-logických úrovní: správaním, zdrojmi, presvedčeniami atď. Ale je to pomerne ťažké najmä v zložitejších systémoch a ja vám odporúčam nebojovať s tým. Pretože chcem dať systém vám všetkým, a nie návod pre tých najsilnejších jedincov – silné osobnosti. Posledná veta je veľmi dôležitá a vrátime sa k nej úplne inde.Pochopenie rozdielu medzi funkčným systémom a návodom pre silné osobnosti vám môže ušetriť roky života. Pre začiatok bude stačiť, keď si uvedomíte, akú moc má prostredie okolo vás, a začnete nad ním premýšľať.

Nedá mi ešte nespomenúť dôvod, prečo som sa na svojej ceste zdržal zhruba 10 rokov. Okrem niekoľkých iných faktorov sa na tom podieľal významnou mierou aj môj výber tém a zdrojov, z ktorých som sa učil. Podučím sa nejakú tému, ktorú mi viac-menej náhodne zvolí môj televízny prijímač alebo šéf v práci? Alebo si vedome zvolím tému a pohľadám si zdroje sám? To sú už otázky na pokračovanie článku. Pochopil som, že najväčší význam má byť v kontakte s top svetovým know-how. Nie je to úplne jednoduché (ani ťažké), treba si zaň platiť aj cestovať, ale stojí to za to.

Pri písaní článku som si uvedomil, aká je to široká téma. Preto sa už čoskoro môžete tešiť na pokračovanie, kde si povieme napríklad to, čo všetko môžeme rozvíjať v rámci svojho osobnostného rozvoja. A načrtnem vám aj nejaké to spomínané top svetové k-h.

Budem vďačný za všetky komentáre, ktorými spolu rozšírime tému.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.