Zopár odskúšaných postupov, ktoré vám môžu pomôcť na ceste za vaším životným šťastím (2) – ASERTIVITA.

Pokračujeme v sérii článkov o technikách, metódach a návodoch, ktoré vás môžu posunúť vpred na ceste za životným šťastím. Hneď na úvod pripomeniem, že vám dajú vytúžené výsledky len vtedy, ak sa im budete aj reálne venovať. Poznať možnosti a teóriu je jedna vec, druhý krok musíte urobiť v praxi – praktizovaním, skúšaním, robením chýb, zlepšovaním sa. Len tak sa naučíte chodiť. A po prvých krokoch to bude ľahšie a ľahšie, až jedného dňa zistíte, že sa na chôdzu nemusíte sústrediť a vaše životné šťastie sa stane palivom vašej tvorivej energie. Vaše životné šťastie si skrátka vyžaduje neustále učenie. Aj v manažmente sa za top svetové know-how považujú učiace sa organizácie, ktoré sa učia ako celok. Ale bez toho, aby sa učili jednotlivci, by to nefungovalo. Energiu, ktorú vložíte do svojho osobnostného rozvoja, budete musieť investovať len dovtedy, kým sa vám osobnostný rozvoj nestane zvykom. Následne sa vám tisícnásobne vráti. Predstavte si, že by sa vám stalo zvykom byť šťastný. Tá predstava nepotrebuje ďalší komentár.

Sľúbil som vám, že si dnes povieme niečo o asertivite. Teda o spôsobe komunikácie, ktorý najlepšie funguje na to, aby sme si obhájili svoje práva. S úspechom sa používa, aby sme vyjadrovali svoje pocity, názory. Najmä keď nás niekto tlačí do niečoho, čo nechceme. Alebo nás emočne manipuluje – chce v nás vzbudiť pocit viny, alebo len nerešpektuje naše práva. Asertivita, zopakujem, nie je ani pasivita, ani agresivita. Je v strede medzi nimi a na rozdiel od agresivity alebo pasivity – funguje. Preto o nej píšem.

Spomeniem najskôr 10 základných asertívnych pravidiel – vyjadrujú naše práva aj povinnosti. Je dobré, aby sme si ich boli vedomí. Tu sú:

Máte právo sami posúdiť svoje správanie a byť zaň zodpovedný.

Máte právo povedať: „Nie.“

Máte právo nevysvetľovať svoje rozhodnutia.

Máte právo povedať: „Ja neviem.“

Máte právo posúdiť,do akej miery ste zodpovedný za riešenie problémov iných ľudí.

Máte právo zmeniť svoj názor.

Máte právo byť nezávislý na dobrej vôli ostatných.

Máte právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.

Máte právo robiť nelogické rozhodnutia.

Máte právo povedať: „Ja ti nerozumiem.“

Prvýkrát som ich čítal ako stredoškolák, keď sme z nejakého dôvodu mali doma skriptá s názvom: „Když řeknu NE, mám pocit viny.“ Už vtedy mi dali zmysel. Postupne sa stali mojimi presvedčeniami. Som presvedčený, že tieto práva a povinnosti vlastním a ich znalosť mi pomáha. Vyžadujem, aby moje práva ľudia okolo mňa rešpektovali rovnako, ako ja rešpektujem tie ich. A zároveň prijímam zodpovednosť za to, čo urobím, ako sa rozhodnem. Napríklad aj za svoje životné šťastie. V komunikácii sú tieto pravidlá dobrými piliermi. Chce to trochu cviku, aby ste ich s výhodou vedeli vo svojom živote používať. Najprv si ich treba uvedomiť – proste sa ich naučte naspamäť a porozmýšľajte nad tým, či si spomeniete na situácie, kedy tieto vaše práva niekto popieral. Neskôr si začnite tieto situácie všímať okolo seba v každodennom živote. Vždy, keď sa pri komunikácii dostaví pocit, že ste niekam tlačený alebo iba máte z nejakého dôvodu zlý pocit, skontrolujte si jedno svoje asertívne právo po druhom. S vysokou pravdepodobnosťou odhalíte, že niektoré vaše práva druhá strana nerešpektuje. Nemusí ovládať asertívne pravidlá a sama protistrana si zrejme nie je vedomá, že porušuje nejaké vaše práva. Vtedy najlepšie, čo môžete urobiť, je pomenovať ich nahlas a oznámiť druhej strane, že chcete, aby ich rešpektovala.

V situáciách, kedy sa potrebujeme za niečo postaviť v komunikácii alebo keď na nás niekto tlačí, dokonca nás môže vedome manipulovať, nám pomáhajú asertívne techniky. Spomeniem moje dve najobľúbenejšie – techniku otvorených dverí a techniku pokazenej gramofónovej platne. Techniku otvorených dverí si môžeme predstaviť, ako keby sa niekto rozbehol oproti zatvoreným dverám rozhodnutý, že ich vyrazí. Tesne predtým, ako do nich narazí, ich otvoríme. Dotyčný preletí prázdnym otvorom a bude mať čo robiť, aby to zvládol. Ide o to, že mu v komunikácii ešte predtým, ako vyslovíte svoje pocity, myšlienky, práva, vyjadríte svoje pochopenie pre to, že je rozčúlený, cíti sa podvedený alebo niečo podobné. Napr.: „Chápem, že sa ti to v tomto momente môže zdať tak a tak, a mrzí ma, že si sa do takej situácie dostal…“ alebo „Rozumiem ti, vidím to podobne, tiež by som bol asi na tvojom mieste rozčúlený…“ Ak to budú v danej chvíli vaše skutočné pocity, bude vám to výborne fungovať. Ak nie, fungovať to bude, ale len u ľudí, ktorí nevidia, že to, čo hovoríte, nie je v súlade s tým, ako to hovoríte. Asi to zaokrúhlim a napíšem, že bude to fungovať u menej emočne inteligentných ľudí. Druhú stranu takéto pochopenie tak povediac odzbrojí. Zaskočíte ho a zabudne na svoje rozčúlenie, pretože je zvyknutý, že ľudia naspäť útočia alebo sa vzdajú. Ale zlo sa nedá poraziť zlom. Tak zmeňte trend komunikačnej vojny na konštruktívnu komunikáciu. A hneď potom nahlas vyjadrite svoju myšlienku, pocit, právo… Neskôr som sa s touto technikou stretol aj v konverzačnej hypnóze, patrila medzi obranné techniky, ale asertivita je postačujúci funkčný jednoduchý základ. K téme ešte dodám, že ako konverzačná hypnóza, tak aj asertivita sa dajú aj zneužívať. Odporúčam vám narábať so všetkými vašimi znalosťami a talentami ekologicky. A na tom, že niekoho tlačíte a manipulujete do niečoho, čo sám nechce, nie je ekologické nič. Komunikácia je ovplyvňovanie, ale aj v slovnom prejave treba rozlišovať láskavú komunikáciu a násilie. Pamätajte, nemáte ovládač na ľudí a zrejme ho nikdy nebudete mať. A preto neočakávajte, že váš názor vždy druhá strana hneď prijme. Že sa bude správať podľa vašich predstáv. Dajte ľuďom čas. Najčastejšie sa stačí o veciach porozprávať a ľudia už vedia, čo majú robiť. Komunikujte formou DIALÓGU, nesnažte sa iných presvedčiť, ale pomenovať svoj názor, pohľad, vyjadriť svoj osobný postoj k veci. A keď sa to isté udeje na druhej strane, potom sa môžete navzájom inšpirovať alebo si môžete v pokoji vysvetliť, že si myslíte, že tam vidíte nejaké slabé miesto a vlastne si pomôcť. Partner v dialógu si vás rád vypočuje a bude nad tým premýšľať. Ak nie, tak nevediete DIALÓG. Dialóg je nezlučiteľný s egom. V minulosti som o tom písal.

Moja ďalšia obľúbená asertívna technika sa nazýva technika pokazenej gramofónovej platne. Rovnako ako technika otvorených dverí sa volá príznačne svojmu princípu. Ide v nej o to, že opakovane vyslovujete svoje právo, ktoré si chceme obhájiť/uplatniť: „Ja chápem, že to a to, a chcem povedať…“ a vyjadríme svoju požiadavku. Druhá strana na to zareaguje napríklad vyšším hlasom alebo nejakým emočným vydieraním. Takže o chvíľu na to pokračujeme: „Rozumiem ti, chcem len zopakovať/dodať/vyjadriť svoje právo…“ a vyslovíme znova zrozumiteľne svoju požiadavku. Ak to nestačí, tak svoju požiadavku vyjadrujeme znova a znova. Dokola, ako keby sme sa na niečom zasekli. Aj dvadsaťkrát, ak je to potrebné. Ide o to, aby druhá strana pochopila, že nech vám povie čokoľvek, vy nepoľavíte v snahe uplatniť si svoje právo. Vo vyššie spomínaných skriptách bol aj na túto techniku výborný príklad, ako si niekto zabudol v predajni svoj nákup, vrátil sa tam a chcel ho naspäť. Predavač sa tváril, že o ničom nevie a nepamätá si. Poškodený len dokola rozprával : „Já chci jen svoje maso.“ No a predavač skúšal emočne manipulovať – napríklad: „Za vami v rade stoja ľudia, ponáhľajú sa a vy ich zdržujete.“ (Pozn.: mali by ste sa za to cítiť zle – previnilo.) Odpoveď na to by mohla znieť: „Som si vedomý, že za mnou stoja ľudia, a chápem, že sa môžu ponáhľať. Takisto mi to nie je príjemné a skutočne ma mrzí, že ich takto zdržujeme. Ja chcem len svoje mäso, ktoré som si tu pred chvíľou kúpil.“ A dotyčný to takto podobne zopakoval asi 15-krát, kým svoje mäso nedostal. Možno to ako ilustrácia stačí.

Povieme si ešte, čo je to spomínané emočné vydieranie. Je dobré ho rozoznať v komunikácii. Emočné vydieranie je, keď vás niekto tlačí do niečoho, čo nechcete, a vyjadruje to cez svoje alebo niečie emócie – napríklad aj vaše. Vyjadrenia ako: „Maminka bude smutná, keď neurobíš to alebo to“ alebo „Neľúbiš ma, keď mi nepomôžeš“ a pod. majú vo vás vzbudiť pocit previnenia, aby ste sa cítili zle, keď mu nevyhoviete. Základný predpoklad toho, aby sme vhodne zareagovali na emočné vydieranie, je rozoznať ho. A keď vás bude niekto emočne vydierať, o to viac si dajte pozor, aby ste sa rozhodli, ako to cítite vy.

Na záver ešte jeden tip súvisiaci úzko s asertivitou. Trénujte sa v hovorení: „NIE“. Nevravím, že vždy a všade. Keď chcete povedať „ÁNO“, povedzte ho. Keď chcete povedať „NIE“, povedzte „NIE“. Rozhodnite sa podľa seba. Nenechajte na seba tlačiť, druhá strana nemá právo za vás rozhodovať, pretože vy ponesiete zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Vcíťte sa do každej jednej situácie a potom si vyberte tú možnosť, s ktorou ste najviac v súlade.

Na internete je niekoľko zdrojov, ktoré si môžete k asertivite dohľadať, tak isto existuje zopár titulov v knižnej forme, aj keď musím dodať, že kníh o asertivite som v ponuke obchodov videl len zopár a väčšinou sa špecializovali na určitú tému – asertivita vo vzťahoch a pod.

Nabudúce si predstavíme jednoduchú formu meditácie, vhodnú aj pre začiatočníkov. Najviac sa teším na to, ako mi možno práve vy dáte neskôr vedieť, že vám tieto články pomohli.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú na ceste za naším životným šťastím kľúčové.

Rudo D.

Ako postupovať pri hľadaní svojho životného šťastia?

Nie je to príliš odvážne niečo nazvať ako návod na životné šťastie? Taká kuchárka s názvom – Ako si upiecť svoje životné šťastie? Možno áno, ale z mojej skúsenosti len málo ľudí počulo o NLP a modelovaní úspešnosti. Sami posúďte či vám poznanie úspešnej stratégie niekoho iného môže pomôcť na tej vašej ceste. Chcieť musíte sami, nesústredím sa tu na to, aby som vás presviedčal, ako je fajn byť šťastný a prehováral vás na cestu. Som tu pre tých, ktorí chcú. Som len priateľ na telefón. Upiecť si svoje životné šťastie musí každý sám. Som sprievodca v labyrinte, ktorý vám radí konkrétne dvere, otvoriť a vojsť už musíte sami.

V minulých článkoch sme sa pozreli na to, čo šťastie je a pomenovali sme si najčastejšie limitujúce presvedčenia, ktoré nás na našej ceste za šťastím brzdia. Dnes sa pozrieme na niektoré kľúčové AHA momenty, ktoré sú spoľahlivými znakmi, že ste na tej správnej ceste za svojím životným šťastím. Cesta za životným šťastím nie je ružami vystlaná a vyžaduje si naše sústredenie, našu pozornosť aj ochotu vystúpiť zo svojej zóny komfortu.

Nech sa páči, tu sú niektoré míľniky, ktoré považujem za kľúčové na ceste za životným šťastím. Môžu byť pre vás návodom alebo inšpiráciou, alebo si len pomenujete niečo, čo poznáte.

Skontrolujte si svoje presvedčenia, ktoré sa týkajú vášho životného šťastia, najmä, či ste ochotný prijať zodpovednosť za svoje životné šťastie. O tom som už písal v článku o našich limitujúcich presvedčeniach.

Majte jasno v tom, čo v živote chcete – ujasňujte si denno-denne svoju životnú víziu. Čo tým myslím? Vízia je, v skratke povedané, predstava vášho želaného stavu. Je to zároveň odpoveď na otázku, prečo robíte to, čo robíte. Zrejme aj dnes nejakú víziu nasledujete, otázkou je, či je vaša 🙂 Ako to rozoznáte? Skontrolujte si, či vás váš každodenný život oberá o energiu alebo nie. Ak nasledujeme víziu niekoho iného, nie našu vlastnú, odčerpáva nám to veľa energie – až 90%. Naša vlastná vízia by nás mala nabíjať, resp. energia, ktorú vydáme, sa nám aj vracia. V knihe Piata disciplína manažmentu od Petra Sengeho bola prirovnaná práca so svojou víziou k práci sochára, ktorý denno-denne otesáva hrubé poleno alebo kameň, až sa mu pred očami zjaví výsledok – jeho vízia. Obraz, čo už videl vo svojej mysli dávno a ktorý ho inšpiroval k činu. Obraz, ktorý mu dával tvorivú energiu – rozdiel medzi víziou a realitou. No a práca s vlastnou víziou je podobná tomu tesaniu do kameňa. Čím viac na nej pracujeme, tým jasnejšie ju vidíme. Vnútorne by nás mala vábiť, priťahovať, mala by byť pre nás sexi. Vy ste kapitán na svojej lodi a potrebujete vedieť, prečo smerujete tam, kam smerujete. A keď je jasné, že smerujete niekde inde, ako chcete, nepopúšťajte zo svojej vízie, ale zmeňte svoj kurz. Nasmerujte loď tam, kam sa chcete dostať. Keď niekto povie: „Mal som víziu!“, tak myslí to, že niečo v mysli videl, možno kúsok nejakého príbehu alebo obraz. A práve o takú víziu želaného stavu by sme sa mali denno-denne usilovať. Len si svoj vysnívaný budúci život predstavovať a prežívať ho naplno aspoň pár minút denne, akoby bol realitou už dnes. Dám vám v ďalšom článku krátky návod, ako na to. Stačí na to 10 minút denne.

Postarajte sa o svoj osobnostný rozvoj. Ak máte chuť robiť veci v živote efektívne, tak sa vám asi nechce opakovať staré chyby a zrejme sa snažíte vyhnúť aj novým. Neexistuje iná ochrana ako pracovať na sebe a byť si stále viac vedomý nášľapných mín, ktoré nám kladie pod nohy život. Nemusíte stúpiť na všetky. Stačí, keď rozviniete svoju schopnosť pracovať na sebe bez toho, aby vás život fackal. Stane sa vám to časom zvykom. Nemyslite si, že príde nejaký bod, odkedy už žiadne chyby nebudete robiť. Ale aspoň tie kardinálne vynechajte, dá sa to. Nájdite v sebe osobného majstra a pracujte na sebe. Na ceste za svojím životným šťastím nebudete nikdy hotový. Budete zažívať pravejšie a čistejšie šťastie, pokoj ako nikdy predtým. Ale svoje šťastie si vždy musíte strážiť. A neustále pracovať na tom, aby ste nezišli z cesty pokory. Tá vám bude pripomínať, že sú veci mimo nášho chápania, ktorým hneď teraz rozumieť nemusíte, ale môžete sa o to usilovať najmä tým, že na sebe budete denno-denne vedome pracovať.

Buďte verný pravde. Lepšie ako klamať, nezraniť a stratiť dôveru, je povedať pravdu, ktorá možno zabolí, ale neurobí z vás klamára, ktorý si dôveru nezaslúži. Hovoriť pravdu alebo klamať je v podstate častokrát obyčajný zvyk. Kedysi dávno som čítal článok, kde sa okrem iného konštatovalo, že inteligentné deti klamú viac a lepšie. Klamári zväčša klamú aj vo veciach, v ktorých by ani nemuseli. Je to ich „úspešná“ stratégia, ktorá im roky zdanlivo fungovala. Vždy najmä u nových ľudí, ktorí ešte nestihli prísť na to, že tento človek si dôveru nezaslúži. Klamári si väčšinou ľudí zo svojej minulosti neberú do budúcnosti, vymenia ich za niekoho, kto im ešte verí. Vernosť pravde je cnosť. Pravdu treba brániť, je to v dnešnom svete ohrozený druh – podobne ako životné šťastie. O láskavej pravde si napíšeme v inom článku.

Buďte kongruentný a ekologický voči sebe aj vášmu širokému okoliu. Keď budete náhodou klamať aj sám sebe, možno si ani nevšimnete, že jednu vec hovoríte a druhú robíte. Vaše činy by mali byť v súlade s tým, čo hlásate. Sme súčasťou viacerých systémov, ktoré nás presahujú a je dobré tomu rozumieť. Asi nikto z nás nebude šťastný, keď nebude na zemi pitná voda alebo dýchateľný vzduch. Buďte ekologickí smerom von aj smerom do vnútra. Postarajte sa o svoje telo, postarajte sa aj o svoju myseľ. Buďte ekologickí voči svojej rodine, voči svojim známym, kolegom v práci apod.

Ujasnite si svoje hodnoty a postoje a vyfarbite sa, tzn. dajte ľuďom okolo seba na známosť, kto ste, aké hodnoty uznávate, čo ešte akceptujete a čo už nie. Vyjadrujte sa, nebuďte ticho, keď sa vám niečo nepáči. Urobte to slušnou, civilizovanou formou, ak to je možné 🙂 Dobrou pomôckou vám môže byť znalosť zopár asertívnych pravidiel komunikácie. Asertivita nie je ani agresivita, ani pasivita. Je to spôsob komunikácie, ktorý nám má pomôcť obhájiť si svoje práva. Vyjadrujte sa, nemlčte, keď sa vás niečo týka, zaujmite jasný postoj. Nech všetci vedia, akú máte farbu, čo hájite. A verte, čoskoro budete mať okolo seba ľudí, ktorí sú na tom hodnotovo podobne, len ste sa doposiaľ nevedeli rozoznať v dave. Vy môžete byť šťastnejší, ak sa obklopíte ľuďmi, ktorí uznávajú podobné hodnoty a ktorí sú na podobnej úrovni napríklad aj v otázke vnímania životného šťastia. Zrejme práve oni riešia výzvy podobné tým vašim. Inšpirujte sa navzájom. K asertivite sa vrátime v budúcom článku.

Naučte sa pracovať so svojimi myšlienkami – vymaňte sa spod nadvlády vašej mysle. Vy nie ste vaša myseľ. Dokážete zastaviť svoje myšlienky? Viete mi povedať, na čo budete myslieť o 5 minút? Ste schopní absolútne sa sústrediť dlhšie ako na pár sekúnd? Poďme spochybniť Descartovo – „Myslím, teda som.“ Pýtam sa: „Keď nemyslím, tak už nie som?“ Vieme vôbec nemyslieť? Chce to tréning a ja vám odporúčam na ceste za vaším životným šťastím naučiť sa pracovať so svojimi myšlienkami. Ako? Začnite meditovať – tiež je to disciplína, ktorá si každý deň vypýta svojich minimálne 10 – 20 minút, ale výsledok vás zrejme ohromí. Naučíte sa len tak byť so sebou, s vesmírom. Naučíte sa vypnúť. Naučíte sa upokojiť svoju myseľ, kedykoľvek budete chcieť. Prvou fázou môže byť to, že svoje myšlienky začnete pozorovať, ako keď stojíte na brehu rieky a pozorujete vodu, ako tečie. Aj k meditácii sa ešte vrátime v ďalšom článku, stručne vám popíšem, ako na to.

Budujte vo svojom živote trvalé hodnoty, nenechajte sa ovládnuť tlakom každodenných povinností alebo krátkodobých úžitkov. Keď budujem partnerstvo, či už osobné alebo pracovné, alebo keď niečo vyrábam/tvorím, ponúkajú sa mi skratky alebo nefér výhody a občas sa objavujú aj ľudia, ktorí ma na ne navádzajú. Hovoria mi o svojom modeli sveta a keby sme rozvinuli debatu, asi by sme zistili, že každý kormidlujeme svoju pomyselnú loď inde. Možno by sme objavili rozdiel v hodnotách, ktoré uznávame, alebo možno len rozdiel v úrovni vedomia, s ktorou tvoríme. V každom prípade pri vytváraní hodnotných vecí a vzťahov existujú pravidlá a keď porušíte tie základné, môže sa vám niekoľkoročné snaženie zrútiť ako domček z karát. A to nie je ktovieako efektívne, aj keď nové skúsenosti prinesú nové výzvy. Napríklad, keď niekto podvádza svojho partnera, netuší, kedy príde ten deň a jeho partner sa to dozvie. A je po dôvere, možno aj po vzťahu. Na jednej strane niekto niečo buduje aj roky a na druhej riskuje, že o to zo dňa na deň príde. Akú cenu má pre vás to, čo tvoríte? Akú cenu má pre vás váš čas a energia, ktoré ste už investovali? Vnútorná hodnota každého vášho diela bude tým vyššia, čím vyššia bude vnútorná hodnota každého jedného rozhodnutia. V tomto momente môžete ovplyvniť veľa, ale najmä tie rozhodnutia, ktoré možno robíte práve teraz . A vnútorná hodnota každého jedného rozhodnutia bude tým vyššia, čím viac tvorivej energie do neho vložíte.

Spoznajte svoje EGO, sledujte ho a naučte sa s ním pracovať. Môžete robiť všetko dobre, ale ak zabudnete na tento bod, nebude to skrátka ono. Pán Eckhart Tolle v knihe Sila prítomného okamihu pekne popísal ego aj jeho prejavy. Ego je podľa Tolleho naše falošné „JA“, ktoré vzniká stotožnením sa so svojou mysľou. Ego má potrebu súdiť, odporovať tomu, čo je, a vytvárať nové konflikty, drámy… Cíti sa v stálom ohrození, najviac sa bojí svojho zániku. Odporúčam vám zistiť si o egu viac, začať ho sledovať. Môžete sa na ňom aj dobre pobaviť a hlavne – prestaňte sa s ním stotožňovať. Nie je vami a vy nie ste vaše ego. V článku o tom, čo je šťastie, som spomenul aj dopady ega na komunikáciu. Proste sa ho zbavte. Prestaňte hrať jeho hru, potrebuje vás na to, aby prežilo, ale môže vás aj zabiť. Proste, do šťastného života nepatrí. Takže prestaňte súdiť, prijmite to, čo je. Neživte konflikty, drámy, prestaňte brať veci osobne. EGO hrá v hre o životné šťastie taký samostatný level. Otázka spoznania svojho EGA môže v skutočnosti znamenať posun o niekoľko úrovní vyššie, pretože v skutočnosti je to ono, ktoré nám častokrát bráni prijať iný pohľad. EGO nás odvádza od DIALÓGU a má potrebu vyhrávať nielen v komunikácii . EGO nás odvádza od PRAVDY a má snahu vyzerať lepšie, ako je jeho skutočná hodnota. EGO nás odvádza od asertivity k agresivite. Keď sa naučíte pracovať so svojím egom, mnohé iné veci na svojej ceste za životným šťastím začnete robiť viac-menej automaticky. Preto považujem tento bod za kandidáta na prvú trojku medzi kľúčovými výzvami na ceste za životným šťastím. Neskôr si spomenieme aj Jaroslava Dušeka a jeho Štyri dohody, ktoré u mňa iniciovali zmenu pohľadu na svoje EGO. Pánu Jaroslavovi Dušekovi zrejme venujem jeden celý článok, pretože mi sprostredkoval viac poznania o živote ako všetky školy, čo som absolvoval. Budem chvíľu extra zložitý. Ale vďaka jeho Štyrom dohodám som pochopil, čo myslia páni z MIT, najmä pán Peter Senge v knihe Piata disciplína manažmentu, pod prácou s mentálnymi schémami – ako jednou z piatich disciplín, na ktorých vzniká učiaca sa organizácia. Koniec extra zložitosti, bol to len odkaz pre pár zainteresovaných, ktorí vedia presne, o čom píšem.

Spochybňujte svoje presvedčenia, pravidelne ich podrobujte kontrole správnosti s ohľadom na nové poznatky a skúsenosti – naučte sa premýšľať. Znie to paradoxne? Máte okolo seba ľudí, ktorí sú pre vás svojimi názormi inšpiratívni? Ktorí sú pre vás mienkotvorní? Máte okolo seba ľudí, s ktorými sa radi poradíte pred nejakým, čo i len trochu dôležitejším rozhodnutím? Nie? Tak zmeňte prostredie a obklopte sa takými, ktorí premýšľajú. Vnímajte, ako premýšľajú, a učte sa to od nich. Keď sa chcete naučiť plávať, nejdete za niekým, kto to teoreticky ovláda, ale v skutočnosti nevie plávať. Viete, čo chcem touto vetou povedať? Keď sa radím o vzťahoch, radím sa s niekým, kto má funkčný, hodnotný vzťah. Nie, že by som si nevypočul aj iných, ale… miera mienkotvornosti je pre mňa osobne určite v prvom prípade vyššia. Najmä preto, že poznám ľudí, ktorí vedia nádherne rozprávať na rôzne témy, ale v reálnom živote ukazujú, ako tie veci sami nezvládajú. Naučte sa pracovať so svojimi vyššie spomenutými mentálnymi schémami – s vašimi predstavami o vás, o partnerovi, o svete. Uvedomte si, že so svojimi predstavami môžete aktívne pracovať, meniť ich, vlastne to nevedome robíte stále. Buďte otvorení a zvedaví. Prijmite fakt, že existujú iné pohľady, ako sa môžeme viacerí pozrieť na to isté. Keď o niečom rozprávame, zároveň nad tým premýšľame. A verte mi, keď si vypočujete názor vedomého človeka na akýkoľvek problém, môže vám to pomôcť. Existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že povie aj niečo dôležité, čo vám doteraz nenapadlo. Hodilo by sa sem teraz napísať aj o filtroch vnímania, ktoré v sebe všetci máme, ale to si tak isto nechám na neskôr, možno aj na samostatnú tému.

Skontrolujte si päticu ľudí, s ktorými trávite najviac času. Programujú vám nenápadne svoje presvedčenia. Ja netvrdím, že to robia vedome. Mám na mysli najmä rôzne skryté presvedčenia, ktoré vyslovia len medzi riadkami. Napríklad ako nutný predpoklad nejakého svojho zaujímavého príbehu. Málokto vám vysloví priamo, že si myslí, že je v poriadku podvádzať svoju manželku alebo manžela. Len medzi riadkami občas vysloví inak skryté presvedčenie a bude vám medzitým hovoriť príbehy o tom, ako si to v živote užíva. Nebude ani sebe, ani vám rozprávať o tom, čo bude potom, keď sa to jeho parter náhodou dozvie. Ako sa mu možno zrúti kus sveta. Natiahne vás do svojej hry plnej klamstva a keď sa najbližšie stretnete s jeho životným partnerom, budete zrejme mlčaním klamať tiež. Ľahko si môžete zvyknúť na to, že klamstvo vlastne nemusí byť až také zlé. V horšom prípade si rýchlo zvyknete na to, že klamať je v niektorých situáciách dobré. A ste tam, kde ste nechceli byť. Starostlivo si vyberajte ľudí, s ktorými trávite svoj čas.

Dajte životu a vesmíru dôveru. Nejde o to mať všetko pod kontrolou. Vesmír alebo pre niekoho Božstvo s nami spolupracuje. Tiež si to uvedomíte naplno až vtedy, keď mu pôjdete oproti. Akoby čakal na náš ťah v pomyselnej šachovej partii zvanej šťastný život. A keď prekročíme časový limit, tak potiahne on, aby nám poradil, naviedol nás na ďalší správny ťah. Vnímajte veci, ktoré sa okolo vás dejú, a keď sa naladíte na správnu frekvenciu, budete vedieť, že to je ona. Napríklad sa vám môže stať, že sa ľudia okolo vás začnú viac usmievať. Potom len bežte a pozrite sa do zrkadla – asi sa usmievajú, lebo vidia šťastného človeka.

Venujte sa svojmu životnému šťastiu pravidelne, najlepšie každý deň. Alebo vám stačí byť šťastný každý druhý deň? Nezabúdajte, že životné šťastie je disciplína, ktorá nemá konečnú stanicu. Je to celoživotný proces. Možno si hovoríte, že sú to všetko nefunkčné drísty, a preto to ani neskúsite. Ale ako to môžete vedieť, keď to neskúsite? Poznáte niekoho, kto meditoval a po 2 mesiacoch pravidelnej meditácie vám povedal, že to nefunguje? Kto pochopil asertivitu a nepoužíva ju? Kto spoznal svoje EGO a napriek tomu ho živí ďalej? Všetko spomenuté vyššie je jednosmerná cesta. Keď to budete robiť pravidelne a budete sa so záujmom zlepšovať, tak to už nikdy nebudete robiť znova po starom. Hodnotu má aj to, že ste doteraz prišli na niektoré svoje neúspešné stratégie. Lepšie poznáte celý systém. Len to musíte vedieť zužitkovať. Hľadajte ďalej. Cieľom tohto blogu je pomôcť vám pri hľadaní svojho životného šťastia, pretože viem, aké to je ťažké. V dnešnom svete je mnoho nástrah, ktoré vás budú pomaly, ale iste od vášho životného šťastia odkláňať, ak si ho nebudete strážiť.

Nevravím, že to je zoznam, ktorý sa nedá rozširovať. Sám som na ceste, tak je možné, že sem zopár vecí časom pridám. Už aj tak som musel osekať tému a vybrať to najdôležitejšie – podľa mňa, ale pre vás môže byť v tomto momente dôležité niečo iné.

Máte právo byť v živote šťastný a vlastníte všetky potrebné zdroje, aby ste svoje právo uplatnili. Budem rád, keď s nami na stastnyzivot.blog budete zdieľať svoje AHA z tej vašej cesty za životným šťastím.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.