Digitálna/počítačová/IT gramotnosť

Dnes si už ťažko vieme predstaviť svet bez digitálnych technológií. Naša schopnosť bezpečne ich používať zvyšuje naše šance na úspech a šťastný život. S rýchlo sa rozvíjajúcimi technológiami rastie aj tlak na našu digitálnu gramotnosť. Technológie vedia pomôcť, ale aj ublížiť. Myslite na to a stále sa vzdelávajte.

Počítačová gramotnosť – Kľúč ku šťastiu v digitálnom veku?

Keď píšem články o inteligencii a gramotnosti (Emočná inteligencia, Pohybová inteligencia, Finančná gramotnosť), nemôžem zabudnúť ani na túto časť našich schopností. Isto so mnou budete súhlasiť, že počítačová gramotnosť nie je niečo, s čím sa človek rodí. Naopak, musíme o ňu v našich životoch zabojovať a keď chceme držať krok so stále komplexnejšími technológiami, jedná sa o neustály proces učenia.

Vzhľadom na rastúci význam technológie a digitálnej komunikácie je dôležité, aby sme sa naučili správne a efektívne využívať počítače a internet. Počítačová gramotnosť nám otvára dvere k mnohým príležitostiam a pomáha nám rozvíjať naše schopnosti a kreativitu. Tiež nás chráni pred nechcenými prekvapeniami v podobe vírusov, krádeže dát, súkromia alebo aj finančnými ujmami.

Čo je počítačová gramotnosť?

Počítačová gramotnosť je schopnosť efektívne pracovať s počítačmi a digitálnymi technológiami vrátane mobilných telefónov. Zahrňuje to rozumieť základným pojmom a funkciám počítačov, ako aj schopnosť pracovať so softvérom, vyhľadávať informácie na internete, komunikovať online a riešiť problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť pri práci s technológiou.

Krátko zo sveta počiatkov moderného IT sveta

Pamätám si na svet bez počítačov.

Písal sa rok 1994.

Mal som 16 a študoval som na gymnáziu. Moja sestra v tom čase pracovala vo výpočtovom stredisku a ako médium na uloženie dát v ňom používali dierkované pásky navinuté na kotúčoch. Na mobilný telefón ste v tom čase potrebovali kabelu, pretože sa dosť podobal na medzikontinentálnu vysielačku o hmotnosti pár kilogramov. Bol to zážitok s niekým telefonovať inak ako klasickou pevnou linkou. Málokto si v tom čase predstavoval, ako rýchlo počítačové a mobilné technológie vstúpia do našich životov. Dnes si už vie málokto predstaviť život bez nich.

Písal sa rok 1998.

Počas štúdia na vysokej škole som býval na internátoch a podarilo sa mi získať izbu na 4. poschodí. To bolo jediné poschodie zo siedmych, kde bol zavedený internet.

Keď prišiel na prvých cvičeniach na vysokej škole povel vyučujúceho:“Zapnite si počítače!“, tak môj ostal vypnutý. V podstate som nevedel, ako to mám urobiť. Neskôr som sa naučil, že treba stlačiť to jediné tlačítko široko ďaleko. A že tým nemôžem nič pokaziť. To sú moje prvé vedomé kroky smerom k IT gramotnosti.

Študoval som Fakultu riadenia a informatiky. Pôvodne som šiel na zameranie manažment, len som si to pred koncom druhého ročníka rozmyslel. To bol posledný moment, kedy som si mohol vybrať študijné zameranie na zvyšné 3 roky štúdia. A vybral som si IT – riadiacu a informačnú techniku.

Navrhovali sme riadiace obvody, programovali sme v strojovom kóde pomocou elementárnych inštrukcií, učili sme sa porozumieť procesom v počítačoch, programovali sme jednoduché aplikácie v Pascale a v C-čku.

Písal sa rok 2001.

Na predmete „Automatické riadenie“ nás viedol pán profesor Mikuláš Alexík. Pod jeho vedením som robil aj diplomovú prácu. Išlo o riadiaci systém založený na princípe umelých neurónových sietí – elektronických systémov, ktoré sú schopné učiť sa.

Keď som obhájil svoju diplomovú prácu, vyšiel za mnou učiteľ z katedry manažmentu a oslovil ma, či nechcem pokračovať u neho na doktorandskom štúdiu. Zrejmä si bol dobre vedomý niektorých aplikáciách umelej inteligencie na podporu rozhodovania v manažmente a v prediktívnych systémoch. Dovolím si tvrdiť, že potenciál umelých neurónových sietí je doposiaľ len málo využitý. A pritom… Ale to je na iný článok – o umelej inteligencii.

Písal sa rok 2002.

Vďaka štúdiu na univerzite som sa prelúskal niekoľkými levelmi IT gramotnosti. Svoj druhý počítač som si už po vysokej škole poskladal sám. Chvíľu po štúdiu som programoval, venoval som sa webom, ale moja prvá 5-6 ročná misia v súvislosti s IT bola v závere. Rozhodol som sa pokračovať iným smerom. Ale už, našťastie, podstatne IT gramotnejší.

Píše sa rok 2023.

Následne som roky sledoval, ako sa svet IT vyvíja. Dnes po 20 rokoch IT svetu dominujú viacjadrové aj miniatúrne PC vrátane mobilných telefónov. Vznikli úplne nové internetové aplikácie vrátane sociálnych sietí. Do IT sveta presakuje umelá inteligencia, vedci skonštruovali prvé počítače na princípe superpozície kvantových stavov a vývoj pokračuje geometrickým radom vpred.

Prečo je počítačová gramotnosť dôležitá?

Zvyšuje vašu hodnotu na pracovnom trhu:

V dnešnej dobe sa mnoho pracovných pozícií vyžaduje aspoň základné počítačové zručnosti. Schopnosť používať počítače a softvér je pre mnoho zamestnávateľov dôležitým kritériom pri výbere nových zamestnancov. Čím viac počítačových zručností máte, tým väčšiu konkurenčnú výhodu získate na trhu práce.

Uľahčuje vzdelávanie:

Počítače a internet otvárajú dvere k obrovskému množstvu vzdelávacích zdrojov. S počítačovou gramotnosťou môžete pristupovať k online kurzom, knižniciam a učebným materiálom z celého sveta. To umožňuje neustále vzdelávanie a rozvoj nových zručností.

Posilňuje kreativitu a inováciu:

Počítačová gramotnosť vám umožňuje vytvárať obsah, ako sú webové stránky, grafika, videá a aplikácie. S týmito schopnosťami môžete realizovať svoje nápady, šíriť svoje myšlienky a prispievať k tvorivému prostrediu napríklad cez blogy, vlogy, podcasty, videá na youtube, sociálnych sieťach a pod.

Zlepšuje komunikáciu:

V dnešnej digitálnej dobe je komunikácia cez e-mail, sociálne médiá a online konferencie bežnou súčasťou nášho života. Počítačová gramotnosť vám pomáha efektívne komunikovať a budovať vzťahy s ľuďmi na celom svete. Pozor na nástrahy digitálnej komunikácie – znižuje sa zrozumiteľnosť. Určite lepšie ako si s niekym iným napísať je zavolať si, výrazne zrozumiteľnejší ako hovor je videohovor a najviac zrozumiteľná je osobná komunikácia.

Zvyšuje digitálnu bezpečnosť:

S rastúcim množstvom online hrozieb je dôležité mať základné znalosti o tom, ako chrániť svoje osobné údaje a zariadenia pred škodlivými stránkami, škodlivým softvérom a inými nebezpečenstvami. Počítačová gramotnosť zahŕňa aj osvetu o digitálnej bezpečnosti.

Chráni váš nezávislý úsudok:

nie len vaše citlivé údaje, ale neraz aj váš nezávislý svetonázor a pohľad na základné problémy bytia a spoločnosti. Nie je žiadnym tajomstvom, že internet je plný záujmových skupín, ktoré robia všetko preto, aby vám predali svoj pohľad na vec a ktoré vás aktívne a strategicky ovplyvňujú. Jedná sa nie len o snahu predať, ale aj o oveľa skrytejšie a sofistikovanejšie metódy ovplyvňovania.

Prekuknete algoritmy a stratia nad vami moc:

Algoritmy niektorých sociálnych sietí vám ponúknu presne cielený obsah: a to na základe toho, kde ste v minulosti klikli, pri čom ste strávili najviac času a pod. Ak si toho nie ste vedomí, môže sa poľahky stať, že ostanete žiť v akejsi bubline postojov, ktoré vám budú potvrdzovať vaše presvedčenia o svete. Možno jedinou účinnou ochranou pred takouto hrozbou online sveta je vedomé spochybňovanie svojich vlastných presvedčení napríklad v rozhovore s niekým, kto má iný pohľad na vec.

Ako sa stať počítačovo gramotným?

Učte sa základy:

Začnite s pochopením základných pojmov, ako sú operačné systémy, hardvér a softvér. (hardvér je tá časť výpočtovej techniky – počítačov, mobilov, ktorú môžete rozbiť o stenu. Softvér je naprogramovaný program, ktorý ten hardvér rozhýbe, aby robil to, čo chceme. Operačný systém je softvér, ktorý je potrebné nainštalovať ako prvý, ak chcete používať akúkoľvek aplikáciu = akýkoľvek iný program. V našich končinách je najrozšírenejší operačný systém Windows od firmy Microsoft.)

Porozumejte internetu:

Internet je systém pravidiel, podľa ktorých môžu medzi sebou prepojené počítače komunikovať. Na prácu na internete používame ďalšie užitočné aplikácie podľa toho, čo chceme na internete urobiť. (Najčastejšie používaeme tzv. internetový prehliadač. Medzi najznámejšie patria Chrome od firmy Google alebo Edge (dávnejšie Explorer) od Microsoftu. Keď chceme niečo vyhľadávať, prejdeme v Chrome napríklad na adresu www.google.com. Keď sa chceme dostať na svoj email, tak prejdeme napríklad na adresu www.gmail.com. Ak sa chceme dostať na sociálnu sieť, môžeme do adresného riadku v Chrome zadať www.facebook.com atď.)

Pracujte so softvérom:

Naučte sa používať bežné aplikácie, ako sú textové editory, tabuľkové procesory a prezentácie. (Spoločnosti Microsoft vďačíme aj za u nás najpoužívanejší textový editor – Word, najrozšírenejší tabuľkový procesor – Excel, najznámejší program na prezentácie – Power Point.) Pozrite sa na online kurzy alebo nájdite učebnice, ktoré vám pomôžu získať zručnosti v týchto oblastiach.

Skúšajte nové veci:

Nebojte sa experimentovať s novým softvérom a technológiami. Napríklad, ak máte záujem o programovanie, začnite s jednoduchými programovacími jazykmi a postupne sa zdokonaľujte. (Ak máte ambíciu naučiť sa programovať, potom vám odporúčam prihlásiť sa na kurz programovania. Ťažko sa budete lúskať programovacím jazykom, ak nemáte s programovaním skúsenosti. Dobrý programovací jazyk dneška je napríklad Python)

Zlepšujte svoje digitálne komunikačné zručnosti:

Naučte sa efektívne komunikovať cez e-mail, sociálne médiá a online konferencie. Porozumiete tak lepšie, ako komunikovať s ostatnými online a budete schopní budovať profesionálne kontakty. Cez internet sa môžete spojiť s ľuďmi, ktorí sú tisícky kilometrov ďaleko. Môžete stretať ľudí s podobnými záujmami a pod. (Pamätajte však, že online komunikácia má svoje nástrahy a to najmä: a) Zrozumiteľnosť online komunikácie je obmedzená. Preto ak si dôležitú tému môžete povedať osobne, radšej to tak urobte, ak vám záleží na vzájomnom porozumení. b) Človek môže poľahky prepadnúť sebaklamu, že vlastne sociálne žije, keď žije v online priestore sociálnych sietí.)

Buďte informovaní o digitálnej bezpečnosti:

Učte sa, ako chrániť svoje osobné údaje a zariadenia pred hrozbami online. Nastavte si silné heslá a buďte obozretní pri otváraní e-mailov a klikaní na odkazy. Niekedy sa reálne môže stať, že dostanete odkaz od niekoho z vašich kontaktov s textom napríklad:“Pozri sa na toto:“ alebo ešte lepšie: „Neverím svojim očiam..“ a nasleduje odkaz na nejaké video. Aalebo že by to bol vírus? (Ak dostanete online správu od niekoho, od koho nezvyknete dostávať správy a bude obsahovať aj výzvu kliknúť na odkaz alebo pozrieť video, neklikajte. Verte, oplatí sa vám napísať známemu krátku správu, či vám skutočne poslal ten odkaz on. A až po potvrdení kliknúť na odkaz)

Učte sa neustále:

Technológia sa neustále vyvíja, a preto je dôležité, aby ste sa neustále vzdelávali a zdokonaľovali svoje počítačové zručnosti. Hitom dneška je umelá inteligencia, ktorú už môžete online využívať aj vy. (Napríklad ChatGPT je typ umelej inteligencie, ktorý bol vyvinutý spoločnosťou OpenAI a používa sa na generovanie textu a odpovedanie na otázky a interakciu s ľuďmi v prirodzenom jazyku. Inak povedané vám tzv. chatový klient (aplikácia, cez ktorú si môžete s niekým četovať alebo si popísať v reálnom čase) odpovie na množstvo otázok, ktoré položíte v slovenčine alebo angličtine. MôJ TIP: Neodmietajte hneď to, čomu nerozumiete. Radšej si o tom niečo naštudujte a vyskúšajte porozmýšľať, ako by aj pre vás takáto umelá inteligencia mohla byť užitočná.)

Počítačová gramotnosť je kľúčom

k úspechu v digitálnom veku. A ten jednoducho patrí do šťastného života rovnako, ako do neho patrí aj neúspech. Bez ohľadu na to, či chcete zlepšiť svoju pozíciu na pracovnom trhu, rozvíjať svoje vzdelanie alebo len efektívnejšie komunikovať a spolupracovať s inými, počítačová gramotnosť vám pomôže dosiahnuť vaše ciele a prosperovať nie len v digitálnom svete.

Podnikanie vs. zamestnanie

Čo si v živote vybrať? Podnikať či zamestnať sa? Aké sú hlavné rozdiely medzi podnikaním a zamestnaním? A na čo všetko v našom živote má toto rozhodnutie vplyv? Aj to sa dozviete v novej sérii článkov s názvom „Podnikanie vs. zamestnanie“

Pre tých, ktorí ste dobrí v tom, čo robíte, evidentne tvoríte pridanú hodnotu pre svoje okolie, robíte svoju prácu radi, ale vytúžená odmena nie a nie prísť, mám ešte jedno zamyslenie. Viac-menej mi do tém ako osobnostný rozvoj (článok TU) a finančná gramotnosť (článok TU) spadá aj zamyslenie sa nad tým, čo si v živote vybrať – podnikať či zamestnať sa? Je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí na ceste za svojím životným šťastím v kontexte práce a peňazí. Nemyslite si ale, že na zdravie a vzťahy toto rozhodnutie nemá vplyv.

V sérii článkov Podnikanie vs. zamestnanie sa pozrieme aj na niektoré rozdiely medzi podnikaním a zamestnaním, ktoré sa ťažko vyjadrujú finančne. Začnem jednoducho a neskôr pridám pojem „náklady alternatívnych príležitostí„, ktorý, samozrejme, vysvetlím a pokúsim sa pomocou neho urobiť aj zrozumiteľné finančné porovnania. Sériu článkov začnem dnes príbehom o ideálnom zamestnávateľovi.

Máme na výber

Prvýkrát som nad touto témou skutočne premýšľal, keď som končil vysokú školu. Dal som sám sebe presne túto otázku: „Podnikať či zamestnať sa?“ Spýtal som sa sám seba: „Ktorý zamestnávateľ ma skutočne zaplatí?“ Pozrel som sa na priemerné aj nadpriemerné príjmy zamestnancov a usúdil som, že ani sebalepšie zaplatený zamestnanec nedostáva mzdu, ktorá by mi stála za to, aby som obetoval svoju slobodu a pustil zodpovednosť za svoje smerovanie a tempo rozvoja zo svojich rúk. Medzitým som počul pár príbehov o nespravodlivosti v zamestnaní a bolo rozhodnuté. Založil som si živnosť.

Ideálne zamestnanie

Skúste si dnes, na úvod témy, so mnou predstaviť prípad zamestnanca, volajme ho pán Zamestnanec Šťastný.

Pohovor

Keď pána Šťastného prijímali do zamestnania, vyjadril na pohovore niečo, čo by sme mohli považovať za celkom ambiciózne a odvážne. Povedal: „Chcem sa učiť a čím skôr patriť medzi najlepších obchodníkov. Do 1 roka chcem viesť prvého človeka, do dvoch rokov by som rád postúpil na pozíciu manažéra. Keď budem dobrý, a ja tomu verím, rád by som sa potom prepracoval na riaditeľa nejakej oblasti alebo regiónu. A keď vám ukážem, že si to zaslúžim, ocenil by som, keby ste zo mňa urobili spolumajiteľa tejto firmy.“ Pán Zamestnanec Šťastný ešte netušil, že sa dostal na pohovor do tej najlepšej firmy široko ďaleko. Manažér a oblastný riaditeľ, ktorí viedli pohovor, jeho odvahu a ambície naozaj ocenili. Pochopili, že majú pred sebou možno budúcu hviezdu a možno spolumajiteľa podniku, hoci doposiaľ ani oni neboli spolumajiteľmi. Rozhodne nechceli prísť o takto potencionálne veľmi kvalitného človeka a ponúkli mu plat, o ktorý pán Šťastný požiadal.

Neskorý príchod

Prestrihnime do druhého týždňa v zamestnaní pána Šťastného. Zhodou okolností začali prázdniny, deti sú doma a ráno musí zabezpečiť ich odvoz do tábora. Mešká do práce asi 45 minút. Hneď pri príchode ho víta šéf, ktorému všetko pravdivo vysvetlí. Šéf ho vypočuje, pochopí dôvody meškania a k tomu všetkému ešte vyjadrí: „Môžete prísť neskoro, je to v poriadku, chápem, že inak sa to niekedy nedá.“

Potrebujem zrelaxovať

Pár minút po príchode do práce dostane pán Zamestnanec Šťastný skvelý nápad. Keďže sa doteraz naháňal, napadlo mu, že by mu urobilo dobre, ak sa trochu zrelaxuje, ukľudní a prečistí si hlavu. Preto si v kancelárii pustí do slúchadiel príjemnú hudbu, prestaví si operadlo na kresle do polohy ležmo a uvelebí sa v ňom. Zavrie oči a upriami pozornosť na svoj dych, skrátka – chvíľku medituje. Takých 20 minútiek. Po pár minútach relaxovania však otvorí dvere kancelárie šéf a z výrazu tváre je evidentné, že chce niečo prebrať s pánom Šťastným. Ale hneď vo dverách si všimne, že vyrušuje. Preto sa len ospravedlní so slovami: „Chápem, potrebujete sa zrejme ukľudniť alebo máte tvorivú chvíľku? Tak či tak – nechám vás,“ a potichu zatvorí dvere s chápavým: „Prídem neskôr..“

Dovolenka

Pán Zamestnanec Šťastný má tesne pred obedom telefonát od svojej manželky a rozhodne sa zastaviť za svojim šéfom, pretože od neho niečo potrebuje. Dozvedel sa, že jeho 6-ročná dcérka, ktorá tancuje v súbore, bude mať na budúci týždeň súťaž mimo Slovenska, kde by s ňou chcel byť a zažiť túto dôležitú chvíľu v jej živote s ňou. Preto požiadal šéfa o týždeň dovolenky uprostred leta a to hneď na budúci týždeň. Po svojich minulých skúsenostiach očakáva empatické prijatie a v podstate nepochybuje, že mu šéf termín dovolenky odobrí. A tak sa aj stane. Šéf len dodal: „Tieto momenty v živote svojich detí nesmiete premeškať.“

Sociálne väzby

Na obede sa pán Šťastný zamestnanec tak pohrúži do debaty s kolegami, že si ani nevšimne, že prešvihol čas vyhradený na obed. Ale stretlo sa to s pochopením, pretože šéf vie, aké dôležité sú sociálne väzby medzi zamestnancami. Ešte si k tomu aj s kolegami vypočuli krátky a múdry komentár šéfa: „Kvalitné vzťahy prospievajú životnému šťastiu a pre nás je dôležité, aby boli všetci zamestnanci šťastní ľudia.“

Poobedná siesta

Pán Šťastný sa vo svojej práci cíti dobre. Obľúbil si najmä jeden zvyk svojich kolegov, ktorý prichádza na rad hneď poobede. Ide o poobednú, asi polhodinovú siestu, ktorú si takto vospolok v kancelárii doprajú každý deň. Stiahnu rolety, potichu si pustia príjemnú hudbu, na dvere zavesia tabuľku „NERUŠIŤ“, aby všetci vonku vedeli, že sa to teraz nehodí. A spokojne si poobede chvíľku takto vospolok odfúknu. Šéf, ako inak, nápis a ľudské potreby zamestnancov rešpektuje, a preto chápavo do miestnosti nevstúpi, aby náhodou niekoho nevyrušil. Pomyslí si: „Predsa chcem, aby podávali 100%-ný výkon, a každý vie, že poobede sa sústredí na prácu ťažšie.“

Zaplatené nadčasy, žiadna práca doma

Po takejto sieste plný energie pán Šťastný vybavuje prácu, urobí zopár telefonátov, povenuje sa administratíve, keď si uvedomí, že toho má nejako veľa. Ide teda znova za šéfom, aby ho odbremenil od nejakej práce alebo si vypýta vyšší plat za to, že musí ostávať o polhodinu dlhšie v práci, aby všetko stihol. Šéf opäť bez mihnutia oka súhlasí a zvýši mu plat, aby mal zaplatenú každú minútu, ktorú práci venuje. Dodá len: „Naozaj by som nechcel, aby ste si brali prácu domov. Doma je doma, tam máte svoje vlastné radosti aj starosti, ktorým sa máte venovať. Vážim si, že ostanete polhodinu dlhšie a rád vás za to odmením zvýšenou hodinovou mzdou.“

Záujem, vypočutie a pochopenie

Pán Zamestnanec Šťastný je zatiaľ s dňom spokojný. Absolvuje jedno školenie, kde sa o neho zaujímali. Chceli počúvať jeho názory, pretože si uvedomovali, že to je to najcennejšie, čo im môže dať. A hovorili mu svoje názory na rovnaké témy. Takto prvýkrát zažil v praxi „tímové učenie“. Bavilo ho to a cíti, že mu školenia pomáhajú. Má tam okolo seba aj zopár naozaj skúsených ľudí, od ktorých sa veľa učí. Jeden z nich sa mu dokonca osobne venuje a zaúča ho aj mimo školení.

Guru, mentor, kouč..

Neskôr, takmer na záver pracovného dňa, spolu so svojím mentorom absolvujú jedno 30 minútové obchodné stretnutie, aby pán Zamestnanec Šťastný mohol pozorovať to, čo sa učil na školení, priamo v praxi. Pán Šťastný je skutočne šťastný, pretože cíti, ako sa deň po dni rozvíja. Ako inak, je predsa v práci obklopený ľuďmi, ktorí sa rozvíjajú tiež.

Platený sebarozvoj

No a perlička na záver. Posledná hodina pracovného dňa pána Zamestnanca Šťastného spočíva v tom, že si má púšťať nahrávku zo školenia a vypisovať si zaujímavé myšlienky a pasáže, nad ktorými má premýšľať, niektoré sa má učiť, trénovať ich, skrátka pracovať s nimi . Je to hodina sebarozvoja každý deň, ktorú mu zamestnávateľ platí. Predsa chce, aby sa zamestnanci denno-denne rozvíjali. Aby sa im to stalo zvykom a priviedlo ich to k intenzívnemu osobnostnému rastu.

Zdroj energie

Pán Zamestnanec Šťastný ide po ďalšom dni strávenom v novej práci domov a znova si uvedomuje, že vôbec nie je unavený. Naopak, práca ho nabila energiou. Lepšie spoznal pár zaujímavých, úspešných, šťastných ľudí, ktorí sa vo svojej práci spolu cítia výborne a ráno vstupujú do kancelárie s úsmevom na tvári. Keď sa blíži víkend, dá sa povedať, že sa už istým spôsobom tešia na pondelok.

Zdroj poznania

Posuňme sa s pánom Šťastným o pol roka dopredu. Stihol si už všimnúť vplyv novej práce na jeho súkromný život. Keďže deň po dni prichádza domov plný energie a nového poznania, uvedomuje si, ako pozitívne jeho práca vplýva na celý jeho život. Zlepšila sa mu komunikácia s manželkou, dnes ju chápe viac ako pred polrokom. Ona to oceňuje a ako múdra manželka mu to vracia. A keďže majú dostatok financií, trávia spolu podstatne viac aktívne strávených chvíľ. Nesedia doma pred televízorom, za počítačom, deti si nepozerajú rozprávky na tablete, naopak – cestujú a objavujú nové miesta, venujú sa spolu športu, relaxu, objavujú spolu svoje nové vášne.

Chyba sa toleruje

Pán Šťastný vníma, ako postupuje na popredné miesta celofiremných obchodníckych štatistík, a bol mu pridelený človek, ktorého bude viesť a zaúčať. O pár mesiacov na to vedie už skupinu 3 ľudí. Jeden z nich, ktorého mu manažér pridelil len pred týždňom, však okradne firmu o peniaze. Za normálnych okolností by sa okamžite hľadal vinník, ktorý by musel byť náležite potrestaný, ale pán Šťastný všetko vysvetlí manažérovi, najmä to, že udalosť nemohol ovplyvniť. Manažér pochopil, že to bola jeho vlastná chyba, pridelil mu nesprávneho človeka. Vedel, že je vo firme, ktorá vie odpustiť a dať človeku druhú šancu. Cítil to ako osobné zlyhanie. Svoju chybu verejne priznal a očistil naštrbené meno pána Šťastného.

Presiahol som rozsah pôvodného zámeru, preto sa pozrime na poslednú udalosť z pracovného života pána Zamestnanca Šťastného.

Spravodlivý výber

Pán Šťastný so svojím tímom skutočne po krátkej dobe dosahoval nadpriemerné výsledky a ukazovalo sa, že svoju prácu robí naozaj dobre. V istom momente firma potrebovala nového zástupcu riaditeľa obchodu. Kandidátov bolo niekoľko, pán Šťastný bol jedným zo skutočne horúcich. Do tejto pozície ho nominovali obchodné výsledky s jeho skupinou. Vtom sa však objaví zástupca starostu obce ako dlhoročný kamarát riaditeľa. Po krátkom rozhovore vysvitlo, že by bol rád, keby spomínanú pozíciu zástupcu riaditeľa získala jeho manželka, ktorá, mimochodom, asi ani nevedela, čím sa firma zaoberá. Hoci tento dobre vyzerajúci pán pôsobil pri príchode veľmi sebaisto, vyzeralo to, že odchádzal rozrušený. Obchodný riaditeľ mu vysvetlil, že je pre neho dôležitejšie to, aby jeho zamestnanci cítili, že sú v spravodlivej firme, ako pár zákaziek, ktoré mu v minulosti odporučil zástupca primátora a ktoré mu už zrejme nebude dohadzovať. Zachoval sa ako skutočný vodca, ochránil svojich ľudí aj firmu pred nekvalitou, ktorá by zrejme narástla, ak by sa rozhodol rodinkársky.

A kto získal danú pozíciu? Predsa nejaký šťastlivec, čo si to zaslúžil 🙂

Utópia

Myslím, že bolo dosť príbehu, ktorého najjednoduchšiu formu okomentoval môj známy jedným slovom – UTÓPIA. A viete, prečo som mu ho hovoril? Pretože sa mi posťažoval, že v deň, keď sme sa stretli, sa u neho v práci plánovali dovolenky a jediný termín, ktorý bol pre neho dôležitý z celého roka, si nevybojoval… No nepripomenulo by vám to pána Zamestnanca Šťastného?

Závery si musí urobiť každý sám. Nabudúce sa zamyslíme, prečo sa mnohí zamestnajú a prečo iní podnikajú.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že aj tieto témy sú kľúčové na ceste za životným šťastím.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (2)

V prvej časti článku o osobnostnom rozvoji sme sa spolu pozreli na to, čo osobnostný rozvoj je a načo nám slúži – tu. Dnes si rozšírime tému o pomenovanie ďalších dôležitých uhľov pohľadu na osobnostný rast, na niektoré limity vo forme našich presvedčení, pomenujeme si rôzne oblasti, v čom všetkom sa môžeme osobnostne rozvíjať.

Na úvod sa spolu pozrime na jedno pomerne rozšírené presvedčenie. Relatívne často vnímam súdy, kedy nad niekým zlomíme palicu so slovami: „Ten je taký a taký, nikdy sa nezmení.“ Podobné súdy môžu viesť k zovšeobecneniu, ktoré podrobíme skúmaniu, že sa ľudia viac-menej nemenia. (Nemyslím tým to, že niekoho stretnete po 5 alebo 10 rokoch. Tam by ste aspoň vo výzore mali vidieť rozdiel.) Myslím po mentálnej stránke, z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Áno, občas nás menia životné udalosti – niekto sa rozíde s partnerom, niekomu zomrie blízky človek, niekto príde o peniaze a pod. Presne to sú momenty, kedy viac premýšľame, zamýšľame sa nad zmyslom života. Alebo len zažívame emočné extrémy, ktoré sa nám nemusí podariť rozkľúčovať do konca života a prejavia sa napríklad na našom podlomenom zdraví. Vesmír (Božstvo) nás učí. Ako by povedal Peter Sasin – bolesť je príliš veľká a vtedy najčastejšie prichádza ku zmene. Pre doplnenie – ako ďalší dôvod na zmenu uvádza pozitívnu motiváciu – naozaj veľký cieľ.

Opýtam sa vás. Koľko poznáte ľudí, ktorí osobnostne rastú? Niekoho stretnete o pol roka a ten človek medzitým mentálne poskočil vpred tak, že si to dokážete všimnúť. Nemyslím tým to, že sa s ním cítite dobre. To, či sa s človekom dobre cítite, je jedna vec a to, či osobnostne rastie, druhá.

Ľudia sa naozaj väčšinou menia len vtedy, keď ich niečo bolí. Preto takmer za každou zmenou nájdeme nejakú väčšiu životnú skúsenosť, ktorá hraničí s traumou. Menej často je dôvodom na zmenu spomínaný veľký cieľ. Inak povedané, ak sa nám neudeje niečo extrémne, tak sa väčšina z nás nemení. To nás môže poľahky priviesť k spomínanému zovšeobecneniu, že sa ľudia nemenia alebo že zmena nie je možná.

Nejde o to či sa väčšina mení, alebo nie. Ide najmä o to vaše presvedčenie, či sa chcete meniť sami. A o vaše presvedčenie či si myslíte, že sa dokážete v niečom zmeniť. Máte niečo, čo by ste chceli vo svojom živote zmeniť? Veríte tomu, že to dokážete? Alebo ste presvedčení, že to dokážete? Máte pocit, že sa pýtam to isté dvakrát? Niečo iné je veriť a niečo iné byť presvedčený. Keď ste presvedčení, že to dokážete, tak to aj dokážete. Keď veríte, zrejme vás na ceste čakajú skúšky, ktoré preveria to, ako veľmi veríte. Naše presvedčenia majú tendenciu posilňovať samé seba a to aj podporujúce presvedčenia a žiaľ aj tie limitujúce.

Rôzne presvedčenia môžu byť pre nás limitom rastu (pojem zo systémového myslenia – systémovému mysleniu budem venovať samostatný článok). Napríklad len obyčajné – „Nikdy sa nezmeníš!“, „Nikdy nič nedosiahneš!“ alebo „Nevieš kresliť!“, ktoré nám mohol vysloviť rodič, učiteľ alebo nejaká iná mienkotvorná autorita, môžu znamenať to, že im uveríme a budú v nás zvyšok života pevne a nenápadne vládnuť. A my ani neskúsime inú stratégiu. Naveky nám ostane v mysli iba tá jedna alebo dve odskúšané a neúspešné stratégie so spomínaným komentárom autority.

Veľmi podobné, a predsa iné presvedčenia sú: „To sa nedá!“, „Človek musí mať talent, aby vedel pekne kresliť!“, „Kresliť buď vieš, alebo nie.“ „Inteligencia je daná, to sa už u ľudí nemení.“ Všimnite si, že pokiaľ v prvej skupine presvedčení sa pojednáva o konkrétnom človeku, tak táto druhá skupina je o všeobecných presvedčeniach – ako svet funguje. Je z kategórie našich predstáv o svete, našich modelov sveta. Prvá kategória bola o našom pohľade na seba – svoje schopnosti, zdroje, kvality…- kto sme my. Ak si myslíme, že sa skrátka nedá naučiť sa kresliť, tak ťažko uveríme tomu, že konkrétne my to zvládneme.

V úplne prvej motivačnej knižke, ktorú som si kúpil asi pred 16 rokmi, som sa dočítal, že všetky potrebné zdroje na všetko, čo v živote chceme dosiahnuť, vlastníme! Neskôr som sa cez top svetové K-H dopracoval k poznaniu, že to tak skutočne je. Otázne však je to, ako sme si ich vedomí? Ako deti sme mali všetci prístup ku svojim kvalitám a zdrojom, hoci sme nad nimi nepremýšľali. Všetci sme vedeli tráviť v prítomnom okamihu väčšinu dňa. Nehrali sme sa na lekára, sestričku, rodiča, stavebníka, stratéga vojny či letušku, speváka alebo na akúkoľvek inú rolu. My sme nimi boli. S tou energiou sme mohli ostať celý deň a ani najmenej nás to neunavilo. Kým neprišiel učiteľ, rodič, autorita so slovami- „To nesmieš!“, „Hanbi sa!“, „Takto ťa nebudeme mať radi!“,“Nevyčnievaj, to sa nevypláca!“, „Nehovor svoj názor nahlas, nikoho to nezaujíma.“, „Je to nebezpečné!“….a mohli by sme pokračovať, ale pre ilustráciu stačí. A čo sa stalo s našimi kvalitami? Na mnohé sme zabudli. Prestali sme ich využívať. Len niektorých sme si vedomí, ďalšie z času na čas nevedome použijeme a niektoré máme zablokované natoľko, že k nim už prístup nemáme. Používať svoje kvality vedome – kedykoľvek chceme, to je iný level. Dobrá správa pre nás všetkých – so svojimi kvalitami vieme pracovať. Môžeme ich rozvíjať, zvedomiť si ich do takej miery, aby sme ich mohli znova používať, kedykoľvek budeme chcieť. Vieme ich dostať do kategórie – vedomých kvalít. Existujú na to postupy, zrejme si niektoré neskôr načrtneme.

Poďme sa pozrieť na to, čo všetko môžeme v rámci svojho osobnostného rastu rozvíjať. Zastrešme to pojmom – svoju inteligenciu alebo celkové vedomie. Čo pod tým pojmom myslím? Inteligencia nie je len staré známe IQ. Existujú rôzne druhy inteligencie, ktoré sa navzájom dopĺňajú, niekedy sa prelínajú, inokedy môžu byť podmienené jedna druhou. Je dôležité si uvedomiť, že sa s nimi so všetkými dá pracovať a môžeme ich vedome rozvíjať. Okrem IQ existuje aj EQ – emočná inteligencia, aj pohybová inteligencia, existuje aj takzvaná finančná gramotnosť, možno by sme mohli spomenúť aj úroveň estetickej roviny vnímania sveta – schopnosť vnímať a tvoriť harmóniu a krásu, IT gramotnosť – ako schopnosť ovládať PC a využívať IT zdroje, možno aj kreativitu ako takú. Spomeniem ešte šoférsku gramotnosť ako schopnosť ovládať dopravný prostriedok (najmä auto) a vedieť predvídať za volantom alebo zvládať extrémne situácie, keď sa vyskytnú. A napríklad aj schopnosť naladiť sa a čerpať z kolektívneho vedomia. Alebo aj spomenuté uvedomovanie si svojich kvalít – aby sme ich vedeli zapájať, kedy chceme.

V pokračovaní série o osobnostnom rozvoji sa spolu pozrieme na niektoré z týchto súčastí celkovej inteligencie rovnomerne a harmonicky rozvinutej osobnosti. A rozmeníme si ich na drobné, pretože významnou mierou ovplyvňujú naše trvalé životné šťastie.

Pre váš osobnostný rozvoj je dôležité si uvedomiť, že si naň potrebujete pravidelne nachádzať čas, kedy budete sami so sebou. Základné piliere svojho rozvoja musíte položiť sami. A keď chcete osobnostne rásť, musíte si najskôr na osobnostný rozvoj vyčleniť čas. Vybudovať si zvyk – pravidelne sa osobnostnému rastu venovať napríklad hodinu denne. Možno je fajn poradiť sa s niekým, kto vo vašom okolí evidentne osobnostne napreduje, možno si k tomu prizvať aspoň na úvod kouča alebo nejakého guru, ktorý vás aspoň rámcovo nasmeruje. A pokiaľ si ich zatiaľ nemôžete alebo nechcete dovoliť, možno bude niekomu stačiť, keď sa z času na čas príde inšpirovať napríklad na tento blog – stastnyzivot.blog. Ešte raz to zopakujem – pre váš osobnostný rast potrebujete byť pravidelne najmä sami so sebou, prípadne s mienkotvornou autoritou.

Aj výsledky, ktoré nám prináša osobnostný rozvoj, potrebujú čas. Musíte byť trpezliví, pretože osobnostne sa rozvíjať, to je široká téma. A na začiatku je to výzva sama o sebe – najskôr sa učíme rozvíjať sa, až neskôr sa môžeme sústrediť na tempo nášho rozvoja. Ako chorobu dnešnej doby vnímam to, že by sme chceli všetko čím skôr. Urobíme nejakú zmenu, neprinesie to výsledok za mesiac, za dva a my už pochybujeme či to je správne, necháme sa zneistiť a možno nás to pripraví o potrebnú energiu a v zmene nedokážeme vytrvať. Možno by stačilo spomaliť alebo byť trpezlivý v kontexte výsledkov. A pripomínať si, prečo sme sa pre zmenu rozhodli. Robte to, s čím ste v súlade a prestaňte lipnúť na rýchlom výsledku. Možno len udupávate zem, aby ste neskôr postavili rýchlodráhu.

Ideálne je na úvod sa stotožniť s presvedčením, že máte všetky potrebné zdroje na to, aby ste aj pomocou vedomého osobnostného rastu dosiahli v živote, čo chcete. Napríklad sa naučili prekrásne maľovať. Z mojich skúseností je aj toto o kvalitnom učiteľovi, guru, trénerovi, koučovi, ktorý vo vás prebudí lásku k maľovaniu. Aj o tom si napíšeme nabudúce.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (1)

Prečo je dobré osobnostne rásť, sme si už písali. Táto téma si ale zaslúži viac pozornosti. A pretože patrí medzi kľúčové súčasti trvalého životného šťastia, prichádza na rad ako druhá hneď potom, ako sme si predstavili životné šťastie samotné. Páči sa.

Jedna z disciplín, ktorú si na ceste za svojím životným šťastím musíme osvojiť, je Osobnostný rozvoj. Prečo som to nazval disciplínou? Pretože sa nikdy nekončí. Na ceste hore ju potrebujete a keď ste tam, tak sa vám dávno stala zvykom. Pokračujete v nej, pretože ste zažili na vlastnej koži, čo všetko vám táto disciplína prináša, a rozhodne sa toho nechcete vzdať. Práve naopak – chcete dobehnúť, čo ste zameškali, keď ste sa osobnostnému rozvoju venovali len občas alebo vôbec. Čo pod tým myslím, keď hovorím – osobnostný rozvoj?

Pod osobnostným rastom rozumiem to, keď sa človek denno-denne vedome posúva k svojmu trvalému životnému šťastiu. Môžeme ho pomenovať skratkou, ktorú používame s kolegami – DPKS (disciplinované pravidelné každodenné samovzdelávanie). Pod pojmom disciplinované vnímam to, že to urobím, aj keď sa mi nechce. Dôležité je uvedomiť si zopár faktov – osobnostný rozvoj sa nedá delegovať, nikto to za vás nemôže spraviť. Nikto, okrem vás samotných, vás nemôže samovzdelávať. Možno si poviete: „Ale vzdelávať ma predsa niekto iný môže.“ Súhlasím. Keď sa však zúčastníte vzdelávania, neznamená to, že ste sa niečo aj naučili. Po samotnom vzdelávaní si o týždeň budete pamätať sotva 10% z toho, čo ste sa učili, ak ste dávali na vzdelávaní pozor. Tu prichádza na rad samovzdelávanie. Spomínané vzdelávanie môžete vyťažiť aj na 100%, ale to už za vás nik iný neurobí. Alebo ešte nemáte dosť vzdelávaní, po ktorých sa vlastne skoro nič vo vašom fungovaní nezmenilo? Druhý dôležitý fakt – váš osobnostný rast sa deje mimo vašej zóny komfortu.

Prišiel čas bližšie si predstaviť pojem zóna komfortu. Zóna komfortu je naše status quo. Je to náš naučený stav, ktorý nám doteraz pomohol prežiť a v tomto kontexte nám funguje stále. Nezaťažuje mozog, pretože ten takmer všetko v rámci nášho status quo pozná. Je to všetko to, čo denno-denne robíme. Sú to naše bezpečné, overené stratégie, ktoré zapájame podvedome. Nemusíme sa na ne veľmi sústreďovať, dobre ich poznáme. Keď zmeníme svoje status quo, dostávame sa do potencionálneho ohrozenia a náš mozog musí začať naplno pracovať – učiť sa. Alebo spanikárime a v tom zmätku zutekáme naspäť do vybehaných koľají – späť do zóny komfortu, aby sme sa opäť cítili bezpečne. Zóna komfortu je veľmi užitočná, len musíme pochopiť, že proces učenia sa deje mimo nej. A to aj potom, keď sa nám učenie stane zvykom. Výsledok nebude ten, že pri učení už nebudeme musieť premýšľať, ale že sa nebudeme musieť do učenia, tak povediac, nútiť. Čoskoro prídu aj prvé plody nášho samovzdelávania a asi až vtedy naplno pochopíme, akú dôležitú vec pre seba robíme.

Stáva sa vám, že sa vám nejaký problém opakuje alebo že sa znenazdajky objaví nejaký balvan na ceste a vy pochopíte, že ste v slepej uličke? A chceli by ste pochopiť, prečo sa vám to deje? Prečo práve vám? Pozrite sa na vec systémovo a položte si otázku: „Čím si to sám sebe spôsobujem?“ Keď sa budete osobnostne rozvíjať, tak sa nebudete učiť len vtedy, keď vás bude niečo bolieť, ale budete sa aktívne pripravovať každý deň na všetky zmeny, na ktoré môžete kedykoľvek naraziť. Budete viac a viac vedomý človek a spomínaný balvan na ceste už budete možno vidieť iba ako malý okruhliak, ktorý poľahky prekročíte. Nenadarmo sa vraví, že príprava poisťuje výsledok.

Pod osobnostným rozvojom nechápte to, že si niekedy pozriete zaujímavý prírodopisný film. Poviete si: „Strávil som jednu hodinu pri zaujímavom dokumente a veľmi sa mi to páčilo. Dozvedel som sa zaujímavé fakty, ktoré som nevedel. Výborne som sa zrelaxoval, bavilo ma to.“ Nehádam sa, zrejme to tak bolo, ale povedzme si pravdu – relaxovali ste. A možno ste zbierali aj inšpiráciu, ale osobnostne ste sa za tú hodinu neposunuli. Navýšili ste mieru svojho poznania, otázne je, ako to využijete pre svoje trvalé životné šťastie. Na druhej strane vás nechcem spochybňovať, ak je to to, čo potrebujete. Od prírody sa rozhodne máme čo učiť. Môžeme v nej vidieť návody aj pre naše každodenné fungovanie a dilemy.

Niečo iné vám môže ponúknuť dokument o Dalajlámovi alebo Štyri dohody od Jaroslava Dušeka, či niečo podobné. A aj to si môžete pozrieť ako
divadelnú formu, pri ktorej sa uvoľníte a zrelaxujete. Nemusí vás to ani najmenej inšpirovať pre osobnostný rast. Ten sa aj tak neudeje tak, že si niečo pozriete. Musíte s tým následne pracovať. Jaroslav Dušek vám to len pomenuje. Je vašou úlohou začať s tým pracovať – naštartovať proces v hlave a začať si to na sebe a okolo seba všímať. A naozaj sa meniť. Vedome. Tak, že to viete aj sami pomenovať. Vnímate to, čo sa s vami deje a prečo sa to deje. Vaše okolie by vám malo zmenu čoskoro potvrdiť.

Správne prostredie by vás malo v osobnostnom raste dokonca podporiť. Otázka je, či máte okolo seba podporujúce prostredie, alebo vás vo vývoji brzdí. Pokiaľ vás vaše prostredie v osobnostnom raste nepodporuje, máte v kontexte osobnostného rastu problém. Moje odporúčanie – zmeňte prostredie. Môžete ho prerobiť. To, či to je možné, závisí od vášho postavenia, štruktúry a vzťahov v rámci prostredia. Možno to bude boj s veternými mlynmi. V takom prípade pohľadajte pre seba iné, ktoré vás bude v osobnostnom raste podporovať. Ak ste riaditeľ firmy a chcete naštartovať proces tímového učenia sa vo firme, aj tak musíte začať od seba a sám sa vydať na cestu intenzívneho osobnostného rozvoja. A ak nevidíte alternatívu, s ktorou ste v súlade, vytvorte si svoje vlastné prostredie. Oni sa už nejakí tí správni ľudia pridajú, keď sa vyfarbíte. Nad prostredím zvíťazí málokto. Verte mi. Nie náhodou je to jedna z neuro-logických úrovní vnímania, definovaná v NLP. (Pozn. – neurolingvistické programovanie.) Tušíte vôbec, ako veľmi vás vaše prostredie ovplyvňuje v otázke osobnostného rastu? Peter Senge v Piatej disciplíne manažmentu (učiace sa organizácie) napísal: „Najdôležitejšie pre váš osobnostný rozvoj je prostredie, ktoré vás v ňom podporuje.“ Prostredie z nás doslova dokáže urobiť bláznov! Aktívnou súčasťou nášho prostredia je aj päť ľudí, s ktorými trávime najviac času. Spýtajme sa sami seba: „Rozvíjajú sa?“

Pamätáte si niekto na Philipa Zimbarda a jeho stanfordský väzenský experiment z r.1971? Skupinu dobrovoľníkov rozdelili na väzňov a dozorcov a simulovali podmienky väzenia. Ak si spomínate, tak viete, že experiment musel byť predčasne ukončený, a to už po šiestich dňoch! Miera fyzického aj psychického násilia „dozorcov“ všetkých prekvapila o to viac, že vybrali ozaj zdravých a zorientovaných študentov. A záver, ktorý prekvapil aj samotného Zimbarda, znel: „Ak je zdravý človek vystavený extrémnym podmienkam, tak sa môže radikálne zmeniť alebo zmeniť svoje správanie a to vo veľmi krátkej dobe.“ Inak povedané – prostredie je pre nás a naše správanie veľmi určujúce. Experiment bol dôkazom, ako veľmi na nás vplýva.

K prostrediu dodám už len to, že jeho vplyv môžeme eliminovať vyššími priečkami neuro-logických úrovní: správaním, zdrojmi, presvedčeniami atď. Ale je to pomerne ťažké najmä v zložitejších systémoch a ja vám odporúčam nebojovať s tým. Pretože chcem dať systém vám všetkým, a nie návod pre tých najsilnejších jedincov – silné osobnosti. Posledná veta je veľmi dôležitá a vrátime sa k nej úplne inde.Pochopenie rozdielu medzi funkčným systémom a návodom pre silné osobnosti vám môže ušetriť roky života. Pre začiatok bude stačiť, keď si uvedomíte, akú moc má prostredie okolo vás, a začnete nad ním premýšľať.

Nedá mi ešte nespomenúť dôvod, prečo som sa na svojej ceste zdržal zhruba 10 rokov. Okrem niekoľkých iných faktorov sa na tom podieľal významnou mierou aj môj výber tém a zdrojov, z ktorých som sa učil. Podučím sa nejakú tému, ktorú mi viac-menej náhodne zvolí môj televízny prijímač alebo šéf v práci? Alebo si vedome zvolím tému a pohľadám si zdroje sám? To sú už otázky na pokračovanie článku. Pochopil som, že najväčší význam má byť v kontakte s top svetovým know-how. Nie je to úplne jednoduché (ani ťažké), treba si zaň platiť aj cestovať, ale stojí to za to.

Pri písaní článku som si uvedomil, aká je to široká téma. Preto sa už čoskoro môžete tešiť na pokračovanie, kde si povieme napríklad to, čo všetko môžeme rozvíjať v rámci svojho osobnostného rozvoja. A načrtnem vám aj nejaké to spomínané top svetové k-h.

Budem vďačný za všetky komentáre, ktorými spolu rozšírime tému.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.

Ako postupovať pri hľadaní svojho životného šťastia?

Nie je to príliš odvážne niečo nazvať ako návod na životné šťastie? Taká kuchárka s názvom – Ako si upiecť svoje životné šťastie? Možno áno, ale z mojej skúsenosti len málo ľudí počulo o NLP a modelovaní úspešnosti. Sami posúďte či vám poznanie úspešnej stratégie niekoho iného môže pomôcť na tej vašej ceste. Chcieť musíte sami, nesústredím sa tu na to, aby som vás presviedčal, ako je fajn byť šťastný a prehováral vás na cestu. Som tu pre tých, ktorí chcú. Som len priateľ na telefón. Upiecť si svoje životné šťastie musí každý sám. Som sprievodca v labyrinte, ktorý vám radí konkrétne dvere, otvoriť a vojsť už musíte sami.

V minulých článkoch sme sa pozreli na to, čo šťastie je a pomenovali sme si najčastejšie limitujúce presvedčenia, ktoré nás na našej ceste za šťastím brzdia. Dnes sa pozrieme na niektoré kľúčové AHA momenty, ktoré sú spoľahlivými znakmi, že ste na tej správnej ceste za svojím životným šťastím. Cesta za životným šťastím nie je ružami vystlaná a vyžaduje si naše sústredenie, našu pozornosť aj ochotu vystúpiť zo svojej zóny komfortu.

Nech sa páči, tu sú niektoré míľniky, ktoré považujem za kľúčové na ceste za životným šťastím. Môžu byť pre vás návodom alebo inšpiráciou, alebo si len pomenujete niečo, čo poznáte.

Skontrolujte si svoje presvedčenia, ktoré sa týkajú vášho životného šťastia, najmä, či ste ochotný prijať zodpovednosť za svoje životné šťastie. O tom som už písal v článku o našich limitujúcich presvedčeniach.

Majte jasno v tom, čo v živote chcete – ujasňujte si denno-denne svoju životnú víziu. Čo tým myslím? Vízia je, v skratke povedané, predstava vášho želaného stavu. Je to zároveň odpoveď na otázku, prečo robíte to, čo robíte. Zrejme aj dnes nejakú víziu nasledujete, otázkou je, či je vaša 🙂 Ako to rozoznáte? Skontrolujte si, či vás váš každodenný život oberá o energiu alebo nie. Ak nasledujeme víziu niekoho iného, nie našu vlastnú, odčerpáva nám to veľa energie – až 90%. Naša vlastná vízia by nás mala nabíjať, resp. energia, ktorú vydáme, sa nám aj vracia. V knihe Piata disciplína manažmentu od Petra Sengeho bola prirovnaná práca so svojou víziou k práci sochára, ktorý denno-denne otesáva hrubé poleno alebo kameň, až sa mu pred očami zjaví výsledok – jeho vízia. Obraz, čo už videl vo svojej mysli dávno a ktorý ho inšpiroval k činu. Obraz, ktorý mu dával tvorivú energiu – rozdiel medzi víziou a realitou. No a práca s vlastnou víziou je podobná tomu tesaniu do kameňa. Čím viac na nej pracujeme, tým jasnejšie ju vidíme. Vnútorne by nás mala vábiť, priťahovať, mala by byť pre nás sexi. Vy ste kapitán na svojej lodi a potrebujete vedieť, prečo smerujete tam, kam smerujete. A keď je jasné, že smerujete niekde inde, ako chcete, nepopúšťajte zo svojej vízie, ale zmeňte svoj kurz. Nasmerujte loď tam, kam sa chcete dostať. Keď niekto povie: „Mal som víziu!“, tak myslí to, že niečo v mysli videl, možno kúsok nejakého príbehu alebo obraz. A práve o takú víziu želaného stavu by sme sa mali denno-denne usilovať. Len si svoj vysnívaný budúci život predstavovať a prežívať ho naplno aspoň pár minút denne, akoby bol realitou už dnes. Dám vám v ďalšom článku krátky návod, ako na to. Stačí na to 10 minút denne.

Postarajte sa o svoj osobnostný rozvoj. Ak máte chuť robiť veci v živote efektívne, tak sa vám asi nechce opakovať staré chyby a zrejme sa snažíte vyhnúť aj novým. Neexistuje iná ochrana ako pracovať na sebe a byť si stále viac vedomý nášľapných mín, ktoré nám kladie pod nohy život. Nemusíte stúpiť na všetky. Stačí, keď rozviniete svoju schopnosť pracovať na sebe bez toho, aby vás život fackal. Stane sa vám to časom zvykom. Nemyslite si, že príde nejaký bod, odkedy už žiadne chyby nebudete robiť. Ale aspoň tie kardinálne vynechajte, dá sa to. Nájdite v sebe osobného majstra a pracujte na sebe. Na ceste za svojím životným šťastím nebudete nikdy hotový. Budete zažívať pravejšie a čistejšie šťastie, pokoj ako nikdy predtým. Ale svoje šťastie si vždy musíte strážiť. A neustále pracovať na tom, aby ste nezišli z cesty pokory. Tá vám bude pripomínať, že sú veci mimo nášho chápania, ktorým hneď teraz rozumieť nemusíte, ale môžete sa o to usilovať najmä tým, že na sebe budete denno-denne vedome pracovať.

Buďte verný pravde. Lepšie ako klamať, nezraniť a stratiť dôveru, je povedať pravdu, ktorá možno zabolí, ale neurobí z vás klamára, ktorý si dôveru nezaslúži. Hovoriť pravdu alebo klamať je v podstate častokrát obyčajný zvyk. Kedysi dávno som čítal článok, kde sa okrem iného konštatovalo, že inteligentné deti klamú viac a lepšie. Klamári zväčša klamú aj vo veciach, v ktorých by ani nemuseli. Je to ich „úspešná“ stratégia, ktorá im roky zdanlivo fungovala. Vždy najmä u nových ľudí, ktorí ešte nestihli prísť na to, že tento človek si dôveru nezaslúži. Klamári si väčšinou ľudí zo svojej minulosti neberú do budúcnosti, vymenia ich za niekoho, kto im ešte verí. Vernosť pravde je cnosť. Pravdu treba brániť, je to v dnešnom svete ohrozený druh – podobne ako životné šťastie. O láskavej pravde si napíšeme v inom článku.

Buďte kongruentný a ekologický voči sebe aj vášmu širokému okoliu. Keď budete náhodou klamať aj sám sebe, možno si ani nevšimnete, že jednu vec hovoríte a druhú robíte. Vaše činy by mali byť v súlade s tým, čo hlásate. Sme súčasťou viacerých systémov, ktoré nás presahujú a je dobré tomu rozumieť. Asi nikto z nás nebude šťastný, keď nebude na zemi pitná voda alebo dýchateľný vzduch. Buďte ekologickí smerom von aj smerom do vnútra. Postarajte sa o svoje telo, postarajte sa aj o svoju myseľ. Buďte ekologickí voči svojej rodine, voči svojim známym, kolegom v práci apod.

Ujasnite si svoje hodnoty a postoje a vyfarbite sa, tzn. dajte ľuďom okolo seba na známosť, kto ste, aké hodnoty uznávate, čo ešte akceptujete a čo už nie. Vyjadrujte sa, nebuďte ticho, keď sa vám niečo nepáči. Urobte to slušnou, civilizovanou formou, ak to je možné 🙂 Dobrou pomôckou vám môže byť znalosť zopár asertívnych pravidiel komunikácie. Asertivita nie je ani agresivita, ani pasivita. Je to spôsob komunikácie, ktorý nám má pomôcť obhájiť si svoje práva. Vyjadrujte sa, nemlčte, keď sa vás niečo týka, zaujmite jasný postoj. Nech všetci vedia, akú máte farbu, čo hájite. A verte, čoskoro budete mať okolo seba ľudí, ktorí sú na tom hodnotovo podobne, len ste sa doposiaľ nevedeli rozoznať v dave. Vy môžete byť šťastnejší, ak sa obklopíte ľuďmi, ktorí uznávajú podobné hodnoty a ktorí sú na podobnej úrovni napríklad aj v otázke vnímania životného šťastia. Zrejme práve oni riešia výzvy podobné tým vašim. Inšpirujte sa navzájom. K asertivite sa vrátime v budúcom článku.

Naučte sa pracovať so svojimi myšlienkami – vymaňte sa spod nadvlády vašej mysle. Vy nie ste vaša myseľ. Dokážete zastaviť svoje myšlienky? Viete mi povedať, na čo budete myslieť o 5 minút? Ste schopní absolútne sa sústrediť dlhšie ako na pár sekúnd? Poďme spochybniť Descartovo – „Myslím, teda som.“ Pýtam sa: „Keď nemyslím, tak už nie som?“ Vieme vôbec nemyslieť? Chce to tréning a ja vám odporúčam na ceste za vaším životným šťastím naučiť sa pracovať so svojimi myšlienkami. Ako? Začnite meditovať – tiež je to disciplína, ktorá si každý deň vypýta svojich minimálne 10 – 20 minút, ale výsledok vás zrejme ohromí. Naučíte sa len tak byť so sebou, s vesmírom. Naučíte sa vypnúť. Naučíte sa upokojiť svoju myseľ, kedykoľvek budete chcieť. Prvou fázou môže byť to, že svoje myšlienky začnete pozorovať, ako keď stojíte na brehu rieky a pozorujete vodu, ako tečie. Aj k meditácii sa ešte vrátime v ďalšom článku, stručne vám popíšem, ako na to.

Budujte vo svojom živote trvalé hodnoty, nenechajte sa ovládnuť tlakom každodenných povinností alebo krátkodobých úžitkov. Keď budujem partnerstvo, či už osobné alebo pracovné, alebo keď niečo vyrábam/tvorím, ponúkajú sa mi skratky alebo nefér výhody a občas sa objavujú aj ľudia, ktorí ma na ne navádzajú. Hovoria mi o svojom modeli sveta a keby sme rozvinuli debatu, asi by sme zistili, že každý kormidlujeme svoju pomyselnú loď inde. Možno by sme objavili rozdiel v hodnotách, ktoré uznávame, alebo možno len rozdiel v úrovni vedomia, s ktorou tvoríme. V každom prípade pri vytváraní hodnotných vecí a vzťahov existujú pravidlá a keď porušíte tie základné, môže sa vám niekoľkoročné snaženie zrútiť ako domček z karát. A to nie je ktovieako efektívne, aj keď nové skúsenosti prinesú nové výzvy. Napríklad, keď niekto podvádza svojho partnera, netuší, kedy príde ten deň a jeho partner sa to dozvie. A je po dôvere, možno aj po vzťahu. Na jednej strane niekto niečo buduje aj roky a na druhej riskuje, že o to zo dňa na deň príde. Akú cenu má pre vás to, čo tvoríte? Akú cenu má pre vás váš čas a energia, ktoré ste už investovali? Vnútorná hodnota každého vášho diela bude tým vyššia, čím vyššia bude vnútorná hodnota každého jedného rozhodnutia. V tomto momente môžete ovplyvniť veľa, ale najmä tie rozhodnutia, ktoré možno robíte práve teraz . A vnútorná hodnota každého jedného rozhodnutia bude tým vyššia, čím viac tvorivej energie do neho vložíte.

Spoznajte svoje EGO, sledujte ho a naučte sa s ním pracovať. Môžete robiť všetko dobre, ale ak zabudnete na tento bod, nebude to skrátka ono. Pán Eckhart Tolle v knihe Sila prítomného okamihu pekne popísal ego aj jeho prejavy. Ego je podľa Tolleho naše falošné „JA“, ktoré vzniká stotožnením sa so svojou mysľou. Ego má potrebu súdiť, odporovať tomu, čo je, a vytvárať nové konflikty, drámy… Cíti sa v stálom ohrození, najviac sa bojí svojho zániku. Odporúčam vám zistiť si o egu viac, začať ho sledovať. Môžete sa na ňom aj dobre pobaviť a hlavne – prestaňte sa s ním stotožňovať. Nie je vami a vy nie ste vaše ego. V článku o tom, čo je šťastie, som spomenul aj dopady ega na komunikáciu. Proste sa ho zbavte. Prestaňte hrať jeho hru, potrebuje vás na to, aby prežilo, ale môže vás aj zabiť. Proste, do šťastného života nepatrí. Takže prestaňte súdiť, prijmite to, čo je. Neživte konflikty, drámy, prestaňte brať veci osobne. EGO hrá v hre o životné šťastie taký samostatný level. Otázka spoznania svojho EGA môže v skutočnosti znamenať posun o niekoľko úrovní vyššie, pretože v skutočnosti je to ono, ktoré nám častokrát bráni prijať iný pohľad. EGO nás odvádza od DIALÓGU a má potrebu vyhrávať nielen v komunikácii . EGO nás odvádza od PRAVDY a má snahu vyzerať lepšie, ako je jeho skutočná hodnota. EGO nás odvádza od asertivity k agresivite. Keď sa naučíte pracovať so svojím egom, mnohé iné veci na svojej ceste za životným šťastím začnete robiť viac-menej automaticky. Preto považujem tento bod za kandidáta na prvú trojku medzi kľúčovými výzvami na ceste za životným šťastím. Neskôr si spomenieme aj Jaroslava Dušeka a jeho Štyri dohody, ktoré u mňa iniciovali zmenu pohľadu na svoje EGO. Pánu Jaroslavovi Dušekovi zrejme venujem jeden celý článok, pretože mi sprostredkoval viac poznania o živote ako všetky školy, čo som absolvoval. Budem chvíľu extra zložitý. Ale vďaka jeho Štyrom dohodám som pochopil, čo myslia páni z MIT, najmä pán Peter Senge v knihe Piata disciplína manažmentu, pod prácou s mentálnymi schémami – ako jednou z piatich disciplín, na ktorých vzniká učiaca sa organizácia. Koniec extra zložitosti, bol to len odkaz pre pár zainteresovaných, ktorí vedia presne, o čom píšem.

Spochybňujte svoje presvedčenia, pravidelne ich podrobujte kontrole správnosti s ohľadom na nové poznatky a skúsenosti – naučte sa premýšľať. Znie to paradoxne? Máte okolo seba ľudí, ktorí sú pre vás svojimi názormi inšpiratívni? Ktorí sú pre vás mienkotvorní? Máte okolo seba ľudí, s ktorými sa radi poradíte pred nejakým, čo i len trochu dôležitejším rozhodnutím? Nie? Tak zmeňte prostredie a obklopte sa takými, ktorí premýšľajú. Vnímajte, ako premýšľajú, a učte sa to od nich. Keď sa chcete naučiť plávať, nejdete za niekým, kto to teoreticky ovláda, ale v skutočnosti nevie plávať. Viete, čo chcem touto vetou povedať? Keď sa radím o vzťahoch, radím sa s niekým, kto má funkčný, hodnotný vzťah. Nie, že by som si nevypočul aj iných, ale… miera mienkotvornosti je pre mňa osobne určite v prvom prípade vyššia. Najmä preto, že poznám ľudí, ktorí vedia nádherne rozprávať na rôzne témy, ale v reálnom živote ukazujú, ako tie veci sami nezvládajú. Naučte sa pracovať so svojimi vyššie spomenutými mentálnymi schémami – s vašimi predstavami o vás, o partnerovi, o svete. Uvedomte si, že so svojimi predstavami môžete aktívne pracovať, meniť ich, vlastne to nevedome robíte stále. Buďte otvorení a zvedaví. Prijmite fakt, že existujú iné pohľady, ako sa môžeme viacerí pozrieť na to isté. Keď o niečom rozprávame, zároveň nad tým premýšľame. A verte mi, keď si vypočujete názor vedomého človeka na akýkoľvek problém, môže vám to pomôcť. Existuje pomerne vysoká pravdepodobnosť, že povie aj niečo dôležité, čo vám doteraz nenapadlo. Hodilo by sa sem teraz napísať aj o filtroch vnímania, ktoré v sebe všetci máme, ale to si tak isto nechám na neskôr, možno aj na samostatnú tému.

Skontrolujte si päticu ľudí, s ktorými trávite najviac času. Programujú vám nenápadne svoje presvedčenia. Ja netvrdím, že to robia vedome. Mám na mysli najmä rôzne skryté presvedčenia, ktoré vyslovia len medzi riadkami. Napríklad ako nutný predpoklad nejakého svojho zaujímavého príbehu. Málokto vám vysloví priamo, že si myslí, že je v poriadku podvádzať svoju manželku alebo manžela. Len medzi riadkami občas vysloví inak skryté presvedčenie a bude vám medzitým hovoriť príbehy o tom, ako si to v živote užíva. Nebude ani sebe, ani vám rozprávať o tom, čo bude potom, keď sa to jeho parter náhodou dozvie. Ako sa mu možno zrúti kus sveta. Natiahne vás do svojej hry plnej klamstva a keď sa najbližšie stretnete s jeho životným partnerom, budete zrejme mlčaním klamať tiež. Ľahko si môžete zvyknúť na to, že klamstvo vlastne nemusí byť až také zlé. V horšom prípade si rýchlo zvyknete na to, že klamať je v niektorých situáciách dobré. A ste tam, kde ste nechceli byť. Starostlivo si vyberajte ľudí, s ktorými trávite svoj čas.

Dajte životu a vesmíru dôveru. Nejde o to mať všetko pod kontrolou. Vesmír alebo pre niekoho Božstvo s nami spolupracuje. Tiež si to uvedomíte naplno až vtedy, keď mu pôjdete oproti. Akoby čakal na náš ťah v pomyselnej šachovej partii zvanej šťastný život. A keď prekročíme časový limit, tak potiahne on, aby nám poradil, naviedol nás na ďalší správny ťah. Vnímajte veci, ktoré sa okolo vás dejú, a keď sa naladíte na správnu frekvenciu, budete vedieť, že to je ona. Napríklad sa vám môže stať, že sa ľudia okolo vás začnú viac usmievať. Potom len bežte a pozrite sa do zrkadla – asi sa usmievajú, lebo vidia šťastného človeka.

Venujte sa svojmu životnému šťastiu pravidelne, najlepšie každý deň. Alebo vám stačí byť šťastný každý druhý deň? Nezabúdajte, že životné šťastie je disciplína, ktorá nemá konečnú stanicu. Je to celoživotný proces. Možno si hovoríte, že sú to všetko nefunkčné drísty, a preto to ani neskúsite. Ale ako to môžete vedieť, keď to neskúsite? Poznáte niekoho, kto meditoval a po 2 mesiacoch pravidelnej meditácie vám povedal, že to nefunguje? Kto pochopil asertivitu a nepoužíva ju? Kto spoznal svoje EGO a napriek tomu ho živí ďalej? Všetko spomenuté vyššie je jednosmerná cesta. Keď to budete robiť pravidelne a budete sa so záujmom zlepšovať, tak to už nikdy nebudete robiť znova po starom. Hodnotu má aj to, že ste doteraz prišli na niektoré svoje neúspešné stratégie. Lepšie poznáte celý systém. Len to musíte vedieť zužitkovať. Hľadajte ďalej. Cieľom tohto blogu je pomôcť vám pri hľadaní svojho životného šťastia, pretože viem, aké to je ťažké. V dnešnom svete je mnoho nástrah, ktoré vás budú pomaly, ale iste od vášho životného šťastia odkláňať, ak si ho nebudete strážiť.

Nevravím, že to je zoznam, ktorý sa nedá rozširovať. Sám som na ceste, tak je možné, že sem zopár vecí časom pridám. Už aj tak som musel osekať tému a vybrať to najdôležitejšie – podľa mňa, ale pre vás môže byť v tomto momente dôležité niečo iné.

Máte právo byť v živote šťastný a vlastníte všetky potrebné zdroje, aby ste svoje právo uplatnili. Budem rád, keď s nami na stastnyzivot.blog budete zdieľať svoje AHA z tej vašej cesty za životným šťastím.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.