Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (2)

V prvej časti článku o osobnostnom rozvoji sme sa spolu pozreli na to, čo osobnostný rozvoj je a načo nám slúži – tu. Dnes si rozšírime tému o pomenovanie ďalších dôležitých uhľov pohľadu na osobnostný rast, na niektoré limity vo forme našich presvedčení, pomenujeme si rôzne oblasti, v čom všetkom sa môžeme osobnostne rozvíjať.

Na úvod sa spolu pozrime na jedno pomerne rozšírené presvedčenie. Relatívne často vnímam súdy, kedy nad niekým zlomíme palicu so slovami: „Ten je taký a taký, nikdy sa nezmení.“ Podobné súdy môžu viesť k zovšeobecneniu, ktoré podrobíme skúmaniu, že sa ľudia viac-menej nemenia. (Nemyslím tým to, že niekoho stretnete po 5 alebo 10 rokoch. Tam by ste aspoň vo výzore mali vidieť rozdiel.) Myslím po mentálnej stránke, z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Áno, občas nás menia životné udalosti – niekto sa rozíde s partnerom, niekomu zomrie blízky človek, niekto príde o peniaze a pod. Presne to sú momenty, kedy viac premýšľame, zamýšľame sa nad zmyslom života. Alebo len zažívame emočné extrémy, ktoré sa nám nemusí podariť rozkľúčovať do konca života a prejavia sa napríklad na našom podlomenom zdraví. Vesmír (Božstvo) nás učí. Ako by povedal Peter Sasin – bolesť je príliš veľká a vtedy najčastejšie prichádza ku zmene. Pre doplnenie – ako ďalší dôvod na zmenu uvádza pozitívnu motiváciu – naozaj veľký cieľ.

Opýtam sa vás. Koľko poznáte ľudí, ktorí osobnostne rastú? Niekoho stretnete o pol roka a ten človek medzitým mentálne poskočil vpred tak, že si to dokážete všimnúť. Nemyslím tým to, že sa s ním cítite dobre. To, či sa s človekom dobre cítite, je jedna vec a to, či osobnostne rastie, druhá.

Ľudia sa naozaj väčšinou menia len vtedy, keď ich niečo bolí. Preto takmer za každou zmenou nájdeme nejakú väčšiu životnú skúsenosť, ktorá hraničí s traumou. Menej často je dôvodom na zmenu spomínaný veľký cieľ. Inak povedané, ak sa nám neudeje niečo extrémne, tak sa väčšina z nás nemení. To nás môže poľahky priviesť k spomínanému zovšeobecneniu, že sa ľudia nemenia alebo že zmena nie je možná.

Nejde o to či sa väčšina mení, alebo nie. Ide najmä o to vaše presvedčenie, či sa chcete meniť sami. A o vaše presvedčenie či si myslíte, že sa dokážete v niečom zmeniť. Máte niečo, čo by ste chceli vo svojom živote zmeniť? Veríte tomu, že to dokážete? Alebo ste presvedčení, že to dokážete? Máte pocit, že sa pýtam to isté dvakrát? Niečo iné je veriť a niečo iné byť presvedčený. Keď ste presvedčení, že to dokážete, tak to aj dokážete. Keď veríte, zrejme vás na ceste čakajú skúšky, ktoré preveria to, ako veľmi veríte. Naše presvedčenia majú tendenciu posilňovať samé seba a to aj podporujúce presvedčenia a žiaľ aj tie limitujúce.

Rôzne presvedčenia môžu byť pre nás limitom rastu (pojem zo systémového myslenia – systémovému mysleniu budem venovať samostatný článok). Napríklad len obyčajné – „Nikdy sa nezmeníš!“, „Nikdy nič nedosiahneš!“ alebo „Nevieš kresliť!“, ktoré nám mohol vysloviť rodič, učiteľ alebo nejaká iná mienkotvorná autorita, môžu znamenať to, že im uveríme a budú v nás zvyšok života pevne a nenápadne vládnuť. A my ani neskúsime inú stratégiu. Naveky nám ostane v mysli iba tá jedna alebo dve odskúšané a neúspešné stratégie so spomínaným komentárom autority.

Veľmi podobné, a predsa iné presvedčenia sú: „To sa nedá!“, „Človek musí mať talent, aby vedel pekne kresliť!“, „Kresliť buď vieš, alebo nie.“ „Inteligencia je daná, to sa už u ľudí nemení.“ Všimnite si, že pokiaľ v prvej skupine presvedčení sa pojednáva o konkrétnom človeku, tak táto druhá skupina je o všeobecných presvedčeniach – ako svet funguje. Je z kategórie našich predstáv o svete, našich modelov sveta. Prvá kategória bola o našom pohľade na seba – svoje schopnosti, zdroje, kvality…- kto sme my. Ak si myslíme, že sa skrátka nedá naučiť sa kresliť, tak ťažko uveríme tomu, že konkrétne my to zvládneme.

V úplne prvej motivačnej knižke, ktorú som si kúpil asi pred 16 rokmi, som sa dočítal, že všetky potrebné zdroje na všetko, čo v živote chceme dosiahnuť, vlastníme! Neskôr som sa cez top svetové K-H dopracoval k poznaniu, že to tak skutočne je. Otázne však je to, ako sme si ich vedomí? Ako deti sme mali všetci prístup ku svojim kvalitám a zdrojom, hoci sme nad nimi nepremýšľali. Všetci sme vedeli tráviť v prítomnom okamihu väčšinu dňa. Nehrali sme sa na lekára, sestričku, rodiča, stavebníka, stratéga vojny či letušku, speváka alebo na akúkoľvek inú rolu. My sme nimi boli. S tou energiou sme mohli ostať celý deň a ani najmenej nás to neunavilo. Kým neprišiel učiteľ, rodič, autorita so slovami- „To nesmieš!“, „Hanbi sa!“, „Takto ťa nebudeme mať radi!“,“Nevyčnievaj, to sa nevypláca!“, „Nehovor svoj názor nahlas, nikoho to nezaujíma.“, „Je to nebezpečné!“….a mohli by sme pokračovať, ale pre ilustráciu stačí. A čo sa stalo s našimi kvalitami? Na mnohé sme zabudli. Prestali sme ich využívať. Len niektorých sme si vedomí, ďalšie z času na čas nevedome použijeme a niektoré máme zablokované natoľko, že k nim už prístup nemáme. Používať svoje kvality vedome – kedykoľvek chceme, to je iný level. Dobrá správa pre nás všetkých – so svojimi kvalitami vieme pracovať. Môžeme ich rozvíjať, zvedomiť si ich do takej miery, aby sme ich mohli znova používať, kedykoľvek budeme chcieť. Vieme ich dostať do kategórie – vedomých kvalít. Existujú na to postupy, zrejme si niektoré neskôr načrtneme.

Poďme sa pozrieť na to, čo všetko môžeme v rámci svojho osobnostného rastu rozvíjať. Zastrešme to pojmom – svoju inteligenciu alebo celkové vedomie. Čo pod tým pojmom myslím? Inteligencia nie je len staré známe IQ. Existujú rôzne druhy inteligencie, ktoré sa navzájom dopĺňajú, niekedy sa prelínajú, inokedy môžu byť podmienené jedna druhou. Je dôležité si uvedomiť, že sa s nimi so všetkými dá pracovať a môžeme ich vedome rozvíjať. Okrem IQ existuje aj EQ – emočná inteligencia, aj pohybová inteligencia, existuje aj takzvaná finančná gramotnosť, možno by sme mohli spomenúť aj úroveň estetickej roviny vnímania sveta – schopnosť vnímať a tvoriť harmóniu a krásu, IT gramotnosť – ako schopnosť ovládať PC a využívať IT zdroje, možno aj kreativitu ako takú. Spomeniem ešte šoférsku gramotnosť ako schopnosť ovládať dopravný prostriedok (najmä auto) a vedieť predvídať za volantom alebo zvládať extrémne situácie, keď sa vyskytnú. A napríklad aj schopnosť naladiť sa a čerpať z kolektívneho vedomia. Alebo aj spomenuté uvedomovanie si svojich kvalít – aby sme ich vedeli zapájať, kedy chceme.

V pokračovaní série o osobnostnom rozvoji sa spolu pozrieme na niektoré z týchto súčastí celkovej inteligencie rovnomerne a harmonicky rozvinutej osobnosti. A rozmeníme si ich na drobné, pretože významnou mierou ovplyvňujú naše trvalé životné šťastie.

Pre váš osobnostný rozvoj je dôležité si uvedomiť, že si naň potrebujete pravidelne nachádzať čas, kedy budete sami so sebou. Základné piliere svojho rozvoja musíte položiť sami. A keď chcete osobnostne rásť, musíte si najskôr na osobnostný rozvoj vyčleniť čas. Vybudovať si zvyk – pravidelne sa osobnostnému rastu venovať napríklad hodinu denne. Možno je fajn poradiť sa s niekým, kto vo vašom okolí evidentne osobnostne napreduje, možno si k tomu prizvať aspoň na úvod kouča alebo nejakého guru, ktorý vás aspoň rámcovo nasmeruje. A pokiaľ si ich zatiaľ nemôžete alebo nechcete dovoliť, možno bude niekomu stačiť, keď sa z času na čas príde inšpirovať napríklad na tento blog – stastnyzivot.blog. Ešte raz to zopakujem – pre váš osobnostný rast potrebujete byť pravidelne najmä sami so sebou, prípadne s mienkotvornou autoritou.

Aj výsledky, ktoré nám prináša osobnostný rozvoj, potrebujú čas. Musíte byť trpezliví, pretože osobnostne sa rozvíjať, to je široká téma. A na začiatku je to výzva sama o sebe – najskôr sa učíme rozvíjať sa, až neskôr sa môžeme sústrediť na tempo nášho rozvoja. Ako chorobu dnešnej doby vnímam to, že by sme chceli všetko čím skôr. Urobíme nejakú zmenu, neprinesie to výsledok za mesiac, za dva a my už pochybujeme či to je správne, necháme sa zneistiť a možno nás to pripraví o potrebnú energiu a v zmene nedokážeme vytrvať. Možno by stačilo spomaliť alebo byť trpezlivý v kontexte výsledkov. A pripomínať si, prečo sme sa pre zmenu rozhodli. Robte to, s čím ste v súlade a prestaňte lipnúť na rýchlom výsledku. Možno len udupávate zem, aby ste neskôr postavili rýchlodráhu.

Ideálne je na úvod sa stotožniť s presvedčením, že máte všetky potrebné zdroje na to, aby ste aj pomocou vedomého osobnostného rastu dosiahli v živote, čo chcete. Napríklad sa naučili prekrásne maľovať. Z mojich skúseností je aj toto o kvalitnom učiteľovi, guru, trénerovi, koučovi, ktorý vo vás prebudí lásku k maľovaniu. Aj o tom si napíšeme nabudúce.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.

Zopár odskúšaných postupov, ktoré vám môžu pomôcť na ceste za vaším životným šťastím (3) – Meditácia

V tejto sérii článkov uvádzame konkrétne postupy, ako sa postupne prepracovať k svojmu životnému šťastiu – vedomému a trvalému. Prešli sme si Disneyho metódu na prácu s víziami, Asertivitu pre zdravú ekologickú komunikáciu a teraz si bližšie popíšeme Meditáciu. Na čo nám slúži meditácia, sme si už napísali v článku Ako postupovať pri hľadaní svojho životného šťastia. (TU je odkaz) . Málinko si spomínané dôvody pre meditovanie rozšírime. Stáva sa vám niekedy, že vás vaše myslenie otravuje? Napríklad dlhšiu dobu ležíte v posteli a nie a nie zaspať? Namiesto toho vás rozptyľujú myšlienky, jedna strieda druhú akoby bez konca? A možno sa objavujú samé znepokojujúce témy – nedoriešené veci, emočne napäté situácie a podobne. Sú ľudia, ktorým sa to deje bežne aj počas dňa. Dávno stratili kontrolu nad svojím myslením a celý deň si s nimi ich hlava robí, čo chce – majú život plný napätia a stále niečo riešia pod tlakom. Takýto stav má od šťastného života ďaleko. Ako sa s tým popasovať? Ako sa upokojiť a naučiť sa povedať svojim myšlienkam rozhodné DOSŤ!? Presne na to je dobrá meditácia. Meditácia je výborný nástroj pre tréning zotrvávania v prítomnom okamihu. Všimnite si, že keď vás niečo takto vyrušuje, málokedy to je vaša prítomnosť. Väčšinou sú to emočné traumy z minulosti alebo obava z budúcnosti. A ako si navodiť stav, kedy nie ste vyrušovaný minulosťou ani budúcnosťou a môžete sa v pokoji sústrediť na prítomnosť, na to, čo práve robíte, a môžete pristupovať ku všetkým svojim vnútorným zdrojom? Keď sa naučíte krotiť svoje myšlienky, možno si začnete v tom pokoji všímať aj pocity, ktoré sú také nepatrné, že ste dávno stratili citlivosť na to, aby ste si ich vôbec všimli. Aj ony vám chcú niečo povedať. Naučíte sa ich vnímať a to je nutná podmienka na to, aby ste ich mohli rozkľúčovať – uvedomiť si, čo vám chcú povedať. Prínosy meditácie najlepšie pochopíte, ak ju budete sami praktizovať.

Návod, ako praktizovať najjednoduchšiu formu meditácie, ktorú zvládne aj začiatočník, si načrtneme teraz. Poďme na to. Nájdite si miesto, kde vás nebude nikto a nič rušiť. Odporúčam vám stíšiť telefón a pod. Pohodlne sa usaďte, dbajte pritom na to, aby ste mali vystretý chrbát. Teoreticky si môžete aj ľahnúť, ale ležanie má jedno riziko navyše, ktoré vám môže meditáciu pokaziť. Asi tušíte, aké 🙂 Takže odporúčam sedieť. Môžete zavrieť oči alebo ich nechať otvorené. Je dobre, aby vás ani vizuálne v zornom poli nič nevyrušovalo. Spustite si nejaký časovač, ktorý vám pripomenie, že už prešlo 10 – 15 minút, aby ste podvedome nepremýšľali nad tým, koľko času ešte máte. A teraz sa môžete začať sústreďovať na svoj dych. Dbajte na to, aby ste dýchali správne – t.j. do brucha. Hrudník by sa vám teoreticky vôbec nemusel hýbať. Zato vaše brucho by sa malo nafukovať a vyfukovať. Bránicu by ste nemali rozpínať smerom dopredu, ale smerom dolu. Na úvod je dobre počítať si tempo nádychu aj výdychu. To znamená, že si v duchu počítajte napríklad do 5, kým sa budete nadychovať, potom zas do 5 pri výdychu. Na nič iné nemyslite. To sa jednoducho povie, ale najmä v úvode sa môžete prichytiť, že už nejakú dobu myslíte na niečo úplne iné, čo sa vám natlačilo do pozornosti. Keď si to uvedomíte, poďakujte sa tej myšlienke, že prišla, ale vyprevaďte ju ako nevítaného hosťa. Povedzte si v duchu napríklad: „Ďakujem ti, že si prišla, ale teraz nie je dobrý čas na návštevu, preto ťa prosím, aby si hneď odišla, príď inokedy.“ Zbavte sa tej myšlienky a vráťte sa k počítaniu a k sústredeniu na meditáciu, na svoj dych. Tieto neželané návštevy sa budú vyskytovať stále menej, až si čoskoro uvedomíte, že pár minút ste boli len sami so sebou. A tento čas sa bude cvikom predlžovať, až jedného dňa zistíte, že nemáte najmenší problém
sústrediť sa na dlhší čas . Naučíte sa vypnúť svoje myslenie z vedomia a ostať len sám so sebou. Vyššie popísaný návod som sám pred nejakým časom našiel na internete, keď som sa začal o meditáciu zaujímať ja. Neskôr nájdem aj zdroj a uvediem vám v komentároch konkrétny odkaz.

Budem rád, keď sa s nami v komentároch podelíte o svoje skúsenosti s Meditáciou.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.