Psychopati – nástrahy vesmíru alebo ďalší level poznania?

Dostal som slinu..

Dostal som veľkú chuť dnes sa s vami podeliť o tému, o ktorej sa veľmi, ale naozaj veľmi málo hovorí. Mám na mysli to, ako je komunikovaná v kontexte toho, ako je nebezpečná a tým pádom dôležitá.

Pred časom som dostal od života jednu z najkomplexnejších lekcií, na ktorú ma rodičia ani minulé skúsenosti tak celkom nepripravili.

Vesmír vie, čo potrebujete..

Bol som vesmírom priam prinútený zvedomiť si zopár pojmov, ktoré som síce už v minulosti počul, ale ich dôležitosť som si z veľkej miery neuvedomoval. A nikto mi o nej nepovedal. Ani na vysokej škole, ani žiaden lektor, ani osobný kouč. Neupozornil ma na to ani žiaden priateľ, ani žiaden skúsený človek akokoľvek vyhlásený svojou múdrosťou a mienkotvornosťou. Musel som si dať dokopy 2 a 2 a pátrať najskôr na vlastnú päsť.

Premýšľať, znova ísť po nejakej stope a znova stratiť niť. Medzitým spochybniť seba a uveriť tomu, že tu a tam trocha preháňam, že sa možno niektoré veci dejú hlavne v mojich predstavách. A vzápätí prišli nové stopy, ktoré znova raz nasvedčovali, že niečo nie je v poriadku. A takto sa to opakovalo niekoľko rokov po sebe. Medzitým sme sa s niektorými ľuďmi skutočne oddialili. Osobne aj v podnikaní.

Porucha osobnosti? Nestojí za reč..?

Niektorí ste už možno identifikovali, že v hlavnej úlohe dnešného článku budú PSYCHOPATI. Ak tému trochu poznáte, možno si vravíte, že nejaké 4 narcistné percentá populácie nestoja za pozornosť. Tak si k tomu pripočítajte rôzne odnože tejto poruchy osobnosti a dostanete sa možno aj na 15%. Potom k tomu pridajte všetkých postihnutých – zasiahnutých ľudí, ktorým psychopat možno zruinoval život, podlomil zdravie alebo inak negatívne zasiahol do života. Medzi postihnutých môžme počítať najmä rodinných príslušníkov, partnera alebo partnerku, deti, ktoré vychováva. To sa dostávame na podstatne vyššie percento. Na záver, keď si povedzme čistou náhodou prečítate článok o tom, ako je každý šiesty top manažér psychopat a ako sa to v politike hemží psychopatmi, možno až vtedy precitnete a uvedomíte si, že sa vás to možno týka viac, ako ste si kedy mysleli.

Kto to je – psychopat?

Niekto povie, to je ten, čo nezazíva, keď pred ním zívnete. A usmeje sa, akoby to bola jedna z tém, na ktorú budeme spolu žartovať. Ubezpečujem vás, že na tejto téme sa nebavím ja ani nikto, kto si psychopatického partnera alebo partnerku či už v osobnom alebo pracovnom živote zažil.

Nedovolím si tu a teraz definovať nejakou formulkou psychopata. Poviem iba – dosť chorý, zvrátený a nebezpečný. Ak vám stačí to, že si pod tým niekoho alebo niečo predstavíte a nepotrebujete poznať definíciu, kľudne čítajte ďalej, možno sa niečo o psychopatoch naučíte aj z tohto článku. Nie náhodou som použil slovo – niečo. Nedovolím si povedať, že Hitler bol – niekto. Kto sa chcete viac dozvedieť o tom, ako je odborne definovaná táto porucha osobnosti, odkážem vás na lepší zdroj, ku ktorému som sa asi pred mesiacom dostal, keďže som hľadal.

Len pre tých, ktorí chcú počuť, vidieť alebo jednoducho vedieť viac, odporúčam pozrieť si youtube kanál Jána Dvořáka – Poznejte svého psychopata – TU. Pánu Dvořákovi som sa formou e-mailu poďakoval za jeho hodnotnú prácu a požiadal som ho o to, aby som vám práve tu mohol niektoré časti z jeho videí zhrnúť či citovať. Neviem, či to práve teraz celkom tak robím, pretože som sa vzdelával z viacerých zdrojov. V každom prípade rád znova vyjadrím to, že jeho práca a pridaná hodnota boli pre moje vlastné pochopenie tejto problematiky kľúčové. Ďakujem za všetkých.

Dá sa to liečiť?

Hovoríme o nezvratnej poruche osobnosti, takže nie. Snáď zmierniť prejavy? Ktokoľvek sa chce vyliečiť, musí si priznať, že má problém. A to narcis (jedna z foriem psychopata) nikdy neprizná. Určite nie ten s grandióznym falošným egom (existuje viac foriem narcizmu).

Psychopat sa vlastne k psychológovi alebo terapeutovi dostane viac-menej náhodou, určite nie s problémom – som psychopat, chcem, aby ste mi pomohli.

Problémov pri sedení s psychopatom je údajne viac. Jeden z nich je miera skúseností psychoterapeuta s problematikou psychopata. Môže sa napríklad stať, že psychopat sedenia bravúrne zvládne a menej skúsený terapeut bude nakoniec dohovárať obeti psychopata.

Deti psychopatov

Dobrá správa pre deti psychopatov – nemusíte byť sami psychopati, najčastejšie ste len náchylní sadnúť psychopatovi na lep a vytvoriť s ním súkromný či pracovný duet. A za to tvrdo platíte alebo zaplatíte. A opačne, ak máte takéto sklony, neznamená to hneď, že vás vychovával psychopat. Niečo zrejme do 2. až 3. roku vášho života nebolo v poriadku, ale príčin môže byť viac – napr. rodič alkoholik, násilník a pod.

Dôležité je uvedomiť si aj pravú príčinu toho, že sa vám deje alebo udialo, že ste sa ocitli vo vzťahu s psychopatom. A tou bol alebo je nedostatok vašej sebalásky ako aj absencia vašich hraníc, ktoré rozhodujú o tom, ako ďaleko necháte niekoho zájsť… Dovolím si to nazvať emočnou nezrelosťou. V článku o emočnej inteligencii (TU) sa môžete dozvedieť, čo to je a čo sa s tým dá robiť.

Psychopati – hrozba pre okolie

Keď som sa pred rokmi rozišiel so psychopatkou, pochopil som, že som viac-menej ohrozil každého človeka, ktorého som s ňou zoznámil, najmä ak to boli malé deti, ktoré sa nevedia brániť. Našťastie išlo v tom čase o psychopatku, ktorá bola aj navonok rozpoznateľná. Možno to poznáte – všetci vedia, že vaša láska je čistá katastrofa, len ten zaľúbený to vidí všetko inak. Najmä v úvode vzťahu to málokomu vysvetlíte. Každý si na to musí prísť sám a má to svoje dôvody.

Náš rozchod si vtedy vyžiadal zopár rán na tele, nabúrané auto, postrihané košele a kravaty, potrhané dokumenty, nejaké tie vyhrážky, že ublíži blízkym, obťažujúce správy a pod. Možno vám stačí pre predstavu. Snáď teraz veríte, že si človek takú skúsenosť zapamätá na celý život.

Rozsudok – vinný!

Čo v skutočnosti ostalo v hlavách vonkajších pozorovateľov? Tí,ktorí ma nejako poznali a zrazu čítali na nemenovanej sociálnej sieti, ako som ju psychicky týral a bil? Poznáte ten fejsbookovský najvyšší súd tohto sveta? Okolie sa trochu prečistí a ostanú tí, ktorí situáciu dávno prekukli (schválne nepíšem najbližší, lebo psychopat vám vie vziať aj blízkych, ktorí mu sadnú na lep). A tí, ktorí nesúdia z výpovede jednej strany a stále vám veria. Pomôžu vám postaviť sa zo zeme, pozbierať kusy seba a znova vybudovať seba-lásku. Uvedomiť si, čo sa stalo. Posilnený skúsenosťou kráčate vpred. Na záver si len uvedomíte jednu z typických póz psychopata – ako ten chorý človek pred mnohými ľuďmi práve zo seba urobil tú obeť, komu bolo ublížené…

Psychopat sa totiž s vami od začiatku hrá. Máte dosť veľkú nevýhodu, že si toho nie ste vedomí. Nepredbiehajme. Pekne postupne.

A predsa to nebolo dno

To mi však medzitým nikto neprezradil, že existujú aj poruchy osobnosti, ktoré nemusia byť a nie sú vonkajšiemu pozorovateľovi také zrejmé. Jedná sa o exhibicionistického narcisa a o úlisného narcisa. Ten človek vám skrátka nemusí volať 10-krát za minútu alebo mať záchvaty šialenosti, aby bol psychopatom. Práve narcis je ťažko rozpoznateľná forma psychopata a práve preto zároveň aj tá najnebezpečnejšia. Dokonca vám môže pripadať ako chodiaca studnica múdrostí a životných skúseností. Ako ten najlepší partner, ktorého ste hľadali celý život. Ako ten najlepší náhradný rodič, ktorý vám pri každom stretnutí prezradí iné tajomstvo života a to rovno na svojej vlastnej skúsenosti. Alebo ako úspešný podnikateľ, či skrátka šťastný človek. Kým sa na jeho život, zdravie, vzťahy, prácu alebo kariéru nepozriete bližšie a nespojíte si 2 a 2.

Čo som potreboval pochopiť ja

Exibicionistický narcis je vo vnútri obeťou svojho falošného, grandiózneho ega a presviedča seba aj okolie, aký je úžasný, veľkolepý, jedinečný. Keďže dokáže aj veľkolepo pôsobiť (trénuje túto rolu od svojho útleho detstva), často sa mu to aj darí. Ten druhý – úlisný, sa často vyskytuje práve po boku prvého a potvrdzuje mu jeho jedinečnosť, posilňuje jeho pozíciu. Nepotrebuje, aby sa hovorilo priamo o ňom, aby reflektory svietili na neho. Zväčša je naozaj dobrý v rozprávaní príbehov. Najmä tých s jemne pozmeneným obsahom, kde sa pomocou zovšeobecnení, prekrútení a vymazaní okolie postupne zneisťuje a hucká proti vyhliadnutej koristi – niekomu, kto ich ohrozuje svojou pravdou. S prvým spomínaným typom narcisa tvorí často naozaj zohranú dvojicu.

V tomto prípade som si terminológiu požičal od Petra Casanovy – z knihy „Cítit rozumem, myslet srdcem aneb Příběh karmy“

Slabé miesto psychopata

Viete, čoho sa taký psychopat naozaj bojí? Nie len toho, že nedostane svoju pravidelnú dávku obdivu a potvrdenia svojej jedinečnosti z okolia. Ako každý oportunista aj prichytenia pri lži. Alebo dokonca odhalenia jeho najväčšieho klamstva – jeho skutočného detského ustráchaného ja.

Ale keďže som tento odstavec nazval slabým miestom psychopata, tak dodám, že psychopat neobstojí v emočne zrelom prostredí, kde ľudia navzájom komunikujú. Toto prostredie psychopata prirodzene vypudí alebo sa psychopat proste porúča sám, keď hrozí jeho odhalenie.

Hodnotové vákuum

Možno sa aj vám v živote podarila nejaká totálna kravina. Skrátka nejaká väčšia chyba, pri ktorej však našťastie nikto nezomrel. V lepšom prípade ste si uštedrili nejakú tú hanbu, v horšom možno väzenie. Ak máte sebareflexiu a viete vyhodnotiť takú situáciu, môže byť pre vás požehnaním na vašej ceste, lebo vás veľa naučí. Niekto sa však nenaučí napríklad preto, že si chybu nikdy neprizná. Pre neho to skrátka chyba nie je. Pre neho existuje len hlúposť iných, keď si na úkor ostatných niečo nedoprajú. Alebo keď nevyužijú nejakú nefér príležitosť, ktorá sa ponúka. Pre neho neexistuje hanba za klamstvá, pošliapanie morálnych či etických hodnôt, len plán, ktorý vyšiel alebo nie.

Sám sa presvedčí, že jeho zakrivená predstava o realite je jediný skutočne pravdivý pohľad na svet. Veď za čo by sa aj hanbil? Za svoju veľkoleposť? A v pozadí si denno-denne mädlí ruky – „To som vás ale dostal, vy ovce…, vy si myslíte, že to ja som ten, komu bolo ublížené… Naozaj sa bavím na vašej hlúposti. Vlastne, keď tak premýšľam, ste chytrí, ale na mňa málo. Pretože ja som naozaj geniálny!“

Psychopat a emócie

Jeden z hlavných dôvodov, prečo majú ľudia s poruchou osobnosti problém vyliečiť sa, je ten, že nedokážu správne čítať emócie. A keď sa im nedarí správne čítať emócie, tak sa im nedarí ani správne čítať situácie. Zväčša ani veľa emócií neprejavujú. Keď aj nejakú občas prejavia, s najväčšou pravdepodobnosťou ju len zahrajú. „Veď predsa viem, ako sa mám tváriť, keď chcem vyzerať, že sa cítim …. (doplňte si nejakú emóciu)!“ Moja skúsenosť je, že občas vyzerajú, akoby cítili. Vie im aj slzička vybehnúť. Ale zo skutočných pocitov cítia len závisť, zlosť a hnev, túžbu ovládať, manipulovať okolie. Keď sa blíži ich odhalenie, cítia strach. Vtedy zoberú nohy na plecia a idú niekam, kde sa pravda o nich zatiaľ nevie. Ak nemajú kam ustúpiť, bojujú ako o život. Sú schopní všetkého.

Dajte nohy na plecia..

Nesnažte sa ich zmeniť, vysvetliť si s nimi veci, pokúšať sa o to isté znova a inak. Znova vás zneužijú.

Ak máte podozrenie, že ste sa zamotali so psychopatom, jedno odporúčanie pre vás – nezotrvávajte s ním vo vzťahu ani o sekundu dlhšie. Dajte nohy na plecia a zmiznite z takého toxického vzťahu. Utečte a skúmajte to potom – na „slobode“. Ak to správne pomenujete a premyslíte, možno vo svojom okolí objavíte hneď viacerých ľudí s poruchou osobnosti. A možno sa karmicky očistíte od bremena, ktoré vám naložili možno vaši rodičia, keď ste boli ešte malé, bezbranné dieťa. Možno už viac nebudete potrebovať nikoho ďalšieho, aby vám ukázal, že sa málo milujete.

Ľútosť či pomsta?

Nikoho nesúdim. Byť psychopatom, to si človek nevyberá. Možno len keby sme uverili v naše minulé a budúce životy a v to, že detská duša si vyberá svojich rodičov ešte pred počatím. Nikomu tento osud nezávidím. Chápem, že psychopat nemôže za to, že je psychopatom. Proste je.

Svet psychopata je čierno-biely. Nevníma farby života, je ťažké si to čo i len predstaviť. Ponúka sa mi ľútosť, ale mám ľutovať Hitlera? Vyskytlo sa tu zopár filozofických otázok, možno práve pochopiť a poľutovať Hitlera je v skutočnosti najvyššia forma chápania, kde sme všetci a všetko jedno a to isté.

Záver

Môj odkaz v tomto prvom článku o psychopatoch – majte sa radi, milujte sa a nedovoľte nikomu, aby vás účelovo a zákerne potajomky manipuloval do svojich predstáv o svojom pomýlenom šťastí. Uvedomte si svoje vlastné životné hodnoty. Buďte na ne citliví a postavte sa za ne, ak je to treba.

Svojou skúsenosťou s touto problematikou môžete ostatným pomôcť. Budem za všetkých rád, ak tak urobíte v komentároch pod týmto článkom. Ja sa o to pokúsim v ďalšom článku.

Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové pre naše trvalé životné šťastie.

Ďakujem za pozornosť.

Rudo D.

Podnikanie vs. zamestnanie – hlavné rozdiely

Prečo niekto podniká a prečo sa iný zamestná? Poďme spolu spochybniť tie najrozšírenejšie mýty o podnikaní a zamestnaní.

V minulom článku (odkaz TU) som vám sľúbil, že si napíšeme o rozdieloch medzi zamestnaním a podnikaním. Keď sa zamýšľam nad tými hlavnými, asi sú to najmä tie dôvody, prečo sa niekto zamestná a prečo si niekto iný založí živnosť alebo s.r.o.

Zvyk je železná košeľa

Väčšina našich rodičov bola celý život zamestnaná. Je to pre nich bezpečné, najmä z toho pohľadu, že sú zvyknutí byť zamestnaní. Po rokoch strávených v zamestnaní môžu mať pocit, že zamestnanie je istota. Keď vyrastali, sami nemali na Slovensku na výber, skrátka podnikať nemohli. Keby sa dnes mali od tohto svojho trendu odkloniť, znamenalo by to ZMENU. Vieme, ako to chodí s našou zónou komfortu, takže nás neprekvapí, že cítia zmenu ako formu ohrozenia.

Čo myslíte, aké presvedčenia pomaly pomaličky prenášali na svoje deti celý život? Len sa čisto technicky pýtam otázku – „Koľko rodičov vedie svoje deti k tomu, aby podnikali?“ Podnikanie je podľa väčšiny ľudí hlavne riziko, okrádanie, človek musí byť bez chrbtovej kosti, aby bol úspešný atď, atď. Nevidia v ňom príležitosť na sebarealizáciu, osobnostný rast ani na finančné zabezpečenie. O sile našich presvedčení sme si už písali, vieme, ako nás doslova ovládajú na každom kroku. A dieťa viac-menej automaticky, keď príde čas, premýšľa nad tým, kde by sa dobre zamestnalo a žilo ten dobrý, bezpečný život, ako väčšina autorít.

Moje rozhodovanie

Písal sa rok 2001, končil som vysokú školu, teda pardon – univerzitu 🙂 Fakultu riadenia a informatiky. Bol som pomerne dobrý v téme umelých neurónových sietí – elektronických systémov, ktoré sú schopné učiť sa.

Chcel som byť v tom čase programátor. Poznal som živnostníkov, ktorí spolupracovali so softvérovými firmami a fakturovali si za svoju robotu podľa dohody. A poznal som zamestnancov – počnúc mojimi rodičmi, cez učiteľov, rodičov mojich kamarátov a vlastne skoro všetkých. A naozaj som nepoznal ani jedného, ktorý by bol dobre zaplatený. Môžete napríklad vnímať svoju prácu ako poslanie (viď učitelia). Keď nie ste zaplatený, ťažko si pomocou takej práce splníte svoje ciele a sny, pretože ak sú z tohto sveta, stoja peniaze.

V krátkosti začnem so svojimi vlastnými dôvodmi, prečo som sa rozhodol pre živnosť – podnikanie.

Prečo podnikať?

Pre mňa osobne boli najdôležitejšie nasledovné faktory:

  1. plat – musel mať istú výšku, za ktorou som si vedel predstaviť sebarealizovaný život. Vnímal som zamestnancov, ako sa jeden po druhom sťažujú na výšku svojho príjmu. Bolo mi jasné, že dlhodobo víťazí podnikanie. Tak isto som vedel, že zadarmo to nebude, že sa nebudem niekde zašívať v práci, ale budem produkovať pridanú hodnotu. A navyše som vedel aj to, že čím budem lepší a efektívnejší, tým viac si zarobím a nikto ma nebude limitovať.
  2. sloboda – je to najväčšia výhoda aj najväčšia nástraha podnikania. Komu sa v skutočnosti nechce vytvárať pridanú hodnotu a dôvod, prečo si vyberá slobodu, je jeho lenivosť a vypočítavosť, toho bude podnikanie bolieť, pretože vám neodpustí ani len pokrivený motív. Ako však vidieť, dá sa podnikať s rôznymi motívmi a zarábať aj ľsťou, podvodmi a manipuláciou. Z času na čas sa stretávam s výrokom – „nebol by som úspešný podnikateľ, lebo neviem podvádzať“, takýto je obraz o podnikateľoch. Áno, dá sa to aj podvodne, krátkodobo. Ale dlhodobo úspešnú firmu, ktorá tu bude, aj keď tu iní nebudú, vybudujete len na pravde, osobnom aj tímovom rozvoji, šťastných ľuďoch. So slobodou, samozrejme, súvisí zodpovednosť.
  3. rozvoj – už v tom čase som potreboval kŕmiť svoju hlavu, zažívať rozvoj. A viete, kde je priamo v systéme zapracovaný prirodzený tlak na osobnostný rozvoj? Viete, kde je osobnostný rozvoj cesta k vytúženému životu? Áno, v podnikaní. Práca s mentálnymi schémami (so svojimi predstavami o svete) – ich spochybňovanie, skúmanie názorov iných ľudí cez ich zdieľanie v dialógu (nie v diskusii, kde sa snažím druhú stranu presvedčiť o svojej pravde). Cesta osobného majstrovstva – neustáleho zlepšovania v tom, čo robím, ako to robím, ako aj neustále vyjasňovanie si svojej vízie – prečo to robím. To všetko sú dôležité súčasti a hybné prvky dlhodobo úspešného podnikania.
  4. spravodlivosť – nechcel som byť súčasťou nespravodlivého systému a príklady, ako vie byť zamestnanie nespravodlivé, vám asi písať nemusím. V podnikaní si viac menej môžete byť istý, že to, čo vyzerá ako nespravodlivosť, je len veľmi správne nastavené zrkadlo a spätná väzba pre vás. Čo je viac spravodlivé ako keď dostanete to, čo si zaslúžite?

Pre každého môžu byť, prirodzene, jeho vlastné dôvody trocha iné. Toto boli tie, ktoré pri mojom rozhodovaní najviac zavážili.

Prečo sa zamestnať?

Najčastejšie dôvody, ktoré vnímam, prečo sa niekto zamestná alebo prečo nepodniká, sú:

  1. „Potrebujem istotu!“ Súvisí to s neistotou daného človeka? Nedáva signál, že neverí vo svoje schopnosti? Že niečo zvládne a bude dostatočne dobrý, aby poskytoval hodnotnú službu, za ktorú by bol v podnikaní aj hodnotne odmenený? Možno to je len absencia dlhodobého pohľadu, pretože ak to myslím s osobnostným rastom vážne a môžem sa učiť od úspešných, tak je úspech neodvratný a nemalý. Dá sa hovoriť o želanej životnej zmene a začiatku novej etapy svojho života. Osobne nepoznám väčšiu istotu, ako mať zvládnutú užitočnú službu (a zlepšovať sa v nej) alebo remeslo a mať stále sa zväčšujúcu sieť spokojných klientov, zákazníkov…
  2. „Potrebujem zarobiť!“ Podnikanie je spravodlivé. Keď dokážem byť pridaná hodnota – robiť niečo užitočné, vtedy zarábam. Možno ľudia príliš vnímajú podnikateľov, ktorí sa za celý čas nedostali ani do stavu, aby si svojou pridanou hodnotou pre svet slušne zarobili. Podnikať vás vlastne na žiadnej škole nemôžu naučiť. Je plné prekvapení. Preto je dobre mať aj tu pri sebe nejakého Guru, ktorý vás dokáže svetom podnikania previesť bez zbytočných prieťahov a bez nepotrebnej bolesti.
  3. „Nevyznám sa v účtovníctve!“ Podnikateľ, čo si robí sám účtovníctvo, nechápe podnikanie (ak sa nebavíme o účtovnej firme) Podnikateľ, čo si sám vypisuje papiere, robí administratívu a stojí v radoch, v ktorých za neho môže stáť rovnako dobre niekto iný, nechápe podnikanie. Nepíšem to v zlom, rozumiem tomu, pretože som tiež podnikanie dlho nechápal. A viem, že „ešte ma všeličo prekvapí..“ Presne preto sa neustále rozvíjam a stále lepšie pripravujem na zmeny, pretože viem, že prídu aj že niektoré prekvapia 🙂 A verte či nie, posilnia.
  4. Obava: „Čo keď sa trh zmení a prestane sa mi dariť?“ Pokiaľ sa niekedy uspokojíte sám so sebou a prestanete investovať do vzdelávania, do seba, do svojej firmy, tak to nejaký čas ešte bude fungovať. Ale trh sa mení stále a pokiaľ sa nebudete rozvíjať a budete stále robiť to isté, pôjde to možno ešte 3-5 rokov. Potom sa dostanete do slepej uličky. Na druhej strane, ak ste spokojný človek, ktorý si podnikaním zarobí svoje peniaze a práca ho baví, chápem, že zrejme necítite tlak na zmenu. Dajte však pozor na nedostatočné investície do budúcnosti. Táto chyba je tak rozšírená, že v samotných základoch systémového myslenia je detailne popísaný jej priebeh (archetyp – „Nedostatočné investície“)
  5. „Nemám na to peniaze, aby som mohol podnikať.“ Nuž, ak je to tak, potom musíte začať podnikať v niečom inom, menej náročnom na počiatočný kapitál. A možno neskôr sa prepracovať aj ku svojmu pôvodnému – finančne náročnejšiemu zámeru. Snáď najrýchlejšie človek získa príjmy a to už v priebehu prvých mesiacov v tzv. MLM alebo v Štrukturálnych firmách. Pretože vás niekto vedie a učí vás krok po kroku, ako byť pridanou hodnotou pre svet. V takýchto firmách len málokedy potrebujete nejaký extra vysoký vstupný kapitál – snáď okrem rezervy na prvé mesiace, kým sa rozbehnete.
  6. „Nenechám sa okrádať štátom na odvodoch a daniach..“ Nuž, potom Vám poradím len jedno – podrobne si prezrite svoju výplatnú pásku, pretože ako zamestnanec platíte odvody aj dane tiež. Alebo ich platí váš zamestnávateľ a o to nižšiu mzdu vyplatí vám. Navyše, samozrejme, zaplatí aj sebe, čo je logické a vám dá spravidla len toľko, aby ste prišli aj zajtra…

Záver

Jednotlivé témy by sa mohli rozvinúť každá na samostatný článok, preto si niektoré z nich postupne vyberiem – napríklad takú slobodu podnikateľa alebo istotu zamestnanca – a rozviniem ich v krátkom samostatnom článku. Rovńako si nenechám ujsť príležitosť napísať hlavné rozdiely medzi MLM a Štrukturálnou firmou.

Toľko zopár dôvodov pre a proti. Skôr pre podnikanie ako proti. Pretože sú to moje vlastné pohľady na porovnanie zamestnania a podnikania – pohľady niekoho, kto nikdy nebol na Slovensku zamestnaný. Nehnevajte sa, ale za tie peniaze, ktoré sa na Slovensku nazývajú mzdou?

Možno sa na to pozeráte inak a budem rád, ak mne a nám všetkým, ktorí sa občas vrátime na tento blog, napíšete svoje skúsenosti a postoje k téme Podnikanie vs. Zamestnanie.

Ďakujem za pozornosť, teším sa spolu s vami na pokračovanie či už vo forme ďalšieho článku k téme, alebo vašich komentárov 🙂

Rudo D.