limitujúce presvedčenia Archives

Podnikanie vs. zamestnanie – hlavné rozdiely

Prečo niekto podniká a prečo sa iný zamestná? Poďme spolu spochybniť tie najrozšírenejšie mýty o podnikaní a zamestnaní.

V minulom článku (odkaz TU) som vám sľúbil, že si napíšeme o rozdieloch medzi zamestnaním a podnikaním. Keď sa zamýšľam nad tými hlavnými, asi sú to najmä tie dôvody, prečo sa niekto zamestná a prečo si niekto iný založí živnosť alebo s.r.o.

Zvyk je železná košeľa

Väčšina našich rodičov bola celý život zamestnaná. Je to pre nich bezpečné, najmä z toho pohľadu, že sú zvyknutí byť zamestnaní. Po rokoch strávených v zamestnaní môžu mať pocit, že zamestnanie je istota. Keď vyrastali, sami nemali na Slovensku na výber, skrátka podnikať nemohli. Keby sa dnes mali od tohto svojho trendu odkloniť, znamenalo by to ZMENU. Vieme, ako to chodí s našou zónou komfortu, takže nás neprekvapí, že cítia zmenu ako formu ohrozenia.

Čo myslíte, aké presvedčenia pomaly pomaličky prenášali na svoje deti celý život? Len sa čisto technicky pýtam otázku – „Koľko rodičov vedie svoje deti k tomu, aby podnikali?“ Podnikanie je podľa väčšiny ľudí hlavne riziko, okrádanie, človek musí byť bez chrbtovej kosti, aby bol úspešný atď, atď. Nevidia v ňom príležitosť na sebarealizáciu, osobnostný rast ani na finančné zabezpečenie. O sile našich presvedčení sme si už písali, vieme, ako nás doslova ovládajú na každom kroku. A dieťa viac-menej automaticky, keď príde čas, premýšľa nad tým, kde by sa dobre zamestnalo a žilo ten dobrý, bezpečný život, ako väčšina autorít.

Moje rozhodovanie

Písal sa rok 2001, končil som vysokú školu, teda pardon – univerzitu 🙂 Fakultu riadenia a informatiky. Bol som pomerne dobrý v téme umelých neurónových sietí – elektronických systémov, ktoré sú schopné učiť sa.

Chcel som byť v tom čase programátor. Poznal som živnostníkov, ktorí spolupracovali so softvérovými firmami a fakturovali si za svoju robotu podľa dohody. A poznal som zamestnancov – počnúc mojimi rodičmi, cez učiteľov, rodičov mojich kamarátov a vlastne skoro všetkých. A naozaj som nepoznal ani jedného, ktorý by bol dobre zaplatený. Môžete napríklad vnímať svoju prácu ako poslanie (viď učitelia). Keď nie ste zaplatený, ťažko si pomocou takej práce splníte svoje ciele a sny, pretože ak sú z tohto sveta, stoja peniaze.

V krátkosti začnem so svojimi vlastnými dôvodmi, prečo som sa rozhodol pre živnosť – podnikanie.

Prečo podnikať?

Pre mňa osobne boli najdôležitejšie nasledovné faktory:

plat – musel mať istú výšku, za ktorou som si vedel predstaviť sebarealizovaný život. Vnímal som zamestnancov, ako sa jeden po druhom sťažujú na výšku svojho príjmu. Bolo mi jasné, že dlhodobo víťazí podnikanie. Tak isto som vedel, že zadarmo to nebude, že sa nebudem niekde zašívať v práci, ale budem produkovať pridanú hodnotu. A navyše som vedel aj to, že čím budem lepší a efektívnejší, tým viac si zarobím a nikto ma nebude limitovať.
sloboda – je to najväčšia výhoda aj najväčšia nástraha podnikania. Komu sa v skutočnosti nechce vytvárať pridanú hodnotu a dôvod, prečo si vyberá slobodu, je jeho lenivosť a vypočítavosť, toho bude podnikanie bolieť, pretože vám neodpustí ani len pokrivený motív. Ako však vidieť, dá sa podnikať s rôznymi motívmi a zarábať aj ľsťou, podvodmi a manipuláciou. Z času na čas sa stretávam s výrokom – „nebol by som úspešný podnikateľ, lebo neviem podvádzať“, takýto je obraz o podnikateľoch. Áno, dá sa to aj podvodne, krátkodobo. Ale dlhodobo úspešnú firmu, ktorá tu bude, aj keď tu iní nebudú, vybudujete len na pravde, osobnom aj tímovom rozvoji, šťastných ľuďoch. So slobodou, samozrejme, súvisí zodpovednosť.
rozvoj – už v tom čase som potreboval kŕmiť svoju hlavu, zažívať rozvoj. A viete, kde je priamo v systéme zapracovaný prirodzený tlak na osobnostný rozvoj? Viete, kde je osobnostný rozvoj cesta k vytúženému životu? Áno, v podnikaní. Práca s mentálnymi schémami (so svojimi predstavami o svete) – ich spochybňovanie, skúmanie názorov iných ľudí cez ich zdieľanie v dialógu (nie v diskusii, kde sa snažím druhú stranu presvedčiť o svojej pravde). Cesta osobného majstrovstva – neustáleho zlepšovania v tom, čo robím, ako to robím, ako aj neustále vyjasňovanie si svojej vízie – prečo to robím. To všetko sú dôležité súčasti a hybné prvky dlhodobo úspešného podnikania.
spravodlivosť – nechcel som byť súčasťou nespravodlivého systému a príklady, ako vie byť zamestnanie nespravodlivé, vám asi písať nemusím. V podnikaní si viac menej môžete byť istý, že to, čo vyzerá ako nespravodlivosť, je len veľmi správne nastavené zrkadlo a spätná väzba pre vás. Čo je viac spravodlivé ako keď dostanete to, čo si zaslúžite?

Pre každého môžu byť, prirodzene, jeho vlastné dôvody trocha iné. Toto boli tie, ktoré pri mojom rozhodovaní najviac zavážili.

Prečo sa zamestnať?

Najčastejšie dôvody, ktoré vnímam, prečo sa niekto zamestná alebo prečo nepodniká, sú:

„Potrebujem istotu!“ Súvisí to s neistotou daného človeka? Nedáva signál, že neverí vo svoje schopnosti? Že niečo zvládne a bude dostatočne dobrý, aby poskytoval hodnotnú službu, za ktorú by bol v podnikaní aj hodnotne odmenený? Možno to je len absencia dlhodobého pohľadu, pretože ak to myslím s osobnostným rastom vážne a môžem sa učiť od úspešných, tak je úspech neodvratný a nemalý. Dá sa hovoriť o želanej životnej zmene a začiatku novej etapy svojho života. Osobne nepoznám väčšiu istotu, ako mať zvládnutú užitočnú službu (a zlepšovať sa v nej) alebo remeslo a mať stále sa zväčšujúcu sieť spokojných klientov, zákazníkov…
„Potrebujem zarobiť!“ Podnikanie je spravodlivé. Keď dokážem byť pridaná hodnota – robiť niečo užitočné, vtedy zarábam. Možno ľudia príliš vnímajú podnikateľov, ktorí sa za celý čas nedostali ani do stavu, aby si svojou pridanou hodnotou pre svet slušne zarobili. Podnikať vás vlastne na žiadnej škole nemôžu naučiť. Je plné prekvapení. Preto je dobre mať aj tu pri sebe nejakého Guru, ktorý vás dokáže svetom podnikania previesť bez zbytočných prieťahov a bez nepotrebnej bolesti.
„Nevyznám sa v účtovníctve!“ Podnikateľ, čo si robí sám účtovníctvo, nechápe podnikanie (ak sa nebavíme o účtovnej firme) Podnikateľ, čo si sám vypisuje papiere, robí administratívu a stojí v radoch, v ktorých za neho môže stáť rovnako dobre niekto iný, nechápe podnikanie. Nepíšem to v zlom, rozumiem tomu, pretože som tiež podnikanie dlho nechápal. A viem, že „ešte ma všeličo prekvapí..“ Presne preto sa neustále rozvíjam a stále lepšie pripravujem na zmeny, pretože viem, že prídu aj že niektoré prekvapia 🙂 A verte či nie, posilnia.
Obava: „Čo keď sa trh zmení a prestane sa mi dariť?“ Pokiaľ sa niekedy uspokojíte sám so sebou a prestanete investovať do vzdelávania, do seba, do svojej firmy, tak to nejaký čas ešte bude fungovať. Ale trh sa mení stále a pokiaľ sa nebudete rozvíjať a budete stále robiť to isté, pôjde to možno ešte 3-5 rokov. Potom sa dostanete do slepej uličky. Na druhej strane, ak ste spokojný človek, ktorý si podnikaním zarobí svoje peniaze a práca ho baví, chápem, že zrejme necítite tlak na zmenu. Dajte však pozor na nedostatočné investície do budúcnosti. Táto chyba je tak rozšírená, že v samotných základoch systémového myslenia je detailne popísaný jej priebeh (archetyp – „Nedostatočné investície“)
„Nemám na to peniaze, aby som mohol podnikať.“ Nuž, ak je to tak, potom musíte začať podnikať v niečom inom, menej náročnom na počiatočný kapitál. A možno neskôr sa prepracovať aj ku svojmu pôvodnému – finančne náročnejšiemu zámeru. Snáď najrýchlejšie človek získa príjmy a to už v priebehu prvých mesiacov v tzv. MLM alebo v Štrukturálnych firmách. Pretože vás niekto vedie a učí vás krok po kroku, ako byť pridanou hodnotou pre svet. V takýchto firmách len málokedy potrebujete nejaký extra vysoký vstupný kapitál – snáď okrem rezervy na prvé mesiace, kým sa rozbehnete.
„Nenechám sa okrádať štátom na odvodoch a daniach..“ Nuž, potom Vám poradím len jedno – podrobne si prezrite svoju výplatnú pásku, pretože ako zamestnanec platíte odvody aj dane tiež. Alebo ich platí váš zamestnávateľ a o to nižšiu mzdu vyplatí vám. Navyše, samozrejme, zaplatí aj sebe, čo je logické a vám dá spravidla len toľko, aby ste prišli aj zajtra…

Záver

Jednotlivé témy by sa mohli rozvinúť každá na samostatný článok, preto si niektoré z nich postupne vyberiem – napríklad takú slobodu podnikateľa alebo istotu zamestnanca – a rozviniem ich v krátkom samostatnom článku. Rovńako si nenechám ujsť príležitosť napísať hlavné rozdiely medzi MLM a Štrukturálnou firmou.

Toľko zopár dôvodov pre a proti. Skôr pre podnikanie ako proti. Pretože sú to moje vlastné pohľady na porovnanie zamestnania a podnikania – pohľady niekoho, kto nikdy nebol na Slovensku zamestnaný. Nehnevajte sa, ale za tie peniaze, ktoré sa na Slovensku nazývajú mzdou?

Možno sa na to pozeráte inak a budem rád, ak mne a nám všetkým, ktorí sa občas vrátime na tento blog, napíšete svoje skúsenosti a postoje k téme Podnikanie vs. Zamestnanie.

Ďakujem za pozornosť, teším sa spolu s vami na pokračovanie či už vo forme ďalšieho článku k téme, alebo vašich komentárov 🙂

Rudo D.

Osobnostný rozvoj – Finančná gramotnosť

Čo to je finančná gramotnosť? Na čo nám slúži? Čo sú najčastejšie limitujúce presvedčenia v kontexte – peniaze a majetok? Nech sa páči, ďalší článok pre vás. Tentokrát o finančnej gramotnosti, ako prirodzenej súčasti trvale šťastného človeka.

V minulých článkoch sme sa spolu podrobnejšie pozreli na Emočnú inteligenciu (TU), Pohybovú inteligenciu (TU), dnes si posvietime na finančnú gramotnosť ako prirodzenú súčasť trvale šťastného človeka. Keď už niekto nemá ambície vedieť, ako sa o peniaze starať, tak by bolo fajn byť aspoň tak finančne gramotný, aby o ne neprichádzal, aspoň nie vo veľkom.

Finančná gramotnosť – čo to je?

Finančnú gramotnosť vnímam ako schopnosť rozumieť tomu, ako peniaze a finančný trh funguje, a schopnosť vedieť to využiť vo svojom živote, aby sme uspokojili nielen svoje nutné potreby a zabezpečili finančnú stabilitu seba a svojej rodiny, ale aby sme si splnili aj svoje menšie či väčšie sny .

Je to schopnosť využiť manévrovací priestor, ktorý nám dáva legislatíva a finančné inštitúcie na to, aby sme sa čím skôr počas života prepracovali k tzv. finančnej nezávislosti a slobode. Je to niečo ako dôchodok, ale nemusíme čakať na jeseň života a o výške našej mesačnej renty nerozhoduje štát, ale sme to my a naša úroveň finančnej gramotnosti.

Súčasťou finančnej gramotnosti je tzv. daňová optimalizácia – byť si vedomý legálnych možností, ktoré máme, aby sme viac peňazí tak povediac udržali doma.

Na čo nám slúži finančná gramotnosť?

Finančná gramotnosť nie je o tom, aby sme mali čo najviac, ale aby sme mali dosť finančných zdrojov pre svoju sebarealizáciu. Na to, aby sme mohli slobodne premýšľať, rozhodovať sa a konať presne tak, ako chceme.

Subjektívny pocit dostatku nám zväčša prinesie do života pokoj. Objektívny dostatok finančných zdrojov nám dodá obrovské množstvo tvorivej energie na realizáciu svojich menších či väčších projektov. A o to predsa ide, aby sme sa posúvali vpred za svojou predstavou o našej vlastnej budúcnosti – za našou víziou.

Piliere finančnej logiky využijeme najmä pri riešení svojho bývania, pri akumulácii dôchodku, starostlivosti o existujúci majetok, pri zabezpečení (poistení) svojho príjmu – pracovnej sily, vytváraní rezerv, či už krátkodobých alebo dlhodobých, zabezpečení svojho majetku, pri financovaní akéhokoľvek zámeru v rámci práce alebo súkromnej sebarealizácie.

Finančná gramotnosť a limitujúce presvedčenia

Ako inak, naše presvedčenia nás zväčša ovládajú aj v kontexte nášho majetku a peňazí.

Vyštudoval som ekonómiu, tak som finančne gramotný

Hoci som mal na vysokej škole ekonómiu, manažment a finančné účtovníctvo len 2 roky, čo-to som sa naučil. A aj keď som mal dobré známky, nerozumel som tomu. Po niekoľkých rokoch podnikania s financiami som si vytiahol skriptá z predmetu Základy ekonomickej teórie a pustil som sa do čítania. Vnímal som ich ako niečo nové, čo som ešte v minulosti nedržal v rukách a nečítal. Keď som o niečom čítal, vedel som zároveň, ako to funguje v praxi. A sem-tam som objavil nejakú tú chybičku, z ktorej bolo zrejmé, že autorka nemala s témou osobnú skúsenosť. Nikoho sa nechcem dotknúť, učiteľov si vážim, len chcem pootvoriť oči niekomu, kto to možno potrebuje a je na to pripravený.

Len si odpovedzte na otázku: „Mám toľko finančných zdrojov, koľko chcem alebo potrebujem pre to, aby som bol slobodný človek a aby som sa vo svojom živote mohol naplno sebarealizovať?“ (realizovať projekty na ceste za svojou víziou) Alebo: „Som na najlepšej ceste za svojou finančnou slobodou?“ Malo by to byť zrejmé z hodnoty vášho majetku a z dynamiky jeho vývoja (napríklad z medziročných porovnaní za posledné roky). Niekto nemal dosť času, aby sa do dnešného dňa prepracoval k svojej vízii, ale malo by byť zrejmé, že je na tej najlepšej ceste.

Nie je mojou úlohou posudzovať, nakoľko je niekto finančne gramotný alebo nie, finančná gramotnosť bez výsledkov v praxi nie je finančná gramotnosť. Minimálne to nie je to, o čom píšem.

Peniaze kazia charakter

Počuli ste už výrok, že peniaze kazia charakter? Toto presvedčenie je pomerne rozšírené a zároveň pomerne nebezpečné. Nechcete si predsa nechať pokaziť charakter. Skúste si predstaviť situáciu, že máte naozaj veľa peňazí. Čo by sa stalo s vašimi hodnotami? Asi nič zásadné, len by sa konečne mohli naplno prejaviť. A to presne tým, čo by ste s tými peniazmi urobili. Hodnotovo zorientovaný človek, verný pravde a usilujúci sa o lepší svet by s nimi rozhodne vykonal niečo iné ako niekto, kto je zvyknutý podvádzať, klamať, čerpať nefér výhody na úkor ostatných. Nie sú to peniaze, ktoré niekomu pokazia charakter. Človek je, aký je, zväčša sa mení pomaly. Peniaze mu však dajú zelenú pre jeho realizáciu – prejavenie. Ak toto presvedčenie ovláda aj vás, odporúčam vám porozmýšľať nad zmenou, pretože môže byť jednou z hlavných príčin, prečo vaše podvedomie do vášho života peniaze nepustí.

Peniaze sú zlé

Alebo také jednoduché presvedčenie – peniaze sú zlé. Za 17 rokov podnikania na finančnom trhu som sa s týmto presvedčením u ľudí stretol zopárkrát. Takmer každý z nás sa snaží zlo zo svojho života vypudiť a ľuďom s týmto presvedčením sa to darí. Zväčša prežívajú svoj život v nedostatku. Peniaze sú zlé v rukách človeka, ktorému vládnu. Rozumný a hodnotovo zorientovaný človek s nimi dokáže vykonať veľa dobra. Štatistiky ukázali, že drvivá väčšina ľudí, ktorí získali v krátkej dobe peniaze, o ne v krátkej dobe aj prišla. Či už podľahli drogám, gamblerstvu, alebo sa len nechali oklamať, rozhodne skončili podstatne horšie, ako keby žiadne veľké peniaze nezískali. Neznamená to však, že peniaze sú zlé.

Pozrite si príbeh Tomáša Baťu. V jeho životopise nájdete zmienku, že skrachoval a bol na mizine. Jeho to však posilnilo. Naučil sa niečo nové, čo v minulosti nevedel, a pustil sa do toho inak – poučený skúsenosťou. A ako to skončilo? Asi viete, že Tomáš Baťa bol priekopníkom svojej doby, vybudoval jeden z najväčších svetových podnikov a dodnes inšpiruje podnikateľov, ekonómov aj top manažmenty po celom svete. Pozrite si životný príbeh ktoréhokoľvek bohatého človeka a ja vám garantujem, že väčšina v minulosti skrachovala, prišla o peniaze. Ale nevzali si preto život. Naopak, posilnilo ich to.

Môžem si všímať, koľko zla je na svete a ako sa peniaze zneužívajú. Ale to by som asi nevidel pravý opak – že spôsobujú aj dobro, že dodávajú energiu a vytvárajú priestor pre realizáciu projektov, ktoré pomáhajú ľuďom.

Viete, čo je najväčšia pravda? Že peniaze nie sú ani dobré, ani zlé. Proste sú to peniaze. To my sa im snažíme priradiť nejaký náboj podľa toho, čo sme zažili alebo počuli.

Nemám a je za to zodpovedný niekto iný

Presvedčenie o zodpovednosti – nemám a je za to zodpovedný niekto iný: rodič, zamestnávateľ, situácia na pracovnom trhu alebo daňová politika štátu… Prekvapí vás, keď vám poviem, že ste to len a len vy, kto rozhoduje o tom, či máte dostatok alebo nedostatok? Je jedno, či vás to prekvapí alebo nie, skrátka – je to tak. Radíte sa vo finančných otázkach s odborníkom a odovzdávate mu zodpovednosť? Chyba. Zodpovednosti sa nevzdávajte. Vypočujte si jeho názor na váš zámer, skúsenosti sú fajn, ale zodpovedný za kvalitu svojho života aj v kontexte peňazí ste vy. Preto premýšľajte, zapojte svoje poznatky, svoj „sedliacky“ rozum a prijmite radu, ak ju chápete a ste s ňou v súlade. Len a len vy budete znášať všetky dôsledky každého vášho rozhodnutia, ktoré sa týka peňazí. Presne tak, ako práve teraz znášate dôsledky všetkých rozhodnutí, ktoré ste urobili v minulosti.

Kto má peniaze, ten ich nakradol alebo zdedil.

Či chceme, či nie, veľa ľudí na Slovensku zbohatlo podvodne a mnohí politici otvorene rozkrádajú majetok štátu ďalej. Aj preto je toto presvedčenie dodnes pomerne rozšírené. Najmä keď aj v médiách počúvame len o tých podvodných spôsoboch získania majetku. Keby bol na programe televíznych novín príbeh niekoho, kto premýšľal a drel a nakoniec verný pravde dokázal, čo chcel, asi by to bola pre väčšinu ľudí nuda. Znížila by sa sledovanosť a cena reklamy v primetime by prudko poklesla. O to viac si vážim každého, kto svoj biznis vybudoval poctivo, je na ceste svojho osobného majstrovstva v tom, čomu sa venuje, odkladal si čosi denno-denne, odopieral si niečo, čo niekto iný nie. Nerád niekomu krivdím, preto si všeobecne – paušálne nedovolím označiť niekoho za zlodeja len preto, že peniaze má.

Ľahko získal, ľahko stratil

Na tomto porekadle čosi skutočne je. Prirodzene, ako sa v živote vyvíjate, mali by ste sa jedného pekného dňa dostať do situácie, že už nejaký majetok máte (nebude to asi hneď finančná nezávislosť ani sloboda). A ten si vyžaduje vašu pozornosť a starostlivosť. Počas toho, ako postupne svoj majetok budujete, zároveň sa postupne učíte aj starať sa oň. A vaše poznatky by mali byť dostatočnou ochranou voči tomu, aby ste oň ozaj neprišli. Inú situáciu má niekto, kto majetok získa v relatívne krátkom čase. Musí sa oň vedieť postarať hneď, nemá čas na pokojné učenie v malom, potom trocha väčšom, neskôr väčšom, až sa konečne vie postarať aj o veľa peňazí. A aj preto existuje objektívne väčšie riziko, že spraví chybu, ktorú väčšina investorov považuje za ďalšiu lekciu v malom. Ale on ju ešte nepozná, a preto môže byť táto lekcia zbytočne drahá.

Finančná gramotnosť a zdravie

Žijeme vo svete, kde takmer všetko niečo stojí, alebo, vyjadrené inak, nič nie je zadarmo. Chcete zdravo žiť? Začnime stravovaním. Môžete si kupovať ovocie a zeleninu v obchodnom reťazci. Bude lacná. A zároveň možno aj bez chuti, na akú ste zvyknutý u poctivo dopestovaných vo vašej vlastnej záhradke. Prečo? Chemickým ošetrovaním plodín sa zabíjajú aj prospešné baktérie v pôde, ktorých úlohou je upraviť napríklad minerály v pôde do formy, ktorú vie plodina zužitkovať. Tá následne obsiahne tieto minerály a tieto dodajú rajčine alebo jablku vo vašej záhradke výraznú – typickú chuť.

Alebo si nakúpte biopotraviny vo farmárskom obchode a pripravte sa na zvýšené výdavky za stravovanie. Z nejakých 200-300 eur mesačne sa môžete poľahky dostať na 2 až 4-násobok. Dovoľte si to pri priemernom slovenskom príjme – v čistom pod 1000 eur!

Snáď najväčšie riziko u menej finančne gramotných ľudí predstavuje hrozba, že o peniaze prídu. Nie každá finančná chyba bude „len“ o skúsenosti. Existujú aj také chyby, z ktorých sa autor nemusí vyhrabať do konca života. Nazývam ich jednoducho – veľké finančné chyby. Pamätáte si spoločnosti ako Horizont, BMG a pod.? Zopár nešťastníkov si kvôli svojej neznalosti pravidiel finančnej logiky siahlo na to najcennejšie. Takže v kontexte zdravia zaplatili najvyššiu cenu.

V neposlednom rade stačí, ak ste niekedy prišli aj o menej peňazí, nie hneď o všetky celoživotné úspory. Vždy to je nepríjemné, zväčša sa to spája s veľkým psychickým vypätím, naše telo sa cíti v ohrození, vypína imunitný systém a zvyšok si domyslite.

Myslím, že smelo môžeme povedať, že naša finančná gramotnosť súvisí s naším zdravím a to hneď vo viacerých rovinách.

Základy finančnej logiky

Nech je už úroveň vašej finančnej logiky akákoľvek, rozhodne by ste mali rozlišovať nasledovné pojmy a rešpektovať nasledovné princípy.

Pravidelná renta

Je to pravidelne, napr. mesačne vyplácaná peňažná čiastka. Zdrojom vašej pravidelnej renty môže byť váš zamestnávateľ, vtedy sa to volá výplata. Alebo sociálna poisťovňa, vtedy môže ísť o sociálnu dávku alebo dôchodok. Alebo to môžete byť aj vy sami, ktorí si budete pravidelnú (napríklad mesačnú) rentu vyplácať. Môže to byť z prenájmu jednej alebo viacerých nehnuteľností, alebo renta z vlastného kapitálového majetku (investovaný finančný kapitál). Ide mi len o to, aby sme sa rozumeli, keď povieme, že niekto dostáva napríklad mesačnú rentu.

Pasívny príjem

Je pravidelný príjem, pre ktorý nemusíme chodiť do práce, zarábame ho bez dodatočnej energie, času, investícií… Predstavte si to takto: Ste doma a niekto zazvoní pri vašich dverách. Otvoríte, ten niekto vám podá nejakú čiastku peňazí – váš pasívny príjem, a odchádza preč so slovami: „O mesiac som tu zas. Dovidenia.“ Svoju energiu, čas a financie musíte investovať len v procese vytvárania pasívneho príjmu. Niečo skrátka treba zariadiť tak, aby vám to prinášalo v pravidelných intervaloch rentu. Vy nemusíte čakať na starobný dôchodok, sami si môžete vybudovať svoj vlastný pasívny príjem.

Ak ste finančne gramotný, zrejme vám pri tom najviac pomôžu podielové fondy. Ak ich zatiaľ nepoznáte, odporúčam vám – začnite sa o nich vzdelávať. Na Slovensku ľudia stále uprednostňujú ukladanie peňazí do bánk. Ale čo je vlastne 2. pilier dôchodku? A čo je 3. pilier na Slovensku? A čo vám ponúkajú v bankách (kamenných inštitúciách), keď poviete, že chcete investovať? Sú to práve spomínané podielové fondy. Tak sa o nich niečo naučte a poraďte sa s odborníkom, ktorý pre vás vyberie tie pravé na základe toho, kto ste a čo je možné. Jedine vlastné konto s vlastnými úsporami vám môže dať istotu a pokoj. Žiaden štát.

Alebo si môžete kúpiť niekoľko bytov a prenajímať ich. Pozor, bude to napínavá cesta, veľmi pri tom odporúčam využiť služby niekoho, kto sa vám o všetko postará, a z inkasovaných prenájmov ho budete platiť. Alebo si môžete vybudovať akýkoľvek iný vlastný biznis, ktorý postupne dovediete do stavu, kedy bude fungovať aj bez vás.

Mohli by sme pokračovať v príkladoch pasívneho príjmu, dôležité však je uvedomiť si, čo to pasívny príjem je a že to je jeden z najdôležitejších pojmov, ktorý potrebujete poznať, ak chcete narábať so svojimi peniazmi zmysluplne a dlhodobo.

Finančná nezávislosť

Predstavte si, že váš pasívny príjem je vyšší ako vaše výdavky. V tom momente sa môžete slobodne rozhodnúť, či sa vám chce ďalej chodiť do práce, aby ste zarábali peniaze. Ak máte väčšie sny a ak vás vaša práca baví, tak asi máte dosť energie na to, aby ste spokojne pracovali ďalej a pokojne si v živote dopriali viac a viac toho, čo vám robí radosť. Ale ak nerobíte radi to, čo robíte, môžete to pokojne zmeniť bez rizika, že vás to finančne ohrozí. Môžete sa v podstate venovať, čomu chcete, v hraniciach vymedzených rozdielom medzi vašimi pasívnymi príjmami a výdavkami.

Finančná sloboda

Hlavný rozdiel medzi finančnou nezávislosťou a finančnou slobodou spočíva v tom, že ako finančne slobodný človek už nemusíte počítať, či máte dosť na jedno alebo druhé, či sa zmestíte do vašej mesačnej renty alebo do nejakého prebytku. Máte dosť zdrojov na to, aby ste si spokojne užili zvyšok života podľa svojich predstáv. Napríklad si pokojne doprajete svoju obľúbenú Mozartovu guličku na Námestí sv.Marka v Benátkach, hoci tam môže stáť výrazne viac. A dali by ste si ju bez mihnutia oka, aj keby stála 1000 eur. Ste predsa finančne slobodný človek. Nástroje, ktorými dosahujeme finančnú slobodu, sa veľmi nelíšia od nástrojov, pomocou ktorých dosahujeme finančnú nezávislosť. Niektoré z nich sú tu:

Poistenie

Jedná sa o krytie rizika, že nastane náhodná situácia (môže nastať aj nemusí), ktorá by pre vás znamenala neúmernú stratu na majetku alebo na zdraví, ktorá by mohla ohroziť vašu finančnú stabilitu. Malo by rešpektovať vašu aktuálnu životnú situáciu. Zo skúsenosti napíšem, že zhruba polovica ľudí by zrejme nemala poistené ani svoje auto, pokiaľ by to nebolo predpísané zákonom. Len sa spýtam – čo myslíte, čo spravidla trvá dlhšie? Kým človek majetok získa (ak ho získa) alebo kým oň príde (ak oň príde)? Predstavte si, že sa rozbiehate z nuly a s vypätím všetkých síl si kúpite byt na úver, ktorý budete splácať 30 rokov. Viete si predstaviť, že by ste o taký byt prišli napríklad zemetrasením, ktoré sa vyskytne raz za 200 rokov? Nemáte byt, úver musíte splácať ďalej a navyše si znova potrebujete riešiť otázku svojho bývania. Dovoľte si ho nepoistiť, ibaže by ste sa do podobných situácií nechceli v živote dostať.

Poistiť si môžete nielen majetok, ale aj zdravie, dokonca aj smrť – niekomu je jedno, čo bude s jeho blízkymi po jeho smrti, niekto iný nechce po sebe zanechať úvery, ale práve naopak, chce zanechať dedičný balík. Niekedy to je namieste, inokedy si ľudia poisťujú aj riziká, ktoré vďaka svojej situácii nemusia. Keď hovoríte o poistení so svojím finančným sprostredkovateľom, počúvajte a premýšľajte. Ide o váš život.

Kolektívne investovanie

Spomenul som podielové fondy. Ide o formu kolektívneho investovania, ktorú upravuje zákon. Čisto technicky ide o to, že vďaka väčšiemu objemu peňazí, ktoré sa investujú (spoločný balík všetkých podielnikov), sú vám dostupné investičné možnosti, ku ktorým by ste ako individuálny investor nemali prístup. Riziko podstupujete také veľké, ako si sám (v spolupráci s odborníkom) navolíte. Najväčším rizikom pri podielových fondoch je investor sám (hoci často vedený práve finančným sprostredkovateľom/poradcom).

Nenechávajte ani túto oblasť finančnej gramotnosti na náhodu (nerozumiem, ale súhlasím) a začnite sa vzdelávať. Najskôr si to skúste v malom a keď to budete robiť dobre, tak si kolektívne investovanie do podielových fondov obľúbite. Učte sa aspoň do momentu, kedy budete rozumieť tomu, čo vám sprostredkovateľ ponúka a prečo práve toto práve vám. Malo by vám to dávať zmysel a malo by to odrážať vašu životnú etapu, v ktorej sa nachádzate – buď ste vo fáze budovania majetku, alebo vo fáze poberania renty.

Úvery

Neexistuje jasné pravidlo, podľa čoho je pre niekoho ten istý úver tzv. dobrý a pre niekoho zlý. V skratke napísané – ide najmä o to, čo s ním urobíte v kontexte svojej situácie a ako dobre sa o svoje peniaze viete postarať. Vo všeobecnosti môžeme úvery rozdeliť na 3 základné druhy – podnikateľské úvery, úvery na bývanie (zabezpečené nehnuteľnosťou) a iné (najmä spotrebné úvery, kreditné karty a kontokorentné – mínus na účte).

Spomínam si, ako sme asi v 3. ročníku na vysokej škole riešili na predmete základy účtovníctva prípad, kde sme mali rozhodnúť o tom, či sú pre nejakú firmu lacnejšie cudzie zdroje (úver) alebo vlastné zdroje. Výsledok ma vtedy prekvapil, ale postupom času mi dával väčší a väčší zmysel. Cudzie zdroje vyšli neporovnateľne lacnejšie. Ale pozor, nie pri nízkej finančnej gramotnosti. Viac-menej to platí aj pre súkromné osoby, ale je tu jedna podmienka, treba sa vedieť o peniaze zmysluplne a finančne inteligentne postarať. To znamená, že nie je jedno, čo s peniazmi z úveru urobíte, a nie je jedno, čo robíte so svojím ostatným majetkom a záväzkami.

Neviditeľná ruka trhu

Pracujete preto, aby ste vytvorili pridanú hodnotu, aby ste boli užitočný a pomáhali svetu? Alebo skrátka, aby ste zarobili peniaze? Je to veľký rozdiel. Ak je vaša práca užitočná a vy ste stále viac a viac prínosný pre širšie okolie a svet, môžete sa spoľahnúť na to, že neviditeľná ruka trhu za vami peniaze skôr či neskôr nasmeruje. A to neznamená, že si musíte byť svojej pridanej hodnoty vedomý. Dokonca nad tým nemusíte vôbec premýšľať. Vaša práca je skrátka buď prínosom pre svetovú ekonomiku, alebo nie. A táto samočinná, pre nás ťažšie uchopiteľná entita zaručene posilní to, čo posilní ju.

Neviditeľná ruka trhu je akýsi najvyšší sudca finančných trhov. Nezaujíma ju, čo si myslíte, iba čo naozaj robíte, ako veľmi pomáhate tomu, aby boli ľudia v živote šťastní. Čím viac si ekonómovia myslia, že kontrolujú trh, tým viac sú znova a znova prekvapení, keď im neviditeľná ruka trhu ukáže, že to bude inak, a dá im príležitosť pochopiť niečo viac.

Možno by sme ju mohli nazvať aj finančná gramotnosť kolektívneho vedomia, ale v tomto článku nechcem byť veľmi ezoterický 🙂

Majetok a závisť

Na ceste za finančnou nezávislosťou a slobodou vás čakajú aj vedľajšie efekty, nad ktorými asi veľmi nepremýšľate a v banke, ani nikde inde vám ich nepovedia. Neustále by ste mali triezvo posudzovať, komu čo o svojom majetku prezradíte v kontexte toho, aby ste si sami nenarobili viac starostí na protiváhu dobrého imidžu finančne gramotného človeka. Málokto vníma, čo ste pre svoj majetok museli podstúpiť, čo ste si museli odoprieť, skoro každý vidí len výsledok. Niečo, čo on nemá a vy máte. A žije sa s tým lepšie. Možno si odopriete novú kolekciu v nejakej módnej predajni. Kým iní si doprajú a uprednostnia okamžitý úžitok, vy máte pred sebou vyšší cieľ, pre ktorý sa oplatí odložiť spotrebu. Ľudia nevnímajú, čo robíte, keď vás nikto nevidí, koľko denne robíte, čo si pre vyšší cieľ odopierate. Vidia len vaše oblečenie, vašu kanceláriu a vaše auto. A závery si urobia často sami bez dodatočných otázok.

Prečo som sem túto stať dal? Pretože ak budete so svojimi peniazmi narábať finančne gramotne, aj táto skúsenosť si na vás v istom momente počká. Skrátka, v súčasnej spoločnosti sa úspech neodpúšťa, nech zaň zaplatíte akúkoľvek cenu. Našťastie, existujú aj ľudia, ktorí v sebe závisť proste nemajú, naopak, doprajú vám v dobrom a zaujímajú sa o to, ako ste to dokázali. Môže to byť pre nich zdroj inšpirácie a pozitívnej motivácie. Chvála im.

Záver

Na peniaze a finančnú gramotnosť by sme sa mohli pozerať dlho. Tak či tak si práve dnes všetko nepovieme, preto súdim, že je najvyšší čas teraz uzavrieť tému. V blízkom čase sa môžete tešiť na článok, ktorý sa aj z pohľadu finančnej gramotnosti bude venovať téme „Podnikanie vs. Zamestnanie“. Alebo inak – Osobnostný rozvoj a práca.

Všetko začína v hlave. Aj stav vášho majetku. Zbavte sa limitujúcich presvedčení, ktoré vás odsúdia na život v nedostatku. Nahraďte ich novými. Premýšľajte, čo by ste robili, keby ste peniaze mali, a možno vás to nabije energiou, ktorá vám doteraz chýbala. Ktorá bude chýbať vždy, ak si pod peniazmi a majetkom predstavím diabla, ktorého sa snažím zo svojho života vypudiť. Nevravím, že sa máte k peniazom modliť, len ich začnite viac priťahovať.

A pamätajte na chorobu dnešnej doby – nechcite všetko hneď teraz. Vyžaduje si to čas. Keby to bolo ľahké, tak by sme boli všetci nesmierne bohatí, ale nie je to tak. Trpezlivosť je jedna z najdôležitejších vlastností dobrého investora. Asi nebudete finančne slobodní za jeden rok. Aj keď vás ani náhodou nechcem limitovať a hádzať na vás nejaké svoje limitujúce presvedčenia, ale väčšinou to trvá niekoľko rokov až desaťročí. Lenže čo to je v porovnaní s tým, čo získate? To už musíte posúdiť každý sám. Pre mňa osobne má veľkú cenu sloboda a sebarealizácia, takže v tom mám jasno.

Pre túto chvíľu vám ďakujem za pozornosť a úprimne sa teším na to, ako v budúcnosti spolu tému finančnej gramotnosti rozšírime či už formou komentárov, alebo ďalších článkov, ktoré s touto témou budú súvisieť.

Verím, že tento článok bol pre vás užitočný.

Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na ceste za trvalým životným šťastím.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj – Pohybová inteligencia

V sérii článkov o osobnostnom rozvoji (1 a 2) sme si mimo iného pomenovali rôzne formy inteligencie, na ktorých môžeme pracovať. V minulom článku sme sa bližšie pozreli na emočnú inteligenciu (odkaz TU) Dnes bude reč na tému – pohybová inteligencia.

Pohybová inteligencia – čo to je?

Že ste o nej ešte veľa nepočuli? Označuje sa aj ako telesno-pohybová alebo motorická inteligencia. Ide o kombináciu koordinácie, rýchlosti, sily, vytrvalosti, orientácie v priestore, skrátka všetkého, čo sa spája s pohybom – dokonca som si dovolil zaradiť sem aj hraničné disciplíny, ako je napríklad kvalita zraku, ktorú vnímam ako nedostatočné ovládanie svalov, ktorými oči ovládame. Pritom predpokladám, že sa bavíme o ostrom videní a počítam s tým, že nejde o fyziologickú formu poruchy. Súčasťou pohybovej inteligencie je aj postreh, schopnosť padať, schopnosť plávať a pod. Ide o skĺbenie zámeru so samotnou realizáciou pohybu.

Pre pohybovú inteligenciu je dôležité realistické vnímanie sveta – prirodzené vnímanie fyzikálnych zákonov, zotrvačnosti, gravitácie, zákona zachovania energie… a pod. Nielen poznať poučky, ale byť si ich vedomý v každodennom živote. Rešpektovať ich a spolupracovať s nimi denno-denne v realite, ktorú zažívame.

Niekto môže mať napríklad poruchu učenia a za celý život sa nemusí naučiť ani chodiť. Niekto sa naučí chodiť, ale nenaučí sa chytiť loptičku alebo urobiť kotúľ. Niekto si je natoľko vedomý svojho tela, že dokáže ovládať motoriku svojich svalov takmer dokonale. Naučí sa nielen chytať loptičku, ale urobiť aj premet alebo salto. Ak sa k tomu pridajú aj iné zložky pohybovej inteligencie spomínané v tomto článku, poďme ho nazvať pomerne vysoko pohybovo inteligentný človek.

Pohybová inteligencia – na čo nám slúži?

Jednoducho to napíšem hneď na úvod state – na prežitie. Aby sme vyťažili potenciál svojho tela. Nielen na kráčanie, behanie, ale na rôzne úzko špecializované aktivity – napríklad kvalitný hodinár alebo gitarista musel značne rozvinúť jemnú motoriku svojich prstov, aby mohol podať špičkový výkon. V minulosti bola pohybová inteligencia potrebná najmä na rýchly beh pred hrozbou alebo za korisťou, alebo na presný zásah koristi kameňom, kopijou či šípom. A veruže aj v dnešnej dobe sa môže napríklad schopnosť rýchlo behať zísť. Nehovorím hneď o olympiáde, kde najlepších za rýchlosť odmeňujú. Stačí taký rýchly a vytrvalý beh napríklad pred smrtiacim tsunami k najbližšiemu vrcholu nad horizontom tragédie.

Aj situácie, keď ide nám alebo niekomu inému o život, sa z času na čas proste vyskytujú. Pohybová inteligencia je presne to, čo sa vtedy môže hodiť, aby sme sa o milimeter vyhli nebezpečenstvu, aby sme si boli vedomí každej jednej bunky nášho tela a urobili s každou presne to, čo v danom momente treba. Alebo aby sme si boli presne vedomí nášho ťažiska a nespadli, keď ide o život. V lepšom prípade, aj keď nejde o život, ak spadnúť, samozrejme, nechceme 🙂

Na čo nám slúži napríklad ostrý zrak, asi netreba siahodlho rozoberať.

Pohybová inteligencia ako časť z celku

Nespočetne veľa aktivít, kde využívame práve pohybovú inteligenciu, je na pomedzí s inými druhmi inteligencie a fungujú len ako celok. Pohybová inteligencia je akýmsi medzičlánkom v postupnosti zdrojov, ktoré pri svojich úspešných stratégiách zapájame. Napríklad také šoférovanie. Keď chceme spomaliť, pridať alebo otočiť volantom, potrebujeme k tomu pohybovú inteligenciu, aby sme to reálne vykonali v praxi. ALE! Či je to ten správny pohyb, ktorý nám napríklad zachráni život, o tom rozhoduje aj schopnosť logicky myslieť (matematicko-logická inteligencia), úroveň vnímania reality (poznať stav vozidla, vozovky, mať reálnu predstavu o zákonoch fyziky a o úrovni svojich šoférskych kvalít), schopnosť učiť sa (pravidlá cestnej premávky alebo stále sa zlepšovať vo všetkých oblastiach tu menovaných), predvídať – robiť imagináciu budúceho stavu (kreativita, empatia). V skutočnosti, iba keď zvládneme každú z týchto disciplín samostatne, zvládneme ich aj ako celok. Celok, ktorým sebe aj iným zvyšujeme pravdepodobnosť prežitia v cestnej premávke.

Pohybová inteligencia – ostrý zrak

Ako som vyššie uviedol, za súčasť pohybovej inteligencie budem v tejto chvíli považovať aj schopnosť ostro vidieť. Prečo? Pretože podľa prístupu, ktorý mi dáva zmysel, je najčastejšou príčinou oslabeného zraku práve tzv. lenivé oko – strácame schopnosť ovládať jemnú motoriku svalov oka, ktoré ovládajú šošovku – jej tvar a tým pádom aj ostrosť premietaného obrazu. Lenivé preto, že to môže pôsobiť, ako keby sa šošovke nechcelo ostriť. Existuje literatúra na tému očná jóga, kde sú popísané cviky, ktorými sa znova učíme svoje oči ovládať.

Pohybová inteligencia – sila

Sila ako taká je prirodzenou súčasťou pohybovej inteligencie.

Nedávno som na jednej konferencii vnímal p.Mariána Jelínka, ktorý hovoril o pseudošportovom výkone matky, ktorá zachraňuje svoje dieťa a zodvihne auto, ktoré dieťa privalilo. Ktorým by teoreticky nemala ani pohnúť. Svaly by sa jej za normálnych podmienok okamžite potrhali. A ona to pri záchrane svojho dieťaťa dokáže. Vlak by asi nezodvihla, ale čím sú vaše svaly viac pripravené, tým máte konečný limit vyššie.

Pohybová inteligencia – padanie

Súčasťou pohybovej inteligencie je napríklad aj schopnosť padať. Niekto sa pošmykne na ľade a spadne tak nešťastne, že si zlomí ruku, prípadne aj niečo iné. Niekto bude robiť veľa čudných pohybov pri vyrovnávaní ťažiska, ale udrží rovnováhu a nespadne. Ak predsa spadne, tak nejako pohybovo-inteligentne minimalizuje dopad nárazu. Môže napríklad úplne prirodzene presmerovať časť energie nárazu do točivého momentu a urobiť kotúľ namiesto obyčajného „bum“. Nie, že by išlo o estetické predvedenie, ale naozaj pomáha, keď viete spadnúť. Dá sa tým predísť zbytočným zlomeninám a pod.

Videli ste video, kde sa motorkár zrazil na diaľnici s autom a motorkár pri zrážke vyskočil z motorky na strechu auta? Tipujem, že má značne rozvinutú pohybovú inteligenciu, pretože ju v tom momente prejavil naplno. Presne o to ide – zvládať aj extrémne situácie, ktoré sa nám môžu v živote vyskytnúť.

Pohybová inteligencia – plávanie

Plávanie je jedným z prejavov pohybovej inteligencie. Keď viete plávať (nezabudli ste na svoju kvalitu), ste na tom po tejto stránke pohybovej inteligencie lepšie ako neplavci. Ak si pobyt vo vode užívate, radi sa ponárate, občas si zaplávate motýlika a oplývate aj plaveckou vytrvalosťou, tak máte za plávanie 10 bodov z 10 🙂

Môj obľúbený zdroj inšpirácie – Bruce Lipton v jednom zo svojich zdieľaných videí uvádza príklad s plávaním detí. Tvrdí, že každé dieťa, keď sa narodí, vie plávať. Keď sa to však nepodchytí včas, ešte kým dieťa nemá vo svojej hlave nahrané programy, že voda je nebezpečná a pod., tak túto svoju schopnosť stratí s novým presvedčením, že nevie plávať. Viete si predstaviť, ako malé dieťa kráča pri vode a rodič ho upozorní: „Dávaj pozor, nech tam nespadneš. Nevieš ešte plávať, je to nebezpečné, môžeš sa utopiť!“ A čo sa stane? Dieťa zrazu nevie plávať. Voda = niečo nebezpečné, môže ma to zabiť. Zabudne na svoju kvalitu a neskôr sa ju musí znova učiť. Našťastie – dá sa to 🙂

Pohybová inteligencia – ako na to?

Aby ste spoznali svoje telo, musíte s ním pracovať. Učiť sa, vedome sa naň nalaďovať. Rozhodne pohybovo inteligentnejší sú ľudia, ktorí sa venovali alebo venujú pravidelne nejakej športovej aktivite. Keď som bol asi tretiak na základnej škole, chodil som 2 roky na zápasenie. Ako dieťa som bol schopný všimnúť si, že som za ten čas veľmi zosilnel, naučil som sa padať spolu s inými výhodami základnej gymnastickej výbavy.

Rozhodne svoju pohybovú inteligenciu viac rovnomerne rozviniete z istého pohľadu akýmisi komplexnými športami. Pre predstavu uvediem napríklad gymnastiku, jógu, tabatu, tanec alebo tai-chi. Zahŕňajú prácu s celým telom a to je v našom kontexte ich výhoda oproti športom, ktoré sú úzko zamerané na jednu alebo niekoľko málo partií nášho tela. Nechcem sa nijako dotknúť žiadneho športu, preto žiadny ani menovať nebudem.

Pohybová inteligencia a mentálny tréning

Bude to znieť možno ako sci-fi, ale výskumy ukázali, že nám porastie svalová hmota, aj keď si budeme len predstavovať, že posilňujeme.

Stále väčší dôraz najmä na vrcholovej úrovni športu sa kladie na mentálny tréning. Čo to je? Je to nastavenie hlavy, práca s mozgom ako aktívnou súčasťou pohybovej inteligencie. Mentálny kouč dokáže vyladiť víťazný „mind-set“ a využiť potenciál mozgu pre dosiahnutie želaného cieľa. Naše podvedomie (nevedomie) má jednu zaujímavú vlastnosť – nepozná rozdiel medzi tým, čo zažijeme, a tým, čo si predstavíme. Pre naše podvedomie je to to isté. Myslíte si, že je veľký rozdiel vo fyzickej pripravenosti prvej desiatky vrcholových svetových šprintérov? V skutočnosti skoro žiaden. Všetci sú v perfektnej fyzickej kondícii na vrchole svojich dlhodobých tréningových cyklov. Ale nakoniec vyhrá iba jeden – ten, ktorý je pripravený vyhrať aj po mentálnej stránke.

Niekoľko rokov dozadu som sa počas obdobia asi 2 rokov venoval súťažnému ryžovaniu zlata. Trénoval som priamo na súťažiach asi raz mesačne. Rozhodli sme sa s niektorými súťažnými zlatokopmi, že pôjdeme zobrať pár medailí na majstrovstvá Európy do Fínska. To som ale musel zmeniť prípravu. A keďže som rýchlostné ryžovanie zlata okrem súťaží nemal kde trénovať, tak som použil mentálny tréning. Najprv som si predstavoval, ako ryžujem zlato pomaly, tou najlepšou technikou, akej som si bol vedomý. Popracoval som na tom, aby som to vedel urobiť nie dobre, ale perfektne. Neskôr som si predstavoval, ako to robím rýchlo, a v závere som to spojil aj s predstavou víťazného pocitu. Keď sme tam tie medaily naozaj vyhrali, trénovaný pocit bol len slabý odvar, skutočná radosť bola oveľa väčšia.

Záver

Nenechajte si niekým nahovoriť, že ste nejaké nemehlo alebo poleno, že „na to nemáte“. Ak vám to tvrdia autority – učiteľ, tréner, rodič…, tak na vás v skutočnosti len prehadzujú svoje limitujúce presvedčenia. Možno len maskujú to, že vás to nie sú schopní naučiť. Prebudiť vo vás lásku a túžbu. Možno ich v sebe ani sami k danému športu nikdy nemali, a možno áno, len to skrátka nevedia podať ďalej – nie je to to isté.

Počuli ste snáď málo príbehov, kedy vrcholový svetový športovec hovoril o tom, ako pôvodne neprešiel základným výberom alebo ho niekto v minulosti definitívne odpísal? Každý druhý by sa v tom momente nechal odradiť, ale práve on to nevzdal a o to usilovnejšie na sebe pracoval. V menšom som zažil to isté. Neprešiel som výberom do atletickej športovej triedy, a o pár rokov nato som ako starší žiak navýšil slovenský rekord v osemboji z 3500 bodov na 4200 a ešte neskôr na 4800. Presne si tie čísla nepamätám, ale plus-mínus to sedí. Kvôli zraneniu som sa rozhodol, že olympijské zlato prenechám niekomu, kto atletike zasvätí celý svoj život 🙂 To som tak úplne nemal v pláne.

Narodili ste sa dokonalí, tak si na to vždy spomeňte, a pokiaľ pri sebaväčšej snahe nevidíte výsledky (a to nemyslím hneď na olympijské zlato), tak vymeňte učiteľa, guru, od ktorého sa učíte. Ak ste to vy a vaše skúsenosti, na ktorých sa učíte, tak si postrážte dve veci: 1. – pokračujte v tom, 2. – pohľadajte si iné zdroje, z ktorých sa budete učiť. A možno prišiel čas poobzerať sa okolo seba a inšpirovať sa u niekoho, kto je pre vás v kontexte pohybovej inteligencie inšpiratívny.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na ceste za trvalým životným šťastím.

Budem sa tešiť z každého rozšírenia témy v podobe komentárov. Alebo keď na tomto blogu nájdete tú správnu inšpiráciu pre váš šťastný život alebo osobnostný rast.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (2)

V prvej časti článku o osobnostnom rozvoji sme sa spolu pozreli na to, čo osobnostný rozvoj je a načo nám slúži – tu. Dnes si rozšírime tému o pomenovanie ďalších dôležitých uhľov pohľadu na osobnostný rast, na niektoré limity vo forme našich presvedčení, pomenujeme si rôzne oblasti, v čom všetkom sa môžeme osobnostne rozvíjať.

Na úvod sa spolu pozrime na jedno pomerne rozšírené presvedčenie. Relatívne často vnímam súdy, kedy nad niekým zlomíme palicu so slovami: „Ten je taký a taký, nikdy sa nezmení.“ Podobné súdy môžu viesť k zovšeobecneniu, ktoré podrobíme skúmaniu, že sa ľudia viac-menej nemenia. (Nemyslím tým to, že niekoho stretnete po 5 alebo 10 rokoch. Tam by ste aspoň vo výzore mali vidieť rozdiel.) Myslím po mentálnej stránke, z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Áno, občas nás menia životné udalosti – niekto sa rozíde s partnerom, niekomu zomrie blízky človek, niekto príde o peniaze a pod. Presne to sú momenty, kedy viac premýšľame, zamýšľame sa nad zmyslom života. Alebo len zažívame emočné extrémy, ktoré sa nám nemusí podariť rozkľúčovať do konca života a prejavia sa napríklad na našom podlomenom zdraví. Vesmír (Božstvo) nás učí. Ako by povedal Peter Sasin – bolesť je príliš veľká a vtedy najčastejšie prichádza ku zmene. Pre doplnenie – ako ďalší dôvod na zmenu uvádza pozitívnu motiváciu – naozaj veľký cieľ.

Opýtam sa vás. Koľko poznáte ľudí, ktorí osobnostne rastú? Niekoho stretnete o pol roka a ten človek medzitým mentálne poskočil vpred tak, že si to dokážete všimnúť. Nemyslím tým to, že sa s ním cítite dobre. To, či sa s človekom dobre cítite, je jedna vec a to, či osobnostne rastie, druhá.

Ľudia sa naozaj väčšinou menia len vtedy, keď ich niečo bolí. Preto takmer za každou zmenou nájdeme nejakú väčšiu životnú skúsenosť, ktorá hraničí s traumou. Menej často je dôvodom na zmenu spomínaný veľký cieľ. Inak povedané, ak sa nám neudeje niečo extrémne, tak sa väčšina z nás nemení. To nás môže poľahky priviesť k spomínanému zovšeobecneniu, že sa ľudia nemenia alebo že zmena nie je možná.

Nejde o to či sa väčšina mení, alebo nie. Ide najmä o to vaše presvedčenie, či sa chcete meniť sami. A o vaše presvedčenie či si myslíte, že sa dokážete v niečom zmeniť. Máte niečo, čo by ste chceli vo svojom živote zmeniť? Veríte tomu, že to dokážete? Alebo ste presvedčení, že to dokážete? Máte pocit, že sa pýtam to isté dvakrát? Niečo iné je veriť a niečo iné byť presvedčený. Keď ste presvedčení, že to dokážete, tak to aj dokážete. Keď veríte, zrejme vás na ceste čakajú skúšky, ktoré preveria to, ako veľmi veríte. Naše presvedčenia majú tendenciu posilňovať samé seba a to aj podporujúce presvedčenia a žiaľ aj tie limitujúce.

Rôzne presvedčenia môžu byť pre nás limitom rastu (pojem zo systémového myslenia – systémovému mysleniu budem venovať samostatný článok). Napríklad len obyčajné – „Nikdy sa nezmeníš!“, „Nikdy nič nedosiahneš!“ alebo „Nevieš kresliť!“, ktoré nám mohol vysloviť rodič, učiteľ alebo nejaká iná mienkotvorná autorita, môžu znamenať to, že im uveríme a budú v nás zvyšok života pevne a nenápadne vládnuť. A my ani neskúsime inú stratégiu. Naveky nám ostane v mysli iba tá jedna alebo dve odskúšané a neúspešné stratégie so spomínaným komentárom autority.

Veľmi podobné, a predsa iné presvedčenia sú: „To sa nedá!“, „Človek musí mať talent, aby vedel pekne kresliť!“, „Kresliť buď vieš, alebo nie.“ „Inteligencia je daná, to sa už u ľudí nemení.“ Všimnite si, že pokiaľ v prvej skupine presvedčení sa pojednáva o konkrétnom človeku, tak táto druhá skupina je o všeobecných presvedčeniach – ako svet funguje. Je z kategórie našich predstáv o svete, našich modelov sveta. Prvá kategória bola o našom pohľade na seba – svoje schopnosti, zdroje, kvality…- kto sme my. Ak si myslíme, že sa skrátka nedá naučiť sa kresliť, tak ťažko uveríme tomu, že konkrétne my to zvládneme.

V úplne prvej motivačnej knižke, ktorú som si kúpil asi pred 16 rokmi, som sa dočítal, že všetky potrebné zdroje na všetko, čo v živote chceme dosiahnuť, vlastníme! Neskôr som sa cez top svetové K-H dopracoval k poznaniu, že to tak skutočne je. Otázne však je to, ako sme si ich vedomí? Ako deti sme mali všetci prístup ku svojim kvalitám a zdrojom, hoci sme nad nimi nepremýšľali. Všetci sme vedeli tráviť v prítomnom okamihu väčšinu dňa. Nehrali sme sa na lekára, sestričku, rodiča, stavebníka, stratéga vojny či letušku, speváka alebo na akúkoľvek inú rolu. My sme nimi boli. S tou energiou sme mohli ostať celý deň a ani najmenej nás to neunavilo. Kým neprišiel učiteľ, rodič, autorita so slovami- „To nesmieš!“, „Hanbi sa!“, „Takto ťa nebudeme mať radi!“,“Nevyčnievaj, to sa nevypláca!“, „Nehovor svoj názor nahlas, nikoho to nezaujíma.“, „Je to nebezpečné!“….a mohli by sme pokračovať, ale pre ilustráciu stačí. A čo sa stalo s našimi kvalitami? Na mnohé sme zabudli. Prestali sme ich využívať. Len niektorých sme si vedomí, ďalšie z času na čas nevedome použijeme a niektoré máme zablokované natoľko, že k nim už prístup nemáme. Používať svoje kvality vedome – kedykoľvek chceme, to je iný level. Dobrá správa pre nás všetkých – so svojimi kvalitami vieme pracovať. Môžeme ich rozvíjať, zvedomiť si ich do takej miery, aby sme ich mohli znova používať, kedykoľvek budeme chcieť. Vieme ich dostať do kategórie – vedomých kvalít. Existujú na to postupy, zrejme si niektoré neskôr načrtneme.

Poďme sa pozrieť na to, čo všetko môžeme v rámci svojho osobnostného rastu rozvíjať. Zastrešme to pojmom – svoju inteligenciu alebo celkové vedomie. Čo pod tým pojmom myslím? Inteligencia nie je len staré známe IQ. Existujú rôzne druhy inteligencie, ktoré sa navzájom dopĺňajú, niekedy sa prelínajú, inokedy môžu byť podmienené jedna druhou. Je dôležité si uvedomiť, že sa s nimi so všetkými dá pracovať a môžeme ich vedome rozvíjať. Okrem IQ existuje aj EQ – emočná inteligencia, aj pohybová inteligencia, existuje aj takzvaná finančná gramotnosť, možno by sme mohli spomenúť aj úroveň estetickej roviny vnímania sveta – schopnosť vnímať a tvoriť harmóniu a krásu, IT gramotnosť – ako schopnosť ovládať PC a využívať IT zdroje, možno aj kreativitu ako takú. Spomeniem ešte šoférsku gramotnosť ako schopnosť ovládať dopravný prostriedok (najmä auto) a vedieť predvídať za volantom alebo zvládať extrémne situácie, keď sa vyskytnú. A napríklad aj schopnosť naladiť sa a čerpať z kolektívneho vedomia. Alebo aj spomenuté uvedomovanie si svojich kvalít – aby sme ich vedeli zapájať, kedy chceme.

V pokračovaní série o osobnostnom rozvoji sa spolu pozrieme na niektoré z týchto súčastí celkovej inteligencie rovnomerne a harmonicky rozvinutej osobnosti. A rozmeníme si ich na drobné, pretože významnou mierou ovplyvňujú naše trvalé životné šťastie.

Pre váš osobnostný rozvoj je dôležité si uvedomiť, že si naň potrebujete pravidelne nachádzať čas, kedy budete sami so sebou. Základné piliere svojho rozvoja musíte položiť sami. A keď chcete osobnostne rásť, musíte si najskôr na osobnostný rozvoj vyčleniť čas. Vybudovať si zvyk – pravidelne sa osobnostnému rastu venovať napríklad hodinu denne. Možno je fajn poradiť sa s niekým, kto vo vašom okolí evidentne osobnostne napreduje, možno si k tomu prizvať aspoň na úvod kouča alebo nejakého guru, ktorý vás aspoň rámcovo nasmeruje. A pokiaľ si ich zatiaľ nemôžete alebo nechcete dovoliť, možno bude niekomu stačiť, keď sa z času na čas príde inšpirovať napríklad na tento blog – stastnyzivot.blog. Ešte raz to zopakujem – pre váš osobnostný rast potrebujete byť pravidelne najmä sami so sebou, prípadne s mienkotvornou autoritou.

Aj výsledky, ktoré nám prináša osobnostný rozvoj, potrebujú čas. Musíte byť trpezliví, pretože osobnostne sa rozvíjať, to je široká téma. A na začiatku je to výzva sama o sebe – najskôr sa učíme rozvíjať sa, až neskôr sa môžeme sústrediť na tempo nášho rozvoja. Ako chorobu dnešnej doby vnímam to, že by sme chceli všetko čím skôr. Urobíme nejakú zmenu, neprinesie to výsledok za mesiac, za dva a my už pochybujeme či to je správne, necháme sa zneistiť a možno nás to pripraví o potrebnú energiu a v zmene nedokážeme vytrvať. Možno by stačilo spomaliť alebo byť trpezlivý v kontexte výsledkov. A pripomínať si, prečo sme sa pre zmenu rozhodli. Robte to, s čím ste v súlade a prestaňte lipnúť na rýchlom výsledku. Možno len udupávate zem, aby ste neskôr postavili rýchlodráhu.

Ideálne je na úvod sa stotožniť s presvedčením, že máte všetky potrebné zdroje na to, aby ste aj pomocou vedomého osobnostného rastu dosiahli v živote, čo chcete. Napríklad sa naučili prekrásne maľovať. Z mojich skúseností je aj toto o kvalitnom učiteľovi, guru, trénerovi, koučovi, ktorý vo vás prebudí lásku k maľovaniu. Aj o tom si napíšeme nabudúce.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.

Spomínal som limitujúce presvedčenia na našej ceste za šťastným životom. Tu sú najčastejšie…

Ako som písal v prvom článku, na našej ceste za skutočným šťastím stojí zopár nenápadných, ale o to nebezpečnejších nástrah v podobe rôznych limitujúcich presvedčení. Každý deň určujú naše konanie, zväčša sme o nich tak hlboko presvedčení, že nás ani nenapadne spochybňovať ich. A práve to s nimi potrebujeme urobiť. Nie je zlé si niektoré pomenovať, práve naopak, je to priam žiadúce kvôli tomu, aby sme sa vymanili spod ich vplyvu.

Začnime teda tými najčastejšími. Nemálo výskumov sa v minulosti urobilo práve na túto tému a hádajte, na čo vedci napríklad aj z MIT prišli. Existuje len hŕstka ľudí, ktorí nemajú presvedčenie o svojej neschopnosti alebo nehodnosti: „To nezvládnem.“ „To by som nedokázal.“ „Na to nemám.“ „To si nezaslúžim.“ „To nie je pre mňa.“ „Nie som toho hoden.“… A mohli by sme pokračovať celou plejádou limitujúcich vyjadrení, ktoré sú prejavom toho, že si neveríme. Keď si neveríme, konáme inak, ako keď si veríme. Zapájame vtedy úplne iné zdroje. Sme akoby niekto úplne iný. A kto je tá autorita, ktorá rozhoduje o tom, či na to máme? Alebo či si to zaslúžime? Sme to my sami. Presnejšie, je to naša predstava o nás, ktorá nás v danom momente ovláda. Nezúfajte, ak nie ste tá hŕstka ľudí, ktorá dokáže bezvýhradne veriť sama sebe, pretože pozná svoju hodnotu a nikdy nepochybuje o zdarnom výsledku, nech už robí to alebo ono. Dá sa to zmeniť. S vysokou pravdepodobnosťou by sme našli aj u vás zopár kontextov, kde zvyknete konať sebavedomo. Alebo si skôr či neskôr spomeniete na situácie, kde ste ste si skrátka verili a niečo sa vám podarilo. Pokúste sa rozpamätať na detaily a poznačte si ich chronologicky na papier. Odkiaľ sa to sebavedomie vzalo?

Ukážem vám to na jednoduchom príklade. Vaše milované dieťa príde zo školy a vy čoskoro zistíte, že dnes dostalo jednotku zo slovenčiny a štvorku z fyziky. Na čo sa najbližšie minúty sústredíte? Čo budete hlavne komentovať? Neurobí tak náhodou moderný rodič výstup? Niečo ako: „Čóóó? Štvorku? Ako si to predstavuješ? Takto z teba nikdy nič nebude! Máš zaracha, kým si to neopravíš!“ V tom horšom prípade bude svoje dieťa programovať a utvrdzovať napríklad v tom, že je hlúpe, duté ako poleno alebo niečo podobné. Vlastne, hm, moderný rodič sa možno pôjde do školy sťažovať na fyzikára 🙂 Ale žarty bokom, naša téma je vážna. Čo naopak urobí vedomý rodič, ktorý chce svojmu dieťaťu pomôcť? Povie napríklad: „Zaslúžiš si pochvalu za tú jednotku, tá ma v tomto momente zaujíma najviac. Poď mi povedať, ako si sa na tú písomku pripravoval, chcem počuť viac o tom, ako sa ti to podarilo. Povedz mi, ako si sa učil? Z akých zdrojov si čerpal? Ako si si dohľadával informácie? Písal si si pri učení poznámky? Predstavoval si si aj to, ako tú písomku zvládneš? Opakoval si si to učivo v duchu? S niekým si na tom spolupracoval? Konzultoval si to s niekým? Prečo to bolo pre teba dôležité?“ Mohol by som pokračovať, ale ako ukážka toho, ako sa dá napríklad reagovať so záujmom, to stačí. Viem, asi by ste sa takto nerozprávali s prvákom, ale je to dobrý príklad na to, ako by ste mohli svojej ratolesti pomôcť zvedomiť jeho úspešnú stratégiu. Na záver rozhovoru by mohla prísť otázka: „A ako by sa dalo to, ako si postupoval v príprave na slovenčinu, použiť aj v príprave na fyziku?“ V čom sa konkrétne líšila úspešná a neúspešná stratégia? Poďte ho viesť k tomu, aby si bol vedomý svojej úspešnej stratégie a s radosťou ju využíval vždy, keď bude treba.

A poďte viesť aj sami seba k tomu, aby ste pochopili, ako ste to robili, keď ste konali so sebavedomím. Pochopte tieto situácie, aby ste si zvedomili svoju úspešnú stratégiu, nech ju viete zapojiť, kedykoľvek budete chcieť. Neskôr si zvyknete konať sebavedomo aj bez toho, aby ste na to museli myslieť. Váš nový prístup sa vďaka neuroplasticite vášho mozgu zapracuje do jeho fyzickej štruktúry a vaša osobnosť sa zmení. Takto môžete byť v priebehu niekoľkých týždňov niekým, kto si verí. Je to veľký krok na trocha dlhšej ceste k tomu, aby ste si boli vedomý svojich kvalít a vedeli ich zapájať, kedy chcete. Vráťme sa ešte na chvíľu k limitujúcim presvedčeniam. Spomínal som v minulom článku, ako veľmi nás môže na ceste za naším životným šťastím spomaľovať presvedčenie, že za naše šťastie je zodpovedný niekto iný. Tu je dobre definovať si svoju zónu vplyvu. Na čo všetko môžete mať vplyv a na čo určite nie? Nechcem tým povedať, že na niečo nemáte, ale asi sa zhodneme na tom, že nemáte ovládač na ľudí. Môžete urobiť veľa, aby sa človek nejako rozhodol, ale predpokladám, že sa aj tak rozhodne podľa seba, podľa svojho modelu sveta, nech už urobíte čokoľvek. V rámci systémového videnia sveta máme vplyv na každý systém, ktorého sme súčasťou. Dôležité sú však realistické očakávania. Keď sa niekto rozhodne zmeniť zákon, asi to nemôže byť tak rýchlo, ako keď sa niekto rozhodne zmeniť jedno svoje presvedčenie. Aj keď… 😉 No a v rámci systémového videnia sveta nie je nič lineárne. Všetko sa nám skôr či neskôr vráti. Náš dnešný život je výsledkom našich minulých rozhodnutí a o našom budúcom živote rozhodujeme aj teraz. Vesmír má zvláštny zmysel pre humor, dáva nám to, čo v skutočnosti práve potrebujeme zažiť, a nie vždy je to to, čo si želáme. Ak nepochopíme, čo nám chcel naznačiť, tak to spraví znova, ale už vypuklejšie. Ako keby postupne zvyšoval intenzitu – hlasitosť, akou nám prihovára. Ak to budeme naďalej ignorovať, tak nám nakoniec treskne panvicu o hlavu tak, že bolesť bude príliš veľká a my sa zrejme konečne rozhýbeme k zmene. Nebude to v tom momente úplne pocit šťastia, ale je dobre, aby sme to neodmietali, aby sme aj svoje negatívne pocity precítili a pochopili, čo nám chcú povedať. Nikto nie je oddelený od sveta, v ktorom žije, a frekvencie, ktoré okolo seba vysielame, nám skôr či neskôr zabezpečia adekvátnu spätnú väzbu. Pekne to popísal pán Hlinka na jednej konferencii – voľný preklad do slovenčiny by mohol znieť: „Na čo čakáte? Kým okolo vás bude pobehovať nejaký šašo?“ Nie je to o šašovi, ktorý má okolo vás pobehovať, aby ste sa usmievali, užívali si prítomný moment a boli šťastný, je to o vás a o vašom rozhodnutí byť šťastný tu a teraz.

Samozrejme, mohli by sme pokračovať ďalšími presvedčeniami, ktoré nás od prežívania pocitu šťastia vzďaľujú, ale verte, či nie, v mnohých prípadoch to budú len trocha iné odvary vyššie popísaných, tak povediac základných limitujúcich presvedčení. Spomeniem ešte dôležitosť toho – byť schopný precítiť svoje vlastné pocity a dokázať ich pomenovať. Vedieť sa v nich vyznať – vnímať ich. Neodmietať ich, nech sú akékoľvek. Pretože aj pocit šťastia je pocit. A my by sme mali podľa Dalajlámu počas života rozvíjať svoju vnímavosť a citlivosť. A postupom času vnímať stále jemnejšie, teda aj pocity, ktoré sme si v minulosti vôbec nemuseli uvedomovať. Mohli byť také nepatrné, že sme si ich nevšímali. A takto sme si nemuseli uvedomovať ani pocit šťastia, najmä ak sme neboli zvyknutí prežívať ho naplno. To je už na iný článok.

Na záver ešte dodám, že našu schopnosť prežívať životné šťastie významne ovplyvňuje to, čo si o šťastí myslíme, ako si ho predstavujeme, preto sa v najbližšom článku spolu pozrieme na to, čo to vlastne ŠŤASTIE je.

Budem rád, keď si časom v komentároch nižšie spolu pomenujeme ďalšie limitujúce presvedčenia, môže to byť veľmi hodnotná téma.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.

Pozn.: S článkom súvisí niekoľko ďalších tém, ako napríklad naša schopnosť prežívať prítomný okamih, ku ktorým sa dostaneme neskôr.

Prečo blog o šťastnom živote?

Celý život som dosahoval, čo som chcel. A nechcel som málo. Až som si jedného dňa uvedomil, že moja myseľ je pretláčaná informáciami, môj diár je prepĺňaný väčšími a väčšími zodpovednosťami a moje srdce volá o záchranu, pretože sa z neho vytratil pokoj. Sedeli sme jedného pekného dňa s manželkou na terase a viedli sme rozhovor: „Máme, čo potrebujeme aj navyše. Sedíme tu pri bazéne, hrá nám príjemná hudba, okolo nás pohoda, kvety, stromy, naši psi a pritom sme stratili schopnosť prežívať šťastie. Kedy, keď nie teraz?“ V hlavách nám vírili myšlienky na povinnosti. „Čo treba urobiť teraz? Čo ešte dnes? Čo zajtra?“ Uvedomili sme si, že naše myšlienky majú zotrvačnosť a je na nás, v čom ich denno-denne trénujeme. Že šťastní buď sme alebo nie. Že sa nemôžeme len tak prepínať zo starostí do šťastia. Tak sme uznali, že prišiel čas sa témou šťastie aktívne zaoberať a znova sa učiť ho naplno prežívať. Som presvedčený, že tieto témy boli a sú na našej ceste za životným šťastím kľúčové. V dnešnom uponáhľanom svete zameranom na výkon s pretlakom informácií z každej strany a rôznymi pomýlenými vzormi (vrátane médií), nie je vôbec jednoduché byť skutočne šťastný. A minulý rok som si zrazu uvedomil, že vo mne zavládol úžasný pokoj, ktorý som si len matne pamätal z detstva. Bolo to v zápätí po 2 súbežných vzdelávaniach, ktoré som v tom čase absolvoval. Prišiel som na to, že som na nich získal kľúčové diely do pomyselného puzzle a všetko sa mi prepojilo. V tomto blogu je návod pre niekoho, kto hľadá. Návod, ktorý je odskúšaný a funguje mne, mojej manželke a zopár našim priateľom. Verím, že aj vám pomôže.

Od šťastného života nás častokrát delí niekoľko našich zdanlivo nedôležitých presvedčení. Budem občas používať výrazy, ktoré budú odbornejšie a nemusia byť pre vás hneď zrozumiteľné. Ak na niečo menej zrozumiteľné pre vás narazíte, nenechajte sa tým odradiť na vašej ceste k šťastnému životu, urobte si svoju predstavu o tom, čo tým asi myslím a pokojne čítajte ďalej. Časom vám všetko do seba zapadne. (Práve som vám popísal svoju úspešnú stratégiu na zvládanie nových, zdanlivo zložitých disciplín, ktorá mi bez výnimky bezpečne fungovala aj v absolútne odborných témach)

Dôležité je predsa vaše šťastie a nie to či jednému slovíčku rozumiete, alebo či sa musíte pri hľadaní svojho šťastia pozrieť aj za hranice svojej komfortnej zóny. Nič veľké nikdy nedosiahnete, ak permanentne zotrvávate vo svojej komfortnej zóne. A vaše šťastie je predsa to, čo je najväčšie zo všetkého! Niekto si môže povedať: „To bude nejaký sebec, ktorému nezáleží na šťastí iných!“ K tomu pre každý prípad napíšem jedno svoje presvedčenie: „Nikoho nemôžete posunúť ďalej, ako ste sami.“ Použijem metaforu: „Keď chcete rozdávať a šíriť šťastie, nasaďte najprv vzduchovú masku sebe, aby ste mohli zachraňovať iných.“ Rodičia zvyknú najskôr zachraňovať svoje deti, preto to v lietadlách pred štartom vždy opakujú. Vaše šťastie nie je samozrejmosť, práve naopak. V dnešnom svete existuje veľa nástrah, ktoré vás na vašej ceste za šťastím zavedú do čierneho lesa. Niekedy sa zdá, že nám šťastie nie je súdené. Ale nepleťte si svoje predstavy o svete so svetom. Vaše šťastie je súčasťou vašej životnej misie a vy ste hoden a máte všetky zdroje na to, aby ste boli v živote absolútne šťastný, naplnený, prúdiaci, zároveň vyrovnaný a pokojný. Snáď najdôležitejším presvedčením na vašej ceste za životným šťastím je odpoveď na moju otázku: „Veríte, že za vaše životné šťastie ste bezvýhradne zodpovedný iba vy sám?“ Odpovedali ste si „Áno“? Tak ste tu správne. V tomto blogu vám postupne pomenujem svoje najdôležitejšie „AHÁÁÁ“ na svojej ceste za životným šťastím, pomenujem vám najdôležitejšie nástrahy, ktoré nás všetkých na tej našej ceste bezpečne čakajú, napíšem vám aj o svojom životnom šťastí a o úspešných stratégiách, ktoré som na svojej ceste používal. Poskladať si to musíte celé dokopy vy sami. Chce to zatúžiť po svojom životnom šťastí, chce to aj pravidelne sa pozerať do zrkadla – do rovného zrkadla a nalievať si čistého vína. Tzn. byť verný pravde. Hľadať pravdu. Je to cesta osobného majstrovstva. Osobné majstrovstvo je disciplína – treba sa mu venovať pravidelne a dlhodobo. Nechcem vás nejako vystrašiť, ale je to asi to najťažšie – skutočne si v kontexte systémového videnia sveta a seba priznať, že sme sami bezvýhradne zodpovední za naše individuálne šťastie.

Keď zatúžite po svojom životnom šťastí, na tomto blogu: stastnyzivot.blog ste vždy vítaní. Kedykoľvek sa príďte inšpirovať, prípadne sa s ostatnými podeľte o svoje úspešné stratégie – ako na to. Alebo môžete len tak stráviť chvíľu na mieste, ktoré môže byť v tomto megaturbulentnom svete aj prístavom pokoja či balzamom na dušu. Vesmír vám určite dopraje, tak si doprajte svoje životné šťastie aj vy sami.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.

Pozn.: Čo je to komfortná zóna, prípadne k ďalším spomenutým výrazom, ktoré Vám nemusia byť zrejmé, sa určite vrátim neskôr.