osobnostný rast Archives - Šťastný život

Podnikanie vs. zamestnanie – hlavné rozdiely

Prečo niekto podniká a prečo sa iný zamestná? Poďme spolu spochybniť tie najrozšírenejšie mýty o podnikaní a zamestnaní.

V minulom článku (odkaz TU) som vám sľúbil, že si napíšeme o rozdieloch medzi zamestnaním a podnikaním. Keď sa zamýšľam nad tými hlavnými, asi sú to najmä tie dôvody, prečo sa niekto zamestná a prečo si niekto iný založí živnosť alebo s.r.o.

Zvyk je železná košeľa

Väčšina našich rodičov bola celý život zamestnaná. Je to pre nich bezpečné, najmä z toho pohľadu, že sú zvyknutí byť zamestnaní. Po rokoch strávených v zamestnaní môžu mať pocit, že zamestnanie je istota. Keď vyrastali, sami nemali na Slovensku na výber, skrátka podnikať nemohli. Keby sa dnes mali od tohto svojho trendu odkloniť, znamenalo by to ZMENU. Vieme, ako to chodí s našou zónou komfortu, takže nás neprekvapí, že cítia zmenu ako formu ohrozenia.

Čo myslíte, aké presvedčenia pomaly pomaličky prenášali na svoje deti celý život? Len sa čisto technicky pýtam otázku – „Koľko rodičov vedie svoje deti k tomu, aby podnikali?“ Podnikanie je podľa väčšiny ľudí hlavne riziko, okrádanie, človek musí byť bez chrbtovej kosti, aby bol úspešný atď, atď. Nevidia v ňom príležitosť na sebarealizáciu, osobnostný rast ani na finančné zabezpečenie. O sile našich presvedčení sme si už písali, vieme, ako nás doslova ovládajú na každom kroku. A dieťa viac-menej automaticky, keď príde čas, premýšľa nad tým, kde by sa dobre zamestnalo a žilo ten dobrý, bezpečný život, ako väčšina autorít.

Moje rozhodovanie

Písal sa rok 2001, končil som vysokú školu, teda pardon – univerzitu 🙂 Fakultu riadenia a informatiky. Bol som pomerne dobrý v téme umelých neurónových sietí – elektronických systémov, ktoré sú schopné učiť sa.

Chcel som byť v tom čase programátor. Poznal som živnostníkov, ktorí spolupracovali so softvérovými firmami a fakturovali si za svoju robotu podľa dohody. A poznal som zamestnancov – počnúc mojimi rodičmi, cez učiteľov, rodičov mojich kamarátov a vlastne skoro všetkých. A naozaj som nepoznal ani jedného, ktorý by bol dobre zaplatený. Môžete napríklad vnímať svoju prácu ako poslanie (viď učitelia). Keď nie ste zaplatený, ťažko si pomocou takej práce splníte svoje ciele a sny, pretože ak sú z tohto sveta, stoja peniaze.

V krátkosti začnem so svojimi vlastnými dôvodmi, prečo som sa rozhodol pre živnosť – podnikanie.

Prečo podnikať?

Pre mňa osobne boli najdôležitejšie nasledovné faktory:

plat – musel mať istú výšku, za ktorou som si vedel predstaviť sebarealizovaný život. Vnímal som zamestnancov, ako sa jeden po druhom sťažujú na výšku svojho príjmu. Bolo mi jasné, že dlhodobo víťazí podnikanie. Tak isto som vedel, že zadarmo to nebude, že sa nebudem niekde zašívať v práci, ale budem produkovať pridanú hodnotu. A navyše som vedel aj to, že čím budem lepší a efektívnejší, tým viac si zarobím a nikto ma nebude limitovať.
sloboda – je to najväčšia výhoda aj najväčšia nástraha podnikania. Komu sa v skutočnosti nechce vytvárať pridanú hodnotu a dôvod, prečo si vyberá slobodu, je jeho lenivosť a vypočítavosť, toho bude podnikanie bolieť, pretože vám neodpustí ani len pokrivený motív. Ako však vidieť, dá sa podnikať s rôznymi motívmi a zarábať aj ľsťou, podvodmi a manipuláciou. Z času na čas sa stretávam s výrokom – „nebol by som úspešný podnikateľ, lebo neviem podvádzať“, takýto je obraz o podnikateľoch. Áno, dá sa to aj podvodne, krátkodobo. Ale dlhodobo úspešnú firmu, ktorá tu bude, aj keď tu iní nebudú, vybudujete len na pravde, osobnom aj tímovom rozvoji, šťastných ľuďoch. So slobodou, samozrejme, súvisí zodpovednosť.
rozvoj – už v tom čase som potreboval kŕmiť svoju hlavu, zažívať rozvoj. A viete, kde je priamo v systéme zapracovaný prirodzený tlak na osobnostný rozvoj? Viete, kde je osobnostný rozvoj cesta k vytúženému životu? Áno, v podnikaní. Práca s mentálnymi schémami (so svojimi predstavami o svete) – ich spochybňovanie, skúmanie názorov iných ľudí cez ich zdieľanie v dialógu (nie v diskusii, kde sa snažím druhú stranu presvedčiť o svojej pravde). Cesta osobného majstrovstva – neustáleho zlepšovania v tom, čo robím, ako to robím, ako aj neustále vyjasňovanie si svojej vízie – prečo to robím. To všetko sú dôležité súčasti a hybné prvky dlhodobo úspešného podnikania.
spravodlivosť – nechcel som byť súčasťou nespravodlivého systému a príklady, ako vie byť zamestnanie nespravodlivé, vám asi písať nemusím. V podnikaní si viac menej môžete byť istý, že to, čo vyzerá ako nespravodlivosť, je len veľmi správne nastavené zrkadlo a spätná väzba pre vás. Čo je viac spravodlivé ako keď dostanete to, čo si zaslúžite?

Pre každého môžu byť, prirodzene, jeho vlastné dôvody trocha iné. Toto boli tie, ktoré pri mojom rozhodovaní najviac zavážili.

Prečo sa zamestnať?

Najčastejšie dôvody, ktoré vnímam, prečo sa niekto zamestná alebo prečo nepodniká, sú:

„Potrebujem istotu!“ Súvisí to s neistotou daného človeka? Nedáva signál, že neverí vo svoje schopnosti? Že niečo zvládne a bude dostatočne dobrý, aby poskytoval hodnotnú službu, za ktorú by bol v podnikaní aj hodnotne odmenený? Možno to je len absencia dlhodobého pohľadu, pretože ak to myslím s osobnostným rastom vážne a môžem sa učiť od úspešných, tak je úspech neodvratný a nemalý. Dá sa hovoriť o želanej životnej zmene a začiatku novej etapy svojho života. Osobne nepoznám väčšiu istotu, ako mať zvládnutú užitočnú službu (a zlepšovať sa v nej) alebo remeslo a mať stále sa zväčšujúcu sieť spokojných klientov, zákazníkov…
„Potrebujem zarobiť!“ Podnikanie je spravodlivé. Keď dokážem byť pridaná hodnota – robiť niečo užitočné, vtedy zarábam. Možno ľudia príliš vnímajú podnikateľov, ktorí sa za celý čas nedostali ani do stavu, aby si svojou pridanou hodnotou pre svet slušne zarobili. Podnikať vás vlastne na žiadnej škole nemôžu naučiť. Je plné prekvapení. Preto je dobre mať aj tu pri sebe nejakého Guru, ktorý vás dokáže svetom podnikania previesť bez zbytočných prieťahov a bez nepotrebnej bolesti.
„Nevyznám sa v účtovníctve!“ Podnikateľ, čo si robí sám účtovníctvo, nechápe podnikanie (ak sa nebavíme o účtovnej firme) Podnikateľ, čo si sám vypisuje papiere, robí administratívu a stojí v radoch, v ktorých za neho môže stáť rovnako dobre niekto iný, nechápe podnikanie. Nepíšem to v zlom, rozumiem tomu, pretože som tiež podnikanie dlho nechápal. A viem, že „ešte ma všeličo prekvapí..“ Presne preto sa neustále rozvíjam a stále lepšie pripravujem na zmeny, pretože viem, že prídu aj že niektoré prekvapia 🙂 A verte či nie, posilnia.
Obava: „Čo keď sa trh zmení a prestane sa mi dariť?“ Pokiaľ sa niekedy uspokojíte sám so sebou a prestanete investovať do vzdelávania, do seba, do svojej firmy, tak to nejaký čas ešte bude fungovať. Ale trh sa mení stále a pokiaľ sa nebudete rozvíjať a budete stále robiť to isté, pôjde to možno ešte 3-5 rokov. Potom sa dostanete do slepej uličky. Na druhej strane, ak ste spokojný človek, ktorý si podnikaním zarobí svoje peniaze a práca ho baví, chápem, že zrejme necítite tlak na zmenu. Dajte však pozor na nedostatočné investície do budúcnosti. Táto chyba je tak rozšírená, že v samotných základoch systémového myslenia je detailne popísaný jej priebeh (archetyp – „Nedostatočné investície“)
„Nemám na to peniaze, aby som mohol podnikať.“ Nuž, ak je to tak, potom musíte začať podnikať v niečom inom, menej náročnom na počiatočný kapitál. A možno neskôr sa prepracovať aj ku svojmu pôvodnému – finančne náročnejšiemu zámeru. Snáď najrýchlejšie človek získa príjmy a to už v priebehu prvých mesiacov v tzv. MLM alebo v Štrukturálnych firmách. Pretože vás niekto vedie a učí vás krok po kroku, ako byť pridanou hodnotou pre svet. V takýchto firmách len málokedy potrebujete nejaký extra vysoký vstupný kapitál – snáď okrem rezervy na prvé mesiace, kým sa rozbehnete.
„Nenechám sa okrádať štátom na odvodoch a daniach..“ Nuž, potom Vám poradím len jedno – podrobne si prezrite svoju výplatnú pásku, pretože ako zamestnanec platíte odvody aj dane tiež. Alebo ich platí váš zamestnávateľ a o to nižšiu mzdu vyplatí vám. Navyše, samozrejme, zaplatí aj sebe, čo je logické a vám dá spravidla len toľko, aby ste prišli aj zajtra…

Záver

Jednotlivé témy by sa mohli rozvinúť každá na samostatný článok, preto si niektoré z nich postupne vyberiem – napríklad takú slobodu podnikateľa alebo istotu zamestnanca – a rozviniem ich v krátkom samostatnom článku. Rovńako si nenechám ujsť príležitosť napísať hlavné rozdiely medzi MLM a Štrukturálnou firmou.

Toľko zopár dôvodov pre a proti. Skôr pre podnikanie ako proti. Pretože sú to moje vlastné pohľady na porovnanie zamestnania a podnikania – pohľady niekoho, kto nikdy nebol na Slovensku zamestnaný. Nehnevajte sa, ale za tie peniaze, ktoré sa na Slovensku nazývajú mzdou?

Možno sa na to pozeráte inak a budem rád, ak mne a nám všetkým, ktorí sa občas vrátime na tento blog, napíšete svoje skúsenosti a postoje k téme Podnikanie vs. Zamestnanie.

Ďakujem za pozornosť, teším sa spolu s vami na pokračovanie či už vo forme ďalšieho článku k téme, alebo vašich komentárov 🙂

Rudo D.

Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (2)

V prvej časti článku o osobnostnom rozvoji sme sa spolu pozreli na to, čo osobnostný rozvoj je a načo nám slúži – tu. Dnes si rozšírime tému o pomenovanie ďalších dôležitých uhľov pohľadu na osobnostný rast, na niektoré limity vo forme našich presvedčení, pomenujeme si rôzne oblasti, v čom všetkom sa môžeme osobnostne rozvíjať.

Na úvod sa spolu pozrime na jedno pomerne rozšírené presvedčenie. Relatívne často vnímam súdy, kedy nad niekým zlomíme palicu so slovami: „Ten je taký a taký, nikdy sa nezmení.“ Podobné súdy môžu viesť k zovšeobecneniu, ktoré podrobíme skúmaniu, že sa ľudia viac-menej nemenia. (Nemyslím tým to, že niekoho stretnete po 5 alebo 10 rokoch. Tam by ste aspoň vo výzore mali vidieť rozdiel.) Myslím po mentálnej stránke, z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Áno, občas nás menia životné udalosti – niekto sa rozíde s partnerom, niekomu zomrie blízky človek, niekto príde o peniaze a pod. Presne to sú momenty, kedy viac premýšľame, zamýšľame sa nad zmyslom života. Alebo len zažívame emočné extrémy, ktoré sa nám nemusí podariť rozkľúčovať do konca života a prejavia sa napríklad na našom podlomenom zdraví. Vesmír (Božstvo) nás učí. Ako by povedal Peter Sasin – bolesť je príliš veľká a vtedy najčastejšie prichádza ku zmene. Pre doplnenie – ako ďalší dôvod na zmenu uvádza pozitívnu motiváciu – naozaj veľký cieľ.

Opýtam sa vás. Koľko poznáte ľudí, ktorí osobnostne rastú? Niekoho stretnete o pol roka a ten človek medzitým mentálne poskočil vpred tak, že si to dokážete všimnúť. Nemyslím tým to, že sa s ním cítite dobre. To, či sa s človekom dobre cítite, je jedna vec a to, či osobnostne rastie, druhá.

Ľudia sa naozaj väčšinou menia len vtedy, keď ich niečo bolí. Preto takmer za každou zmenou nájdeme nejakú väčšiu životnú skúsenosť, ktorá hraničí s traumou. Menej často je dôvodom na zmenu spomínaný veľký cieľ. Inak povedané, ak sa nám neudeje niečo extrémne, tak sa väčšina z nás nemení. To nás môže poľahky priviesť k spomínanému zovšeobecneniu, že sa ľudia nemenia alebo že zmena nie je možná.

Nejde o to či sa väčšina mení, alebo nie. Ide najmä o to vaše presvedčenie, či sa chcete meniť sami. A o vaše presvedčenie či si myslíte, že sa dokážete v niečom zmeniť. Máte niečo, čo by ste chceli vo svojom živote zmeniť? Veríte tomu, že to dokážete? Alebo ste presvedčení, že to dokážete? Máte pocit, že sa pýtam to isté dvakrát? Niečo iné je veriť a niečo iné byť presvedčený. Keď ste presvedčení, že to dokážete, tak to aj dokážete. Keď veríte, zrejme vás na ceste čakajú skúšky, ktoré preveria to, ako veľmi veríte. Naše presvedčenia majú tendenciu posilňovať samé seba a to aj podporujúce presvedčenia a žiaľ aj tie limitujúce.

Rôzne presvedčenia môžu byť pre nás limitom rastu (pojem zo systémového myslenia – systémovému mysleniu budem venovať samostatný článok). Napríklad len obyčajné – „Nikdy sa nezmeníš!“, „Nikdy nič nedosiahneš!“ alebo „Nevieš kresliť!“, ktoré nám mohol vysloviť rodič, učiteľ alebo nejaká iná mienkotvorná autorita, môžu znamenať to, že im uveríme a budú v nás zvyšok života pevne a nenápadne vládnuť. A my ani neskúsime inú stratégiu. Naveky nám ostane v mysli iba tá jedna alebo dve odskúšané a neúspešné stratégie so spomínaným komentárom autority.

Veľmi podobné, a predsa iné presvedčenia sú: „To sa nedá!“, „Človek musí mať talent, aby vedel pekne kresliť!“, „Kresliť buď vieš, alebo nie.“ „Inteligencia je daná, to sa už u ľudí nemení.“ Všimnite si, že pokiaľ v prvej skupine presvedčení sa pojednáva o konkrétnom človeku, tak táto druhá skupina je o všeobecných presvedčeniach – ako svet funguje. Je z kategórie našich predstáv o svete, našich modelov sveta. Prvá kategória bola o našom pohľade na seba – svoje schopnosti, zdroje, kvality…- kto sme my. Ak si myslíme, že sa skrátka nedá naučiť sa kresliť, tak ťažko uveríme tomu, že konkrétne my to zvládneme.

V úplne prvej motivačnej knižke, ktorú som si kúpil asi pred 16 rokmi, som sa dočítal, že všetky potrebné zdroje na všetko, čo v živote chceme dosiahnuť, vlastníme! Neskôr som sa cez top svetové K-H dopracoval k poznaniu, že to tak skutočne je. Otázne však je to, ako sme si ich vedomí? Ako deti sme mali všetci prístup ku svojim kvalitám a zdrojom, hoci sme nad nimi nepremýšľali. Všetci sme vedeli tráviť v prítomnom okamihu väčšinu dňa. Nehrali sme sa na lekára, sestričku, rodiča, stavebníka, stratéga vojny či letušku, speváka alebo na akúkoľvek inú rolu. My sme nimi boli. S tou energiou sme mohli ostať celý deň a ani najmenej nás to neunavilo. Kým neprišiel učiteľ, rodič, autorita so slovami- „To nesmieš!“, „Hanbi sa!“, „Takto ťa nebudeme mať radi!“,“Nevyčnievaj, to sa nevypláca!“, „Nehovor svoj názor nahlas, nikoho to nezaujíma.“, „Je to nebezpečné!“….a mohli by sme pokračovať, ale pre ilustráciu stačí. A čo sa stalo s našimi kvalitami? Na mnohé sme zabudli. Prestali sme ich využívať. Len niektorých sme si vedomí, ďalšie z času na čas nevedome použijeme a niektoré máme zablokované natoľko, že k nim už prístup nemáme. Používať svoje kvality vedome – kedykoľvek chceme, to je iný level. Dobrá správa pre nás všetkých – so svojimi kvalitami vieme pracovať. Môžeme ich rozvíjať, zvedomiť si ich do takej miery, aby sme ich mohli znova používať, kedykoľvek budeme chcieť. Vieme ich dostať do kategórie – vedomých kvalít. Existujú na to postupy, zrejme si niektoré neskôr načrtneme.

Poďme sa pozrieť na to, čo všetko môžeme v rámci svojho osobnostného rastu rozvíjať. Zastrešme to pojmom – svoju inteligenciu alebo celkové vedomie. Čo pod tým pojmom myslím? Inteligencia nie je len staré známe IQ. Existujú rôzne druhy inteligencie, ktoré sa navzájom dopĺňajú, niekedy sa prelínajú, inokedy môžu byť podmienené jedna druhou. Je dôležité si uvedomiť, že sa s nimi so všetkými dá pracovať a môžeme ich vedome rozvíjať. Okrem IQ existuje aj EQ – emočná inteligencia, aj pohybová inteligencia, existuje aj takzvaná finančná gramotnosť, možno by sme mohli spomenúť aj úroveň estetickej roviny vnímania sveta – schopnosť vnímať a tvoriť harmóniu a krásu, IT gramotnosť – ako schopnosť ovládať PC a využívať IT zdroje, možno aj kreativitu ako takú. Spomeniem ešte šoférsku gramotnosť ako schopnosť ovládať dopravný prostriedok (najmä auto) a vedieť predvídať za volantom alebo zvládať extrémne situácie, keď sa vyskytnú. A napríklad aj schopnosť naladiť sa a čerpať z kolektívneho vedomia. Alebo aj spomenuté uvedomovanie si svojich kvalít – aby sme ich vedeli zapájať, kedy chceme.

V pokračovaní série o osobnostnom rozvoji sa spolu pozrieme na niektoré z týchto súčastí celkovej inteligencie rovnomerne a harmonicky rozvinutej osobnosti. A rozmeníme si ich na drobné, pretože významnou mierou ovplyvňujú naše trvalé životné šťastie.

Pre váš osobnostný rozvoj je dôležité si uvedomiť, že si naň potrebujete pravidelne nachádzať čas, kedy budete sami so sebou. Základné piliere svojho rozvoja musíte položiť sami. A keď chcete osobnostne rásť, musíte si najskôr na osobnostný rozvoj vyčleniť čas. Vybudovať si zvyk – pravidelne sa osobnostnému rastu venovať napríklad hodinu denne. Možno je fajn poradiť sa s niekým, kto vo vašom okolí evidentne osobnostne napreduje, možno si k tomu prizvať aspoň na úvod kouča alebo nejakého guru, ktorý vás aspoň rámcovo nasmeruje. A pokiaľ si ich zatiaľ nemôžete alebo nechcete dovoliť, možno bude niekomu stačiť, keď sa z času na čas príde inšpirovať napríklad na tento blog – stastnyzivot.blog. Ešte raz to zopakujem – pre váš osobnostný rast potrebujete byť pravidelne najmä sami so sebou, prípadne s mienkotvornou autoritou.

Aj výsledky, ktoré nám prináša osobnostný rozvoj, potrebujú čas. Musíte byť trpezliví, pretože osobnostne sa rozvíjať, to je široká téma. A na začiatku je to výzva sama o sebe – najskôr sa učíme rozvíjať sa, až neskôr sa môžeme sústrediť na tempo nášho rozvoja. Ako chorobu dnešnej doby vnímam to, že by sme chceli všetko čím skôr. Urobíme nejakú zmenu, neprinesie to výsledok za mesiac, za dva a my už pochybujeme či to je správne, necháme sa zneistiť a možno nás to pripraví o potrebnú energiu a v zmene nedokážeme vytrvať. Možno by stačilo spomaliť alebo byť trpezlivý v kontexte výsledkov. A pripomínať si, prečo sme sa pre zmenu rozhodli. Robte to, s čím ste v súlade a prestaňte lipnúť na rýchlom výsledku. Možno len udupávate zem, aby ste neskôr postavili rýchlodráhu.

Ideálne je na úvod sa stotožniť s presvedčením, že máte všetky potrebné zdroje na to, aby ste aj pomocou vedomého osobnostného rastu dosiahli v živote, čo chcete. Napríklad sa naučili prekrásne maľovať. Z mojich skúseností je aj toto o kvalitnom učiteľovi, guru, trénerovi, koučovi, ktorý vo vás prebudí lásku k maľovaniu. Aj o tom si napíšeme nabudúce.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (1)

Prečo je dobré osobnostne rásť, sme si už písali. Táto téma si ale zaslúži viac pozornosti. A pretože patrí medzi kľúčové súčasti trvalého životného šťastia, prichádza na rad ako druhá hneď potom, ako sme si predstavili životné šťastie samotné. Páči sa.

Jedna z disciplín, ktorú si na ceste za svojím životným šťastím musíme osvojiť, je Osobnostný rozvoj. Prečo som to nazval disciplínou? Pretože sa nikdy nekončí. Na ceste hore ju potrebujete a keď ste tam, tak sa vám dávno stala zvykom. Pokračujete v nej, pretože ste zažili na vlastnej koži, čo všetko vám táto disciplína prináša, a rozhodne sa toho nechcete vzdať. Práve naopak – chcete dobehnúť, čo ste zameškali, keď ste sa osobnostnému rozvoju venovali len občas alebo vôbec. Čo pod tým myslím, keď hovorím – osobnostný rozvoj?

Pod osobnostným rastom rozumiem to, keď sa človek denno-denne vedome posúva k svojmu trvalému životnému šťastiu. Môžeme ho pomenovať skratkou, ktorú používame s kolegami – DPKS (disciplinované pravidelné každodenné samovzdelávanie). Pod pojmom disciplinované vnímam to, že to urobím, aj keď sa mi nechce. Dôležité je uvedomiť si zopár faktov – osobnostný rozvoj sa nedá delegovať, nikto to za vás nemôže spraviť. Nikto, okrem vás samotných, vás nemôže samovzdelávať. Možno si poviete: „Ale vzdelávať ma predsa niekto iný môže.“ Súhlasím. Keď sa však zúčastníte vzdelávania, neznamená to, že ste sa niečo aj naučili. Po samotnom vzdelávaní si o týždeň budete pamätať sotva 10% z toho, čo ste sa učili, ak ste dávali na vzdelávaní pozor. Tu prichádza na rad samovzdelávanie. Spomínané vzdelávanie môžete vyťažiť aj na 100%, ale to už za vás nik iný neurobí. Alebo ešte nemáte dosť vzdelávaní, po ktorých sa vlastne skoro nič vo vašom fungovaní nezmenilo? Druhý dôležitý fakt – váš osobnostný rast sa deje mimo vašej zóny komfortu.

Prišiel čas bližšie si predstaviť pojem zóna komfortu. Zóna komfortu je naše status quo. Je to náš naučený stav, ktorý nám doteraz pomohol prežiť a v tomto kontexte nám funguje stále. Nezaťažuje mozog, pretože ten takmer všetko v rámci nášho status quo pozná. Je to všetko to, čo denno-denne robíme. Sú to naše bezpečné, overené stratégie, ktoré zapájame podvedome. Nemusíme sa na ne veľmi sústreďovať, dobre ich poznáme. Keď zmeníme svoje status quo, dostávame sa do potencionálneho ohrozenia a náš mozog musí začať naplno pracovať – učiť sa. Alebo spanikárime a v tom zmätku zutekáme naspäť do vybehaných koľají – späť do zóny komfortu, aby sme sa opäť cítili bezpečne. Zóna komfortu je veľmi užitočná, len musíme pochopiť, že proces učenia sa deje mimo nej. A to aj potom, keď sa nám učenie stane zvykom. Výsledok nebude ten, že pri učení už nebudeme musieť premýšľať, ale že sa nebudeme musieť do učenia, tak povediac, nútiť. Čoskoro prídu aj prvé plody nášho samovzdelávania a asi až vtedy naplno pochopíme, akú dôležitú vec pre seba robíme.

Stáva sa vám, že sa vám nejaký problém opakuje alebo že sa znenazdajky objaví nejaký balvan na ceste a vy pochopíte, že ste v slepej uličke? A chceli by ste pochopiť, prečo sa vám to deje? Prečo práve vám? Pozrite sa na vec systémovo a položte si otázku: „Čím si to sám sebe spôsobujem?“ Keď sa budete osobnostne rozvíjať, tak sa nebudete učiť len vtedy, keď vás bude niečo bolieť, ale budete sa aktívne pripravovať každý deň na všetky zmeny, na ktoré môžete kedykoľvek naraziť. Budete viac a viac vedomý človek a spomínaný balvan na ceste už budete možno vidieť iba ako malý okruhliak, ktorý poľahky prekročíte. Nenadarmo sa vraví, že príprava poisťuje výsledok.

Pod osobnostným rozvojom nechápte to, že si niekedy pozriete zaujímavý prírodopisný film. Poviete si: „Strávil som jednu hodinu pri zaujímavom dokumente a veľmi sa mi to páčilo. Dozvedel som sa zaujímavé fakty, ktoré som nevedel. Výborne som sa zrelaxoval, bavilo ma to.“ Nehádam sa, zrejme to tak bolo, ale povedzme si pravdu – relaxovali ste. A možno ste zbierali aj inšpiráciu, ale osobnostne ste sa za tú hodinu neposunuli. Navýšili ste mieru svojho poznania, otázne je, ako to využijete pre svoje trvalé životné šťastie. Na druhej strane vás nechcem spochybňovať, ak je to to, čo potrebujete. Od prírody sa rozhodne máme čo učiť. Môžeme v nej vidieť návody aj pre naše každodenné fungovanie a dilemy.

Niečo iné vám môže ponúknuť dokument o Dalajlámovi alebo Štyri dohody od Jaroslava Dušeka, či niečo podobné. A aj to si môžete pozrieť ako
divadelnú formu, pri ktorej sa uvoľníte a zrelaxujete. Nemusí vás to ani najmenej inšpirovať pre osobnostný rast. Ten sa aj tak neudeje tak, že si niečo pozriete. Musíte s tým následne pracovať. Jaroslav Dušek vám to len pomenuje. Je vašou úlohou začať s tým pracovať – naštartovať proces v hlave a začať si to na sebe a okolo seba všímať. A naozaj sa meniť. Vedome. Tak, že to viete aj sami pomenovať. Vnímate to, čo sa s vami deje a prečo sa to deje. Vaše okolie by vám malo zmenu čoskoro potvrdiť.

Správne prostredie by vás malo v osobnostnom raste dokonca podporiť. Otázka je, či máte okolo seba podporujúce prostredie, alebo vás vo vývoji brzdí. Pokiaľ vás vaše prostredie v osobnostnom raste nepodporuje, máte v kontexte osobnostného rastu problém. Moje odporúčanie – zmeňte prostredie. Môžete ho prerobiť. To, či to je možné, závisí od vášho postavenia, štruktúry a vzťahov v rámci prostredia. Možno to bude boj s veternými mlynmi. V takom prípade pohľadajte pre seba iné, ktoré vás bude v osobnostnom raste podporovať. Ak ste riaditeľ firmy a chcete naštartovať proces tímového učenia sa vo firme, aj tak musíte začať od seba a sám sa vydať na cestu intenzívneho osobnostného rozvoja. A ak nevidíte alternatívu, s ktorou ste v súlade, vytvorte si svoje vlastné prostredie. Oni sa už nejakí tí správni ľudia pridajú, keď sa vyfarbíte. Nad prostredím zvíťazí málokto. Verte mi. Nie náhodou je to jedna z neuro-logických úrovní vnímania, definovaná v NLP. (Pozn. – neurolingvistické programovanie.) Tušíte vôbec, ako veľmi vás vaše prostredie ovplyvňuje v otázke osobnostného rastu? Peter Senge v Piatej disciplíne manažmentu (učiace sa organizácie) napísal: „Najdôležitejšie pre váš osobnostný rozvoj je prostredie, ktoré vás v ňom podporuje.“ Prostredie z nás doslova dokáže urobiť bláznov! Aktívnou súčasťou nášho prostredia je aj päť ľudí, s ktorými trávime najviac času. Spýtajme sa sami seba: „Rozvíjajú sa?“

Pamätáte si niekto na Philipa Zimbarda a jeho stanfordský väzenský experiment z r.1971? Skupinu dobrovoľníkov rozdelili na väzňov a dozorcov a simulovali podmienky väzenia. Ak si spomínate, tak viete, že experiment musel byť predčasne ukončený, a to už po šiestich dňoch! Miera fyzického aj psychického násilia „dozorcov“ všetkých prekvapila o to viac, že vybrali ozaj zdravých a zorientovaných študentov. A záver, ktorý prekvapil aj samotného Zimbarda, znel: „Ak je zdravý človek vystavený extrémnym podmienkam, tak sa môže radikálne zmeniť alebo zmeniť svoje správanie a to vo veľmi krátkej dobe.“ Inak povedané – prostredie je pre nás a naše správanie veľmi určujúce. Experiment bol dôkazom, ako veľmi na nás vplýva.

K prostrediu dodám už len to, že jeho vplyv môžeme eliminovať vyššími priečkami neuro-logických úrovní: správaním, zdrojmi, presvedčeniami atď. Ale je to pomerne ťažké najmä v zložitejších systémoch a ja vám odporúčam nebojovať s tým. Pretože chcem dať systém vám všetkým, a nie návod pre tých najsilnejších jedincov – silné osobnosti. Posledná veta je veľmi dôležitá a vrátime sa k nej úplne inde.Pochopenie rozdielu medzi funkčným systémom a návodom pre silné osobnosti vám môže ušetriť roky života. Pre začiatok bude stačiť, keď si uvedomíte, akú moc má prostredie okolo vás, a začnete nad ním premýšľať.

Nedá mi ešte nespomenúť dôvod, prečo som sa na svojej ceste zdržal zhruba 10 rokov. Okrem niekoľkých iných faktorov sa na tom podieľal významnou mierou aj môj výber tém a zdrojov, z ktorých som sa učil. Podučím sa nejakú tému, ktorú mi viac-menej náhodne zvolí môj televízny prijímač alebo šéf v práci? Alebo si vedome zvolím tému a pohľadám si zdroje sám? To sú už otázky na pokračovanie článku. Pochopil som, že najväčší význam má byť v kontakte s top svetovým know-how. Nie je to úplne jednoduché (ani ťažké), treba si zaň platiť aj cestovať, ale stojí to za to.

Pri písaní článku som si uvedomil, aká je to široká téma. Preto sa už čoskoro môžete tešiť na pokračovanie, kde si povieme napríklad to, čo všetko môžeme rozvíjať v rámci svojho osobnostného rozvoja. A načrtnem vám aj nejaké to spomínané top svetové k-h.

Budem vďačný za všetky komentáre, ktorými spolu rozšírime tému.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.

Čo je šťastný život?

Niekto si šťastie predstavuje ako dosiahnutie svojho sna alebo cieľa. Jeho šťastie je podmienené existenciou toho budúceho momentu. A ten momentálne neexistuje. Tu a teraz je len prítomnosť. Niekto si myslí, že by bol šťastný, keby mal veľa peňazí. Čo by sa stalo, keby tie peniaze mal? Myslíte, že by ho urobilo šťastným nové krásne auto? Na nejaký čas určite, prežíval by niečo podobné životnému šťastiu. Ale len podobné. Pravdu povediac každý z nás môže celý život klamať seba aj iných, že je šťastný, ale to z nás tiež šťastných ľudí neurobí. A tak to asi tiež nechcete. Najčastejšie si ľudia myslia, že za ich šťastie je zodpovedný niekto iný. Nie je to ľahká téma, tak sa spolu pozrime životnému šťastiu na kobylku.

Článok o tom, čo je šťastný život, začnem možno trochu netradične tým, čo šťastný život určite nie je. Pomerne častým omylom býva to, že si človek zamieňa šťastie s úspechom. Aj veľa úspešných ľudí si pôvodne myslelo, že to je to isté. A skôr či neskôr si niektorí priznali, že úspechov dosiahli viac, ale dosiahnutím vysnívaných mét sa ich subjektívny pocit vlastného šťastia nejako úmerne nezvyšoval. V mnohých prípadoch to bolo práve naopak. Pocit šťastia sa dostavil len na krátku dobu. Títo ľudia sa dlhodobo trénovali v schopnosti dosiahnuť nejaký cieľ, ale dosiahnuť trvalé životné šťastie je niečo úplne iné. Nemusíte byť podľa niekoho iného úspešní, aby ste boli šťastní, a zároveň, ak ste úspešní, nemusíte byť šťastní.

Prejdem teda k tomu, čo pod šťastím rozumiem ja. V úplnej skratke by som mohol napísať, že šťastný človek je ten, ktorý je VEDOMÝ. Je dostatočne vedomý, aby aktívne riadil svoj život. Je si vedomý toho, čo v živote chce – svojej vízie. Je si vedomý svojich kvalít a pomocou nich dosahuje, čo v živote chce. Šťastie je cesta osobného majstrovstva, kedy sa majster svojho života sústredí na prítomný okamih, ten jediný okamih, ktorý môže v tomto momente urobiť dokonalým. Šťastie je to, keď vaša vnútorná hodnota rastie a vy ste si toho vedomý. Šťastie je cesta vďačnosti za to, čo je. Šťastie je schopnosť radovať sa z maličkostí, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou vašej cesty za naplnením vašej vízie. Šťastie je, keď to malé dieťa vo vás stále žije. A keď ste si vedomý svojho ega a nenecháte si svoje pocity šťastia práve egom pokaziť. Jedna z najkrajších definícií šťastia hovorí, že šťastie je to, keď činnosť, ktorú robíte, je vám zároveň aj odmenou.

Z istého uhla pohľadu môžeme byť všetci šťastní, že sme sa dožili dneška a že máme tú česť zdieľať spolu jeden krátky úsek vesmírneho časopriestoru. Je mi cťou.

Pod šťastím môžeme chápať aj to, že sme doteraz v živote nespravili chybu, ktorá by nás stála život. Otázka je, či sme si vedomí tohto faktu. Ako mnoho iných vecí nám to môže pripadať ako nejaká samozrejmosť, ale verte, či nie, nie je až také veľké umenie spraviť jednu chybu, za ktorú človek zaplatí hoci aj životom. Doposiaľ sme to prežili aj vy, aj ja. Hurá!

Asi najviac mi na mojej ceste za životným šťastím pomohol nasledujúci pohľad na životné šťastie. Šťastie je udržiavať v živote rovnováhu medzi Vzťahmi, Zdravím, Prácou a Peniazmi. Vidím ľudí, ktorí majú v poriadku prácu a peniaze, ale majú podlomené zdravie a vzťahy v troskách. Vidím ľudí, ktorí investujú viac do svojich vzťahov (aj so sebou = zdravie), obetovali tomu svoju kariéru a zmierili sa s faktom, že sa budú venovať hlavne veciam, ktoré ich finančne skoro nič nestoja. Po krátkom rozhovore pochopím, že niektorí majú hlboko v sebe presvedčenie ako: „Peniaze sú zlé,“ alebo „podnikanie je okrádanie ľudí.“ A následne ich to môže zvyšok života brzdiť v sebarealizácii.

Poďme spolu spochybniť jedno rozšírené presvedčenie, že všetky tieto štyri veci (vzťahy, zdravie, prácu, peniaze) nemôžeme mať súčasne v úplnom poriadku. Ja hneď nehovorím o tom extrémnom stave, že máme všetky štyri na úrovni 10 z 10. O čom sa premýšľa a hovorí, to sa robí, a preto bude dobré sa v každej vyššie spomenutej oblasti ešte viac zvedomiť a uvedomiť si vzájomné súvislosti a limity jednotlivých pomyselných misiek váh.

Vzťahy: Kvalitu našich vzťahov určuje kvalita našej komunikácie. Ak nie ste povolaním herec, politik alebo sa neživíte obchodom, možno nepociťujete tlak na kvalitu svojej komunikácie a nemáte priamy dôvod premýšľať nad tým, ako ju neustále zlepšovať. Komunikácia je nádherné umenie, ktoré má svoje pravidlá. Je najmä o schopnosti vnímať. Nielen slová, ale najmä jemné prejavy reči tela. Ako najväčšiu prekážku kvalitnej komunikácie a následne aj kvalitných vzťahov vnímam ľudské EGO. Vďaka nemu máme neustále tendencie brať veci osobne, snažíme sa v komunikácii vyhrať – presvedčiť partnera o svojej pravde, mohli by sme to nazvať aj – zmanipulovať ho. To sa zvykne nazývať diskusia. Zväčša býva neekologická voči druhej strane aj voči nám. Veľkým krokom k zmysluplnej komunikácii môže byť aj to, keď prijmeme fakt, že každý má svoju pravdu. A to najviac, čo pre nás partner v komunikácii môže urobiť, je povedať nám o tej svojej. Ako to má on vo svojom modeli sveta. A my sa môžeme snažiť pochopiť ho. Nie číhať na slabé miesta jeho argumentácie a pripravovať sa na protiútok. Jeho videnie sveta môžeme porovnať so svojím pohľadom a možno ten svoj aj prehodnotíme, keď nám to dá zmysel. S ľuďmi sa najčastejšie stačí o veciach porozprávať, oni už vedia, čo majú robiť. Dajme im čas, nesnažme sa ich ovládať. Dajme im dôveru. To sa nazýva dialóg. Je dôležité pochopiť rozdiel medzi diskusiou a dialógom. Komunikácii sa budeme viac venovať neskôr.

Zdravie: Za všetky peniaze sveta si zdravie nekúpite. Viete, ako sa hovorí: „Zdravý človek môže mať veľa želaní, ale chorý má len jedno.“ Áno, mohli by sme sa napríklad posťažovať na zdravotníctvo a na celý farmaceutický priemysel, ale svoje zdravie máme pevne vo svojich rukách. Najnovšie výskumy ukázali, že naše gény nás nedefinujú. Relatívne nedávno vznikol odbor, ktorý sa nazýva epigenetika a venuje sa napríklad tomu, ako sa vaše gény skopírujú a preložia pri vyváženej alebo naopak pri neúplnej strave, ako sa niečo skopíruje a preloží pri takých a takých pocitoch a ako sa ten istý gén vôbec neaktivuje pri iných pocitoch. Veľkým trendom na svete sa stáva tzv. celistvá medicína, kde sa pacienti učia správne jesť – nielen jesť zdravé veci, ale aj zdravo – vychutnať si jedlo, nikde sa pritom neponáhľať. Pacienti sa učia prechádzať v prírode, skrátka zdravo žiť a vychutnávať si život. Je dôležité dokázať sa radovať z maličkostí a zdanlivo samozrejmých vecí. Stalo sa vám, že ste ráno nenaštartovali auto? Alebo ste razom prišli o všetky dáta v utopenom telefóne? Stalo sa vám, že ste sa ráno nezobudili? Aj to sa nám raz stane. No stačí, keď zlyhá taká samozrejmosť, akou je budík, nemusíte hneď myslieť na najhoršie… Prehlbujme svoj pocit vďačnosti, stačí, ak sa na chvíľu zamyslíme nad tým, čo by všetko nemuselo fungovať, a uvedomíme si obrovský priestor pre vďačnosť v našich životoch. Čistá voda z vodovodu? Elektrina? A stačilo by len zopár dní… Niektoré pocity uzdravujú, tak si ich doprajme. Patrí medzi ne napríklad aj pocit úprimného odpustenia. Dosť o zdraví, poďme k ďalšej pomyselnej miske váh.

Práca: Skúste odhadnúť, koľko % ľudí z vášho okolia sa vo svojej práci skutočne sebarealizuje. Koľko ľudí napĺňa práca, ktorú každý deň vykonávajú. Kto vám dokáže so vzrušením rozprávať o tvorivom napätí, ktoré zažíva vo svojej práci? V Japonsku existuje tzv. IKIGAI. Ak máte svoje IKIGAI, tak už nemôžete mať pre seba lepšiu prácu. Hľadanie svojho IKIGAI môže trvať celý život. Ak máte prácu, v ktorej ste absolútny odborník, ktorá vás napĺňa a baví, ak ste za ňu vynikajúco zaplatený a ak je táto práca prínosom pre vaše okolie alebo svet, tak vám gratulujem, zrejme ste našli svoje IKIGAI, ale… povedzme si otvorene, koľkým z nás sa to podarilo alebo aspoň koľkí sme na tej najlepšej ceste nájsť svoje IKIGAI? Spravidla to nie je otázka pár rokov, ale desaťročí. A teraz ešte jedna poznámka k práci. Nikdy sa nespoliehajte na to, že práca a súkromie sú ako keby 2 rozdielne životy. Jedno s druhým úzko súvisí. A nemôžete zažívať šťastný život, ak máte jedno alebo druhé v troskách. Ideálne je, ak máte v práci prostredie, ktoré vás podporuje v osobnostnom raste, a verte tomu, že kus toho prostredia prinesiete aj domov 🙂 Samozrejme, platí to aj opačne.

Peniaze: Snáď nemusíme polemizovať o tom, či sú peniaze dôležité. Ale dať ich na jednu úroveň so vzťahmi alebo zdravím? Ešte tak s prácou, veď väčšina ľudí chodí do práce len kvôli peniazom. Odrobia si svoje a keď dostanú svoje peniaze a nikto sa nesťažuje, všetci sú spokojní. ALE. Peniaze nám predsa dokážu dať obrovský priestor pre sebarealizáciu, dokážu nám dodať obrovské množstvo tvorivej energie a v neposlednom rade aj vnútorný pokoj, zbaviť nás mnohých strachov. Hlavne ich nemôžeme vnímať ako nejaké zlo. Peniaze nekrivia charakter, ale ho odhaľujú, preto ak ste rovný, nemusíte sa ich báť. Môžete ich pokojne pustiť do svojho života a ako šťastný, vedomý človek s nimi určite spravíte veľa správnych vecí. O výške nášho príjmu rozhoduje naša vnútorná hodnota na pracovnom trhu a o tom, koľko máme majetku, rozhoduje najmä naša finančná gramotnosť. Ako ste na tom vy s vaším fíQ? Aj k tejto téme odo mňa dostanete v budúcnosti zopár dobre mienených rád.

Rovnováhu týchto štyroch základných životných oblastí vnímam ako dobrý návod pre niekoho, kto túži po šťastnom živote. Nie zdanlivo šťastnom – forma pre okolie, ale objektívnom a trvale šťastnom prežívaní každého jedného dňa. Nie náhodou sú práve tieto štyri oblasti položkami v hlavnom menu na tomto blogu. Postupne budem témy triediť do každej z nich.

Mohol by som pokračovať v téme, čo to je šťastie, ale najmä v úvode potrebujeme ostať v jednoduchosti a postupne budeme pridávať. Najbližšie sa spolu pozrieme na to, čo považujem za kľúčové pri hľadaní svojho životného šťastia. Budem rád, keď sa niekedy vrátite na stastnyzivot.blog a prípadne pridáte do komentárov ďalšie inšpiratívne definície šťastia alebo svoje skúsenosti z tej vašej, jedinečnej cesty za vaším životným šťastím.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú v našich životoch kľúčové.

Rudo D.