Pokračujeme v sérii článkov o technikách, metódach a návodoch, ktoré vás môžu posunúť vpred na ceste za životným šťastím. Hneď na úvod pripomeniem, že vám dajú vytúžené výsledky len vtedy, ak sa im budete aj reálne venovať. Poznať možnosti a teóriu je jedna vec, druhý krok musíte urobiť v praxi – praktizovaním, skúšaním, robením chýb, zlepšovaním sa. Len tak sa naučíte chodiť. A po prvých krokoch to bude ľahšie a ľahšie, až jedného dňa zistíte, že sa na chôdzu nemusíte sústrediť a vaše životné šťastie sa stane palivom vašej tvorivej energie. Vaše životné šťastie si skrátka vyžaduje neustále učenie. Aj v manažmente sa za top svetové know-how považujú učiace sa organizácie, ktoré sa učia ako celok. Ale bez toho, aby sa učili jednotlivci, by to nefungovalo. Energiu, ktorú vložíte do svojho osobnostného rozvoja, budete musieť investovať len dovtedy, kým sa vám osobnostný rozvoj nestane zvykom. Následne sa vám tisícnásobne vráti. Predstavte si, že by sa vám stalo zvykom byť šťastný. Tá predstava nepotrebuje ďalší komentár.
Sľúbil som vám, že si dnes povieme niečo o asertivite. Teda o spôsobe komunikácie, ktorý najlepšie funguje na to, aby sme si obhájili svoje práva. S úspechom sa používa, aby sme vyjadrovali svoje pocity, názory. Najmä keď nás niekto tlačí do niečoho, čo nechceme. Alebo nás emočne manipuluje – chce v nás vzbudiť pocit viny, alebo len nerešpektuje naše práva. Asertivita, zopakujem, nie je ani pasivita, ani agresivita. Je v strede medzi nimi a na rozdiel od agresivity alebo pasivity – funguje. Preto o nej píšem.
Spomeniem najskôr 10 základných asertívnych pravidiel – vyjadrujú naše práva aj povinnosti. Je dobré, aby sme si ich boli vedomí. Tu sú:
Máte právo sami posúdiť svoje správanie a byť zaň zodpovedný.
Máte právo povedať: „Nie.“
Máte právo nevysvetľovať svoje rozhodnutia.
Máte právo povedať: „Ja neviem.“
Máte právo posúdiť,do akej miery ste zodpovedný za riešenie problémov iných ľudí.
Máte právo zmeniť svoj názor.
Máte právo byť nezávislý na dobrej vôli ostatných.
Máte právo robiť chyby a byť za ne zodpovedný.
Máte právo robiť nelogické rozhodnutia.
Máte právo povedať: „Ja ti nerozumiem.“
Prvýkrát som ich čítal ako stredoškolák, keď sme z nejakého dôvodu mali doma skriptá s názvom: „Když řeknu NE, mám pocit viny.“ Už vtedy mi dali zmysel. Postupne sa stali mojimi presvedčeniami. Som presvedčený, že tieto práva a povinnosti vlastním a ich znalosť mi pomáha. Vyžadujem, aby moje práva ľudia okolo mňa rešpektovali rovnako, ako ja rešpektujem tie ich. A zároveň prijímam zodpovednosť za to, čo urobím, ako sa rozhodnem. Napríklad aj za svoje životné šťastie. V komunikácii sú tieto pravidlá dobrými piliermi. Chce to trochu cviku, aby ste ich s výhodou vedeli vo svojom živote používať. Najprv si ich treba uvedomiť – proste sa ich naučte naspamäť a porozmýšľajte nad tým, či si spomeniete na situácie, kedy tieto vaše práva niekto popieral. Neskôr si začnite tieto situácie všímať okolo seba v každodennom živote. Vždy, keď sa pri komunikácii dostaví pocit, že ste niekam tlačený alebo iba máte z nejakého dôvodu zlý pocit, skontrolujte si jedno svoje asertívne právo po druhom. S vysokou pravdepodobnosťou odhalíte, že niektoré vaše práva druhá strana nerešpektuje. Nemusí ovládať asertívne pravidlá a sama protistrana si zrejme nie je vedomá, že porušuje nejaké vaše práva. Vtedy najlepšie, čo môžete urobiť, je pomenovať ich nahlas a oznámiť druhej strane, že chcete, aby ich rešpektovala.
V situáciách, kedy sa potrebujeme za niečo postaviť v komunikácii alebo keď na nás niekto tlačí, dokonca nás môže vedome manipulovať, nám pomáhajú asertívne techniky. Spomeniem moje dve najobľúbenejšie – techniku otvorených dverí a techniku pokazenej gramofónovej platne. Techniku otvorených dverí si môžeme predstaviť, ako keby sa niekto rozbehol oproti zatvoreným dverám rozhodnutý, že ich vyrazí. Tesne predtým, ako do nich narazí, ich otvoríme. Dotyčný preletí prázdnym otvorom a bude mať čo robiť, aby to zvládol. Ide o to, že mu v komunikácii ešte predtým, ako vyslovíte svoje pocity, myšlienky, práva, vyjadríte svoje pochopenie pre to, že je rozčúlený, cíti sa podvedený alebo niečo podobné. Napr.: „Chápem, že sa ti to v tomto momente môže zdať tak a tak, a mrzí ma, že si sa do takej situácie dostal…“ alebo „Rozumiem ti, vidím to podobne, tiež by som bol asi na tvojom mieste rozčúlený…“ Ak to budú v danej chvíli vaše skutočné pocity, bude vám to výborne fungovať. Ak nie, fungovať to bude, ale len u ľudí, ktorí nevidia, že to, čo hovoríte, nie je v súlade s tým, ako to hovoríte. Asi to zaokrúhlim a napíšem, že bude to fungovať u menej emočne inteligentných ľudí. Druhú stranu takéto pochopenie tak povediac odzbrojí. Zaskočíte ho a zabudne na svoje rozčúlenie, pretože je zvyknutý, že ľudia naspäť útočia alebo sa vzdajú. Ale zlo sa nedá poraziť zlom. Tak zmeňte trend komunikačnej vojny na konštruktívnu komunikáciu. A hneď potom nahlas vyjadrite svoju myšlienku, pocit, právo… Neskôr som sa s touto technikou stretol aj v konverzačnej hypnóze, patrila medzi obranné techniky, ale asertivita je postačujúci funkčný jednoduchý základ. K téme ešte dodám, že ako konverzačná hypnóza, tak aj asertivita sa dajú aj zneužívať. Odporúčam vám narábať so všetkými vašimi znalosťami a talentami ekologicky. A na tom, že niekoho tlačíte a manipulujete do niečoho, čo sám nechce, nie je ekologické nič. Komunikácia je ovplyvňovanie, ale aj v slovnom prejave treba rozlišovať láskavú komunikáciu a násilie. Pamätajte, nemáte ovládač na ľudí a zrejme ho nikdy nebudete mať. A preto neočakávajte, že váš názor vždy druhá strana hneď prijme. Že sa bude správať podľa vašich predstáv. Dajte ľuďom čas. Najčastejšie sa stačí o veciach porozprávať a ľudia už vedia, čo majú robiť. Komunikujte formou DIALÓGU, nesnažte sa iných presvedčiť, ale pomenovať svoj názor, pohľad, vyjadriť svoj osobný postoj k veci. A keď sa to isté udeje na druhej strane, potom sa môžete navzájom inšpirovať alebo si môžete v pokoji vysvetliť, že si myslíte, že tam vidíte nejaké slabé miesto a vlastne si pomôcť. Partner v dialógu si vás rád vypočuje a bude nad tým premýšľať. Ak nie, tak nevediete DIALÓG. Dialóg je nezlučiteľný s egom. V minulosti som o tom písal.
Moja ďalšia obľúbená asertívna technika sa nazýva technika pokazenej gramofónovej platne. Rovnako ako technika otvorených dverí sa volá príznačne svojmu princípu. Ide v nej o to, že opakovane vyslovujete svoje právo, ktoré si chceme obhájiť/uplatniť: „Ja chápem, že to a to, a chcem povedať…“ a vyjadríme svoju požiadavku. Druhá strana na to zareaguje napríklad vyšším hlasom alebo nejakým emočným vydieraním. Takže o chvíľu na to pokračujeme: „Rozumiem ti, chcem len zopakovať/dodať/vyjadriť svoje právo…“ a vyslovíme znova zrozumiteľne svoju požiadavku. Ak to nestačí, tak svoju požiadavku vyjadrujeme znova a znova. Dokola, ako keby sme sa na niečom zasekli. Aj dvadsaťkrát, ak je to potrebné. Ide o to, aby druhá strana pochopila, že nech vám povie čokoľvek, vy nepoľavíte v snahe uplatniť si svoje právo. Vo vyššie spomínaných skriptách bol aj na túto techniku výborný príklad, ako si niekto zabudol v predajni svoj nákup, vrátil sa tam a chcel ho naspäť. Predavač sa tváril, že o ničom nevie a nepamätá si. Poškodený len dokola rozprával : „Já chci jen svoje maso.“ No a predavač skúšal emočne manipulovať – napríklad: „Za vami v rade stoja ľudia, ponáhľajú sa a vy ich zdržujete.“ (Pozn.: mali by ste sa za to cítiť zle – previnilo.) Odpoveď na to by mohla znieť: „Som si vedomý, že za mnou stoja ľudia, a chápem, že sa môžu ponáhľať. Takisto mi to nie je príjemné a skutočne ma mrzí, že ich takto zdržujeme. Ja chcem len svoje mäso, ktoré som si tu pred chvíľou kúpil.“ A dotyčný to takto podobne zopakoval asi 15-krát, kým svoje mäso nedostal. Možno to ako ilustrácia stačí.
Povieme si ešte, čo je to spomínané emočné vydieranie. Je dobré ho rozoznať v komunikácii. Emočné vydieranie je, keď vás niekto tlačí do niečoho, čo nechcete, a vyjadruje to cez svoje alebo niečie emócie – napríklad aj vaše. Vyjadrenia ako: „Maminka bude smutná, keď neurobíš to alebo to“ alebo „Neľúbiš ma, keď mi nepomôžeš“ a pod. majú vo vás vzbudiť pocit previnenia, aby ste sa cítili zle, keď mu nevyhoviete. Základný predpoklad toho, aby sme vhodne zareagovali na emočné vydieranie, je rozoznať ho. A keď vás bude niekto emočne vydierať, o to viac si dajte pozor, aby ste sa rozhodli, ako to cítite vy.
Na záver ešte jeden tip súvisiaci úzko s asertivitou. Trénujte sa v hovorení: „NIE“. Nevravím, že vždy a všade. Keď chcete povedať „ÁNO“, povedzte ho. Keď chcete povedať „NIE“, povedzte „NIE“. Rozhodnite sa podľa seba. Nenechajte na seba tlačiť, druhá strana nemá právo za vás rozhodovať, pretože vy ponesiete zodpovednosť za svoje rozhodnutie. Vcíťte sa do každej jednej situácie a potom si vyberte tú možnosť, s ktorou ste najviac v súlade.
Na internete je niekoľko zdrojov, ktoré si môžete k asertivite dohľadať, tak isto existuje zopár titulov v knižnej forme, aj keď musím dodať, že kníh o asertivite som v ponuke obchodov videl len zopár a väčšinou sa špecializovali na určitú tému – asertivita vo vzťahoch a pod.
Nabudúce si predstavíme jednoduchú formu meditácie, vhodnú aj pre začiatočníkov. Najviac sa teším na to, ako mi možno práve vy dáte neskôr vedieť, že vám tieto články pomohli.
Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že práve tieto témy sú na ceste za naším životným šťastím kľúčové.
Rudo D.
