Pre tých, ktorí ste dobrí v tom, čo robíte, evidentne tvoríte pridanú hodnotu pre svoje okolie, robíte svoju prácu radi, ale vytúžená odmena nie a nie prísť, mám ešte jedno zamyslenie. Viac-menej mi do tém ako osobnostný rozvoj (článok TU) a finančná gramotnosť (článok TU) spadá aj zamyslenie sa nad tým, čo si v živote vybrať – podnikať či zamestnať sa? Je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí na ceste za svojím životným šťastím v kontexte práce a peňazí. Nemyslite si ale, že na zdravie a vzťahy toto rozhodnutie nemá vplyv.
V sérii článkov Podnikanie vs. zamestnanie sa pozrieme aj na niektoré rozdiely medzi podnikaním a zamestnaním, ktoré sa ťažko vyjadrujú finančne. Začnem jednoducho a neskôr pridám pojem „náklady alternatívnych príležitostí„, ktorý, samozrejme, vysvetlím a pokúsim sa pomocou neho urobiť aj zrozumiteľné finančné porovnania. Sériu článkov začnem dnes príbehom o ideálnom zamestnávateľovi.
Máme na výber
Prvýkrát som nad touto témou skutočne premýšľal, keď som končil vysokú školu. Dal som sám sebe presne túto otázku: „Podnikať či zamestnať sa?“ Spýtal som sa sám seba: „Ktorý zamestnávateľ ma skutočne zaplatí?“ Pozrel som sa na priemerné aj nadpriemerné príjmy zamestnancov a usúdil som, že ani sebalepšie zaplatený zamestnanec nedostáva mzdu, ktorá by mi stála za to, aby som obetoval svoju slobodu a pustil zodpovednosť za svoje smerovanie a tempo rozvoja zo svojich rúk. Medzitým som počul pár príbehov o nespravodlivosti v zamestnaní a bolo rozhodnuté. Založil som si živnosť.
Ideálne zamestnanie
Skúste si dnes, na úvod témy, so mnou predstaviť prípad zamestnanca, volajme ho pán Zamestnanec Šťastný.
Pohovor
Keď pána Šťastného prijímali do zamestnania, vyjadril na pohovore niečo, čo by sme mohli považovať za celkom ambiciózne a odvážne. Povedal: „Chcem sa učiť a čím skôr patriť medzi najlepších obchodníkov. Do 1 roka chcem viesť prvého človeka, do dvoch rokov by som rád postúpil na pozíciu manažéra. Keď budem dobrý, a ja tomu verím, rád by som sa potom prepracoval na riaditeľa nejakej oblasti alebo regiónu. A keď vám ukážem, že si to zaslúžim, ocenil by som, keby ste zo mňa urobili spolumajiteľa tejto firmy.“ Pán Zamestnanec Šťastný ešte netušil, že sa dostal na pohovor do tej najlepšej firmy široko ďaleko. Manažér a oblastný riaditeľ, ktorí viedli pohovor, jeho odvahu a ambície naozaj ocenili. Pochopili, že majú pred sebou možno budúcu hviezdu a možno spolumajiteľa podniku, hoci doposiaľ ani oni neboli spolumajiteľmi. Rozhodne nechceli prísť o takto potencionálne veľmi kvalitného človeka a ponúkli mu plat, o ktorý pán Šťastný požiadal.
Neskorý príchod
Prestrihnime do druhého týždňa v zamestnaní pána Šťastného. Zhodou okolností začali prázdniny, deti sú doma a ráno musí zabezpečiť ich odvoz do tábora. Mešká do práce asi 45 minút. Hneď pri príchode ho víta šéf, ktorému všetko pravdivo vysvetlí. Šéf ho vypočuje, pochopí dôvody meškania a k tomu všetkému ešte vyjadrí: „Môžete prísť neskoro, je to v poriadku, chápem, že inak sa to niekedy nedá.“
Potrebujem zrelaxovať
Pár minút po príchode do práce dostane pán Zamestnanec Šťastný skvelý nápad. Keďže sa doteraz naháňal, napadlo mu, že by mu urobilo dobre, ak sa trochu zrelaxuje, ukľudní a prečistí si hlavu. Preto si v kancelárii pustí do slúchadiel príjemnú hudbu, prestaví si operadlo na kresle do polohy ležmo a uvelebí sa v ňom. Zavrie oči a upriami pozornosť na svoj dych, skrátka – chvíľku medituje. Takých 20 minútiek. Po pár minútach relaxovania však otvorí dvere kancelárie šéf a z výrazu tváre je evidentné, že chce niečo prebrať s pánom Šťastným. Ale hneď vo dverách si všimne, že vyrušuje. Preto sa len ospravedlní so slovami: „Chápem, potrebujete sa zrejme ukľudniť alebo máte tvorivú chvíľku? Tak či tak – nechám vás,“ a potichu zatvorí dvere s chápavým: „Prídem neskôr..“
Dovolenka
Pán Zamestnanec Šťastný má tesne pred obedom telefonát od svojej manželky a rozhodne sa zastaviť za svojim šéfom, pretože od neho niečo potrebuje. Dozvedel sa, že jeho 6-ročná dcérka, ktorá tancuje v súbore, bude mať na budúci týždeň súťaž mimo Slovenska, kde by s ňou chcel byť a zažiť túto dôležitú chvíľu v jej živote s ňou. Preto požiadal šéfa o týždeň dovolenky uprostred leta a to hneď na budúci týždeň. Po svojich minulých skúsenostiach očakáva empatické prijatie a v podstate nepochybuje, že mu šéf termín dovolenky odobrí. A tak sa aj stane. Šéf len dodal: „Tieto momenty v živote svojich detí nesmiete premeškať.“
Sociálne väzby
Na obede sa pán Šťastný zamestnanec tak pohrúži do debaty s kolegami, že si ani nevšimne, že prešvihol čas vyhradený na obed. Ale stretlo sa to s pochopením, pretože šéf vie, aké dôležité sú sociálne väzby medzi zamestnancami. Ešte si k tomu aj s kolegami vypočuli krátky a múdry komentár šéfa: „Kvalitné vzťahy prospievajú životnému šťastiu a pre nás je dôležité, aby boli všetci zamestnanci šťastní ľudia.“
Poobedná siesta
Pán Šťastný sa vo svojej práci cíti dobre. Obľúbil si najmä jeden zvyk svojich kolegov, ktorý prichádza na rad hneď poobede. Ide o poobednú, asi polhodinovú siestu, ktorú si takto vospolok v kancelárii doprajú každý deň. Stiahnu rolety, potichu si pustia príjemnú hudbu, na dvere zavesia tabuľku „NERUŠIŤ“, aby všetci vonku vedeli, že sa to teraz nehodí. A spokojne si poobede chvíľku takto vospolok odfúknu. Šéf, ako inak, nápis a ľudské potreby zamestnancov rešpektuje, a preto chápavo do miestnosti nevstúpi, aby náhodou niekoho nevyrušil. Pomyslí si: „Predsa chcem, aby podávali 100%-ný výkon, a každý vie, že poobede sa sústredí na prácu ťažšie.“
Zaplatené nadčasy, žiadna práca doma
Po takejto sieste plný energie pán Šťastný vybavuje prácu, urobí zopár telefonátov, povenuje sa administratíve, keď si uvedomí, že toho má nejako veľa. Ide teda znova za šéfom, aby ho odbremenil od nejakej práce alebo si vypýta vyšší plat za to, že musí ostávať o polhodinu dlhšie v práci, aby všetko stihol. Šéf opäť bez mihnutia oka súhlasí a zvýši mu plat, aby mal zaplatenú každú minútu, ktorú práci venuje. Dodá len: „Naozaj by som nechcel, aby ste si brali prácu domov. Doma je doma, tam máte svoje vlastné radosti aj starosti, ktorým sa máte venovať. Vážim si, že ostanete polhodinu dlhšie a rád vás za to odmením zvýšenou hodinovou mzdou.“
Záujem, vypočutie a pochopenie
Pán Zamestnanec Šťastný je zatiaľ s dňom spokojný. Absolvuje jedno školenie, kde sa o neho zaujímali. Chceli počúvať jeho názory, pretože si uvedomovali, že to je to najcennejšie, čo im môže dať. A hovorili mu svoje názory na rovnaké témy. Takto prvýkrát zažil v praxi „tímové učenie“. Bavilo ho to a cíti, že mu školenia pomáhajú. Má tam okolo seba aj zopár naozaj skúsených ľudí, od ktorých sa veľa učí. Jeden z nich sa mu dokonca osobne venuje a zaúča ho aj mimo školení.
Guru, mentor, kouč..
Neskôr, takmer na záver pracovného dňa, spolu so svojím mentorom absolvujú jedno 30 minútové obchodné stretnutie, aby pán Zamestnanec Šťastný mohol pozorovať to, čo sa učil na školení, priamo v praxi. Pán Šťastný je skutočne šťastný, pretože cíti, ako sa deň po dni rozvíja. Ako inak, je predsa v práci obklopený ľuďmi, ktorí sa rozvíjajú tiež.
Platený sebarozvoj
No a perlička na záver. Posledná hodina pracovného dňa pána Zamestnanca Šťastného spočíva v tom, že si má púšťať nahrávku zo školenia a vypisovať si zaujímavé myšlienky a pasáže, nad ktorými má premýšľať, niektoré sa má učiť, trénovať ich, skrátka pracovať s nimi . Je to hodina sebarozvoja každý deň, ktorú mu zamestnávateľ platí. Predsa chce, aby sa zamestnanci denno-denne rozvíjali. Aby sa im to stalo zvykom a priviedlo ich to k intenzívnemu osobnostnému rastu.
Zdroj energie
Pán Zamestnanec Šťastný ide po ďalšom dni strávenom v novej práci domov a znova si uvedomuje, že vôbec nie je unavený. Naopak, práca ho nabila energiou. Lepšie spoznal pár zaujímavých, úspešných, šťastných ľudí, ktorí sa vo svojej práci spolu cítia výborne a ráno vstupujú do kancelárie s úsmevom na tvári. Keď sa blíži víkend, dá sa povedať, že sa už istým spôsobom tešia na pondelok.
Zdroj poznania
Posuňme sa s pánom Šťastným o pol roka dopredu. Stihol si už všimnúť vplyv novej práce na jeho súkromný život. Keďže deň po dni prichádza domov plný energie a nového poznania, uvedomuje si, ako pozitívne jeho práca vplýva na celý jeho život. Zlepšila sa mu komunikácia s manželkou, dnes ju chápe viac ako pred polrokom. Ona to oceňuje a ako múdra manželka mu to vracia. A keďže majú dostatok financií, trávia spolu podstatne viac aktívne strávených chvíľ. Nesedia doma pred televízorom, za počítačom, deti si nepozerajú rozprávky na tablete, naopak – cestujú a objavujú nové miesta, venujú sa spolu športu, relaxu, objavujú spolu svoje nové vášne.
Chyba sa toleruje
Pán Šťastný vníma, ako postupuje na popredné miesta celofiremných obchodníckych štatistík, a bol mu pridelený človek, ktorého bude viesť a zaúčať. O pár mesiacov na to vedie už skupinu 3 ľudí. Jeden z nich, ktorého mu manažér pridelil len pred týždňom, však okradne firmu o peniaze. Za normálnych okolností by sa okamžite hľadal vinník, ktorý by musel byť náležite potrestaný, ale pán Šťastný všetko vysvetlí manažérovi, najmä to, že udalosť nemohol ovplyvniť. Manažér pochopil, že to bola jeho vlastná chyba, pridelil mu nesprávneho človeka. Vedel, že je vo firme, ktorá vie odpustiť a dať človeku druhú šancu. Cítil to ako osobné zlyhanie. Svoju chybu verejne priznal a očistil naštrbené meno pána Šťastného.
Presiahol som rozsah pôvodného zámeru, preto sa pozrime na poslednú udalosť z pracovného života pána Zamestnanca Šťastného.
Spravodlivý výber
Pán Šťastný so svojím tímom skutočne po krátkej dobe dosahoval nadpriemerné výsledky a ukazovalo sa, že svoju prácu robí naozaj dobre. V istom momente firma potrebovala nového zástupcu riaditeľa obchodu. Kandidátov bolo niekoľko, pán Šťastný bol jedným zo skutočne horúcich. Do tejto pozície ho nominovali obchodné výsledky s jeho skupinou. Vtom sa však objaví zástupca starostu obce ako dlhoročný kamarát riaditeľa. Po krátkom rozhovore vysvitlo, že by bol rád, keby spomínanú pozíciu zástupcu riaditeľa získala jeho manželka, ktorá, mimochodom, asi ani nevedela, čím sa firma zaoberá. Hoci tento dobre vyzerajúci pán pôsobil pri príchode veľmi sebaisto, vyzeralo to, že odchádzal rozrušený. Obchodný riaditeľ mu vysvetlil, že je pre neho dôležitejšie to, aby jeho zamestnanci cítili, že sú v spravodlivej firme, ako pár zákaziek, ktoré mu v minulosti odporučil zástupca primátora a ktoré mu už zrejme nebude dohadzovať. Zachoval sa ako skutočný vodca, ochránil svojich ľudí aj firmu pred nekvalitou, ktorá by zrejme narástla, ak by sa rozhodol rodinkársky.
A kto získal danú pozíciu? Predsa nejaký šťastlivec, čo si to zaslúžil 🙂
Utópia
Myslím, že bolo dosť príbehu, ktorého najjednoduchšiu formu okomentoval môj známy jedným slovom – UTÓPIA. A viete, prečo som mu ho hovoril? Pretože sa mi posťažoval, že v deň, keď sme sa stretli, sa u neho v práci plánovali dovolenky a jediný termín, ktorý bol pre neho dôležitý z celého roka, si nevybojoval… No nepripomenulo by vám to pána Zamestnanca Šťastného?
Závery si musí urobiť každý sám. Nabudúce sa zamyslíme, prečo sa mnohí zamestnajú a prečo iní podnikajú.
Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že aj tieto témy sú kľúčové na ceste za životným šťastím.
Rudo D.
