Jedna z disciplín, ktorú si na ceste za svojím životným šťastím musíme osvojiť, je Osobnostný rozvoj. Prečo som to nazval disciplínou? Pretože sa nikdy nekončí. Na ceste hore ju potrebujete a keď ste tam, tak sa vám dávno stala zvykom. Pokračujete v nej, pretože ste zažili na vlastnej koži, čo všetko vám táto disciplína prináša, a rozhodne sa toho nechcete vzdať. Práve naopak – chcete dobehnúť, čo ste zameškali, keď ste sa osobnostnému rozvoju venovali len občas alebo vôbec. Čo pod tým myslím, keď hovorím – osobnostný rozvoj?
Pod osobnostným rastom rozumiem to, keď sa človek denno-denne vedome posúva k svojmu trvalému životnému šťastiu. Môžeme ho pomenovať skratkou, ktorú používame s kolegami – DPKS (disciplinované pravidelné každodenné samovzdelávanie). Pod pojmom disciplinované vnímam to, že to urobím, aj keď sa mi nechce. Dôležité je uvedomiť si zopár faktov – osobnostný rozvoj sa nedá delegovať, nikto to za vás nemôže spraviť. Nikto, okrem vás samotných, vás nemôže samovzdelávať. Možno si poviete: „Ale vzdelávať ma predsa niekto iný môže.“ Súhlasím. Keď sa však zúčastníte vzdelávania, neznamená to, že ste sa niečo aj naučili. Po samotnom vzdelávaní si o týždeň budete pamätať sotva 10% z toho, čo ste sa učili, ak ste dávali na vzdelávaní pozor. Tu prichádza na rad samovzdelávanie. Spomínané vzdelávanie môžete vyťažiť aj na 100%, ale to už za vás nik iný neurobí. Alebo ešte nemáte dosť vzdelávaní, po ktorých sa vlastne skoro nič vo vašom fungovaní nezmenilo? Druhý dôležitý fakt – váš osobnostný rast sa deje mimo vašej zóny komfortu.
Prišiel čas bližšie si predstaviť pojem zóna komfortu. Zóna komfortu je naše status quo. Je to náš naučený stav, ktorý nám doteraz pomohol prežiť a v tomto kontexte nám funguje stále. Nezaťažuje mozog, pretože ten takmer všetko v rámci nášho status quo pozná. Je to všetko to, čo denno-denne robíme. Sú to naše bezpečné, overené stratégie, ktoré zapájame podvedome. Nemusíme sa na ne veľmi sústreďovať, dobre ich poznáme. Keď zmeníme svoje status quo, dostávame sa do potencionálneho ohrozenia a náš mozog musí začať naplno pracovať – učiť sa. Alebo spanikárime a v tom zmätku zutekáme naspäť do vybehaných koľají – späť do zóny komfortu, aby sme sa opäť cítili bezpečne. Zóna komfortu je veľmi užitočná, len musíme pochopiť, že proces učenia sa deje mimo nej. A to aj potom, keď sa nám učenie stane zvykom. Výsledok nebude ten, že pri učení už nebudeme musieť premýšľať, ale že sa nebudeme musieť do učenia, tak povediac, nútiť. Čoskoro prídu aj prvé plody nášho samovzdelávania a asi až vtedy naplno pochopíme, akú dôležitú vec pre seba robíme.
Stáva sa vám, že sa vám nejaký problém opakuje alebo že sa znenazdajky objaví nejaký balvan na ceste a vy pochopíte, že ste v slepej uličke? A chceli by ste pochopiť, prečo sa vám to deje? Prečo práve vám? Pozrite sa na vec systémovo a položte si otázku: „Čím si to sám sebe spôsobujem?“ Keď sa budete osobnostne rozvíjať, tak sa nebudete učiť len vtedy, keď vás bude niečo bolieť, ale budete sa aktívne pripravovať každý deň na všetky zmeny, na ktoré môžete kedykoľvek naraziť. Budete viac a viac vedomý človek a spomínaný balvan na ceste už budete možno vidieť iba ako malý okruhliak, ktorý poľahky prekročíte. Nenadarmo sa vraví, že príprava poisťuje výsledok.
Pod osobnostným rozvojom nechápte to, že si niekedy pozriete zaujímavý prírodopisný film. Poviete si: „Strávil som jednu hodinu pri zaujímavom dokumente a veľmi sa mi to páčilo. Dozvedel som sa zaujímavé fakty, ktoré som nevedel. Výborne som sa zrelaxoval, bavilo ma to.“ Nehádam sa, zrejme to tak bolo, ale povedzme si pravdu – relaxovali ste. A možno ste zbierali aj inšpiráciu, ale osobnostne ste sa za tú hodinu neposunuli. Navýšili ste mieru svojho poznania, otázne je, ako to využijete pre svoje trvalé životné šťastie. Na druhej strane vás nechcem spochybňovať, ak je to to, čo potrebujete. Od prírody sa rozhodne máme čo učiť. Môžeme v nej vidieť návody aj pre naše každodenné fungovanie a dilemy.
Niečo iné vám môže ponúknuť dokument o Dalajlámovi alebo Štyri dohody od Jaroslava Dušeka, či niečo podobné. A aj to si môžete pozrieť ako
divadelnú formu, pri ktorej sa uvoľníte a zrelaxujete. Nemusí vás to ani najmenej inšpirovať pre osobnostný rast. Ten sa aj tak neudeje tak, že si niečo pozriete. Musíte s tým následne pracovať. Jaroslav Dušek vám to len pomenuje. Je vašou úlohou začať s tým pracovať – naštartovať proces v hlave a začať si to na sebe a okolo seba všímať. A naozaj sa meniť. Vedome. Tak, že to viete aj sami pomenovať. Vnímate to, čo sa s vami deje a prečo sa to deje. Vaše okolie by vám malo zmenu čoskoro potvrdiť.
Správne prostredie by vás malo v osobnostnom raste dokonca podporiť. Otázka je, či máte okolo seba podporujúce prostredie, alebo vás vo vývoji brzdí. Pokiaľ vás vaše prostredie v osobnostnom raste nepodporuje, máte v kontexte osobnostného rastu problém. Moje odporúčanie – zmeňte prostredie. Môžete ho prerobiť. To, či to je možné, závisí od vášho postavenia, štruktúry a vzťahov v rámci prostredia. Možno to bude boj s veternými mlynmi. V takom prípade pohľadajte pre seba iné, ktoré vás bude v osobnostnom raste podporovať. Ak ste riaditeľ firmy a chcete naštartovať proces tímového učenia sa vo firme, aj tak musíte začať od seba a sám sa vydať na cestu intenzívneho osobnostného rozvoja. A ak nevidíte alternatívu, s ktorou ste v súlade, vytvorte si svoje vlastné prostredie. Oni sa už nejakí tí správni ľudia pridajú, keď sa vyfarbíte. Nad prostredím zvíťazí málokto. Verte mi. Nie náhodou je to jedna z neuro-logických úrovní vnímania, definovaná v NLP. (Pozn. – neurolingvistické programovanie.) Tušíte vôbec, ako veľmi vás vaše prostredie ovplyvňuje v otázke osobnostného rastu? Peter Senge v Piatej disciplíne manažmentu (učiace sa organizácie) napísal: „Najdôležitejšie pre váš osobnostný rozvoj je prostredie, ktoré vás v ňom podporuje.“ Prostredie z nás doslova dokáže urobiť bláznov! Aktívnou súčasťou nášho prostredia je aj päť ľudí, s ktorými trávime najviac času. Spýtajme sa sami seba: „Rozvíjajú sa?“
Pamätáte si niekto na Philipa Zimbarda a jeho stanfordský väzenský experiment z r.1971? Skupinu dobrovoľníkov rozdelili na väzňov a dozorcov a simulovali podmienky väzenia. Ak si spomínate, tak viete, že experiment musel byť predčasne ukončený, a to už po šiestich dňoch! Miera fyzického aj psychického násilia „dozorcov“ všetkých prekvapila o to viac, že vybrali ozaj zdravých a zorientovaných študentov. A záver, ktorý prekvapil aj samotného Zimbarda, znel: „Ak je zdravý človek vystavený extrémnym podmienkam, tak sa môže radikálne zmeniť alebo zmeniť svoje správanie a to vo veľmi krátkej dobe.“ Inak povedané – prostredie je pre nás a naše správanie veľmi určujúce. Experiment bol dôkazom, ako veľmi na nás vplýva.
K prostrediu dodám už len to, že jeho vplyv môžeme eliminovať vyššími priečkami neuro-logických úrovní: správaním, zdrojmi, presvedčeniami atď. Ale je to pomerne ťažké najmä v zložitejších systémoch a ja vám odporúčam nebojovať s tým. Pretože chcem dať systém vám všetkým, a nie návod pre tých najsilnejších jedincov – silné osobnosti. Posledná veta je veľmi dôležitá a vrátime sa k nej úplne inde.Pochopenie rozdielu medzi funkčným systémom a návodom pre silné osobnosti vám môže ušetriť roky života. Pre začiatok bude stačiť, keď si uvedomíte, akú moc má prostredie okolo vás, a začnete nad ním premýšľať.
Nedá mi ešte nespomenúť dôvod, prečo som sa na svojej ceste zdržal zhruba 10 rokov. Okrem niekoľkých iných faktorov sa na tom podieľal významnou mierou aj môj výber tém a zdrojov, z ktorých som sa učil. Podučím sa nejakú tému, ktorú mi viac-menej náhodne zvolí môj televízny prijímač alebo šéf v práci? Alebo si vedome zvolím tému a pohľadám si zdroje sám? To sú už otázky na pokračovanie článku. Pochopil som, že najväčší význam má byť v kontakte s top svetovým know-how. Nie je to úplne jednoduché (ani ťažké), treba si zaň platiť aj cestovať, ale stojí to za to.
Pri písaní článku som si uvedomil, aká je to široká téma. Preto sa už čoskoro môžete tešiť na pokračovanie, kde si povieme napríklad to, čo všetko môžeme rozvíjať v rámci svojho osobnostného rozvoja. A načrtnem vám aj nejaké to spomínané top svetové k-h.
Budem vďačný za všetky komentáre, ktorými spolu rozšírime tému.
Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.
Rudo D.