V sérii článkov o osobnostnom rozvoji (1 a 2) sme si mimo iného pomenovali rôzne formy inteligencie, na ktorých môžeme pracovať. V minulom článku sme sa bližšie pozreli na emočnú inteligenciu (odkaz TU) Dnes bude reč na tému – pohybová inteligencia.
Pohybová inteligencia – čo to je?
Že ste o nej ešte veľa nepočuli? Označuje sa aj ako telesno-pohybová alebo motorická inteligencia. Ide o kombináciu koordinácie, rýchlosti, sily, vytrvalosti, orientácie v priestore, skrátka všetkého, čo sa spája s pohybom – dokonca som si dovolil zaradiť sem aj hraničné disciplíny, ako je napríklad kvalita zraku, ktorú vnímam ako nedostatočné ovládanie svalov, ktorými oči ovládame. Pritom predpokladám, že sa bavíme o ostrom videní a počítam s tým, že nejde o fyziologickú formu poruchy. Súčasťou pohybovej inteligencie je aj postreh, schopnosť padať, schopnosť plávať a pod. Ide o skĺbenie zámeru so samotnou realizáciou pohybu.
Pre pohybovú inteligenciu je dôležité realistické vnímanie sveta – prirodzené vnímanie fyzikálnych zákonov, zotrvačnosti, gravitácie, zákona zachovania energie… a pod. Nielen poznať poučky, ale byť si ich vedomý v každodennom živote. Rešpektovať ich a spolupracovať s nimi denno-denne v realite, ktorú zažívame.
Niekto môže mať napríklad poruchu učenia a za celý život sa nemusí naučiť ani chodiť. Niekto sa naučí chodiť, ale nenaučí sa chytiť loptičku alebo urobiť kotúľ. Niekto si je natoľko vedomý svojho tela, že dokáže ovládať motoriku svojich svalov takmer dokonale. Naučí sa nielen chytať loptičku, ale urobiť aj premet alebo salto. Ak sa k tomu pridajú aj iné zložky pohybovej inteligencie spomínané v tomto článku, poďme ho nazvať pomerne vysoko pohybovo inteligentný človek.
Pohybová inteligencia – na čo nám slúži?
Jednoducho to napíšem hneď na úvod state – na prežitie. Aby sme vyťažili potenciál svojho tela. Nielen na kráčanie, behanie, ale na rôzne úzko špecializované aktivity – napríklad kvalitný hodinár alebo gitarista musel značne rozvinúť jemnú motoriku svojich prstov, aby mohol podať špičkový výkon. V minulosti bola pohybová inteligencia potrebná najmä na rýchly beh pred hrozbou alebo za korisťou, alebo na presný zásah koristi kameňom, kopijou či šípom. A veruže aj v dnešnej dobe sa môže napríklad schopnosť rýchlo behať zísť. Nehovorím hneď o olympiáde, kde najlepších za rýchlosť odmeňujú. Stačí taký rýchly a vytrvalý beh napríklad pred smrtiacim tsunami k najbližšiemu vrcholu nad horizontom tragédie.
Aj situácie, keď ide nám alebo niekomu inému o život, sa z času na čas proste vyskytujú. Pohybová inteligencia je presne to, čo sa vtedy môže hodiť, aby sme sa o milimeter vyhli nebezpečenstvu, aby sme si boli vedomí každej jednej bunky nášho tela a urobili s každou presne to, čo v danom momente treba. Alebo aby sme si boli presne vedomí nášho ťažiska a nespadli, keď ide o život. V lepšom prípade, aj keď nejde o život, ak spadnúť, samozrejme, nechceme 🙂
Na čo nám slúži napríklad ostrý zrak, asi netreba siahodlho rozoberať.
Pohybová inteligencia ako časť z celku
Nespočetne veľa aktivít, kde využívame práve pohybovú inteligenciu, je na pomedzí s inými druhmi inteligencie a fungujú len ako celok. Pohybová inteligencia je akýmsi medzičlánkom v postupnosti zdrojov, ktoré pri svojich úspešných stratégiách zapájame. Napríklad také šoférovanie. Keď chceme spomaliť, pridať alebo otočiť volantom, potrebujeme k tomu pohybovú inteligenciu, aby sme to reálne vykonali v praxi. ALE! Či je to ten správny pohyb, ktorý nám napríklad zachráni život, o tom rozhoduje aj schopnosť logicky myslieť (matematicko-logická inteligencia), úroveň vnímania reality (poznať stav vozidla, vozovky, mať reálnu predstavu o zákonoch fyziky a o úrovni svojich šoférskych kvalít), schopnosť učiť sa (pravidlá cestnej premávky alebo stále sa zlepšovať vo všetkých oblastiach tu menovaných), predvídať – robiť imagináciu budúceho stavu (kreativita, empatia). V skutočnosti, iba keď zvládneme každú z týchto disciplín samostatne, zvládneme ich aj ako celok. Celok, ktorým sebe aj iným zvyšujeme pravdepodobnosť prežitia v cestnej premávke.
Pohybová inteligencia – ostrý zrak
Ako som vyššie uviedol, za súčasť pohybovej inteligencie budem v tejto chvíli považovať aj schopnosť ostro vidieť. Prečo? Pretože podľa prístupu, ktorý mi dáva zmysel, je najčastejšou príčinou oslabeného zraku práve tzv. lenivé oko – strácame schopnosť ovládať jemnú motoriku svalov oka, ktoré ovládajú šošovku – jej tvar a tým pádom aj ostrosť premietaného obrazu. Lenivé preto, že to môže pôsobiť, ako keby sa šošovke nechcelo ostriť. Existuje literatúra na tému očná jóga, kde sú popísané cviky, ktorými sa znova učíme svoje oči ovládať.
Pohybová inteligencia – sila
Sila ako taká je prirodzenou súčasťou pohybovej inteligencie.
Nedávno som na jednej konferencii vnímal p.Mariána Jelínka, ktorý hovoril o pseudošportovom výkone matky, ktorá zachraňuje svoje dieťa a zodvihne auto, ktoré dieťa privalilo. Ktorým by teoreticky nemala ani pohnúť. Svaly by sa jej za normálnych podmienok okamžite potrhali. A ona to pri záchrane svojho dieťaťa dokáže. Vlak by asi nezodvihla, ale čím sú vaše svaly viac pripravené, tým máte konečný limit vyššie.
Pohybová inteligencia – padanie
Súčasťou pohybovej inteligencie je napríklad aj schopnosť padať. Niekto sa pošmykne na ľade a spadne tak nešťastne, že si zlomí ruku, prípadne aj niečo iné. Niekto bude robiť veľa čudných pohybov pri vyrovnávaní ťažiska, ale udrží rovnováhu a nespadne. Ak predsa spadne, tak nejako pohybovo-inteligentne minimalizuje dopad nárazu. Môže napríklad úplne prirodzene presmerovať časť energie nárazu do točivého momentu a urobiť kotúľ namiesto obyčajného „bum“. Nie, že by išlo o estetické predvedenie, ale naozaj pomáha, keď viete spadnúť. Dá sa tým predísť zbytočným zlomeninám a pod.
Videli ste video, kde sa motorkár zrazil na diaľnici s autom a motorkár pri zrážke vyskočil z motorky na strechu auta? Tipujem, že má značne rozvinutú pohybovú inteligenciu, pretože ju v tom momente prejavil naplno. Presne o to ide – zvládať aj extrémne situácie, ktoré sa nám môžu v živote vyskytnúť.
Pohybová inteligencia – plávanie
Plávanie je jedným z prejavov pohybovej inteligencie. Keď viete plávať (nezabudli ste na svoju kvalitu), ste na tom po tejto stránke pohybovej inteligencie lepšie ako neplavci. Ak si pobyt vo vode užívate, radi sa ponárate, občas si zaplávate motýlika a oplývate aj plaveckou vytrvalosťou, tak máte za plávanie 10 bodov z 10 🙂
Môj obľúbený zdroj inšpirácie – Bruce Lipton v jednom zo svojich zdieľaných videí uvádza príklad s plávaním detí. Tvrdí, že každé dieťa, keď sa narodí, vie plávať. Keď sa to však nepodchytí včas, ešte kým dieťa nemá vo svojej hlave nahrané programy, že voda je nebezpečná a pod., tak túto svoju schopnosť stratí s novým presvedčením, že nevie plávať. Viete si predstaviť, ako malé dieťa kráča pri vode a rodič ho upozorní: „Dávaj pozor, nech tam nespadneš. Nevieš ešte plávať, je to nebezpečné, môžeš sa utopiť!“ A čo sa stane? Dieťa zrazu nevie plávať. Voda = niečo nebezpečné, môže ma to zabiť. Zabudne na svoju kvalitu a neskôr sa ju musí znova učiť. Našťastie – dá sa to 🙂
Pohybová inteligencia – ako na to?
Aby ste spoznali svoje telo, musíte s ním pracovať. Učiť sa, vedome sa naň nalaďovať. Rozhodne pohybovo inteligentnejší sú ľudia, ktorí sa venovali alebo venujú pravidelne nejakej športovej aktivite. Keď som bol asi tretiak na základnej škole, chodil som 2 roky na zápasenie. Ako dieťa som bol schopný všimnúť si, že som za ten čas veľmi zosilnel, naučil som sa padať spolu s inými výhodami základnej gymnastickej výbavy.
Rozhodne svoju pohybovú inteligenciu viac rovnomerne rozviniete z istého pohľadu akýmisi komplexnými športami. Pre predstavu uvediem napríklad gymnastiku, jógu, tabatu, tanec alebo tai-chi. Zahŕňajú prácu s celým telom a to je v našom kontexte ich výhoda oproti športom, ktoré sú úzko zamerané na jednu alebo niekoľko málo partií nášho tela. Nechcem sa nijako dotknúť žiadneho športu, preto žiadny ani menovať nebudem.
Pohybová inteligencia a mentálny tréning
Bude to znieť možno ako sci-fi, ale výskumy ukázali, že nám porastie svalová hmota, aj keď si budeme len predstavovať, že posilňujeme.
Stále väčší dôraz najmä na vrcholovej úrovni športu sa kladie na mentálny tréning. Čo to je? Je to nastavenie hlavy, práca s mozgom ako aktívnou súčasťou pohybovej inteligencie. Mentálny kouč dokáže vyladiť víťazný „mind-set“ a využiť potenciál mozgu pre dosiahnutie želaného cieľa. Naše podvedomie (nevedomie) má jednu zaujímavú vlastnosť – nepozná rozdiel medzi tým, čo zažijeme, a tým, čo si predstavíme. Pre naše podvedomie je to to isté. Myslíte si, že je veľký rozdiel vo fyzickej pripravenosti prvej desiatky vrcholových svetových šprintérov? V skutočnosti skoro žiaden. Všetci sú v perfektnej fyzickej kondícii na vrchole svojich dlhodobých tréningových cyklov. Ale nakoniec vyhrá iba jeden – ten, ktorý je pripravený vyhrať aj po mentálnej stránke.
Niekoľko rokov dozadu som sa počas obdobia asi 2 rokov venoval súťažnému ryžovaniu zlata. Trénoval som priamo na súťažiach asi raz mesačne. Rozhodli sme sa s niektorými súťažnými zlatokopmi, že pôjdeme zobrať pár medailí na majstrovstvá Európy do Fínska. To som ale musel zmeniť prípravu. A keďže som rýchlostné ryžovanie zlata okrem súťaží nemal kde trénovať, tak som použil mentálny tréning. Najprv som si predstavoval, ako ryžujem zlato pomaly, tou najlepšou technikou, akej som si bol vedomý. Popracoval som na tom, aby som to vedel urobiť nie dobre, ale perfektne. Neskôr som si predstavoval, ako to robím rýchlo, a v závere som to spojil aj s predstavou víťazného pocitu. Keď sme tam tie medaily naozaj vyhrali, trénovaný pocit bol len slabý odvar, skutočná radosť bola oveľa väčšia.
Záver
Nenechajte si niekým nahovoriť, že ste nejaké nemehlo alebo poleno, že „na to nemáte“. Ak vám to tvrdia autority – učiteľ, tréner, rodič…, tak na vás v skutočnosti len prehadzujú svoje limitujúce presvedčenia. Možno len maskujú to, že vás to nie sú schopní naučiť. Prebudiť vo vás lásku a túžbu. Možno ich v sebe ani sami k danému športu nikdy nemali, a možno áno, len to skrátka nevedia podať ďalej – nie je to to isté.
Počuli ste snáď málo príbehov, kedy vrcholový svetový športovec hovoril o tom, ako pôvodne neprešiel základným výberom alebo ho niekto v minulosti definitívne odpísal? Každý druhý by sa v tom momente nechal odradiť, ale práve on to nevzdal a o to usilovnejšie na sebe pracoval. V menšom som zažil to isté. Neprešiel som výberom do atletickej športovej triedy, a o pár rokov nato som ako starší žiak navýšil slovenský rekord v osemboji z 3500 bodov na 4200 a ešte neskôr na 4800. Presne si tie čísla nepamätám, ale plus-mínus to sedí. Kvôli zraneniu som sa rozhodol, že olympijské zlato prenechám niekomu, kto atletike zasvätí celý svoj život 🙂 To som tak úplne nemal v pláne.
Narodili ste sa dokonalí, tak si na to vždy spomeňte, a pokiaľ pri sebaväčšej snahe nevidíte výsledky (a to nemyslím hneď na olympijské zlato), tak vymeňte učiteľa, guru, od ktorého sa učíte. Ak ste to vy a vaše skúsenosti, na ktorých sa učíte, tak si postrážte dve veci: 1. – pokračujte v tom, 2. – pohľadajte si iné zdroje, z ktorých sa budete učiť. A možno prišiel čas poobzerať sa okolo seba a inšpirovať sa u niekoho, kto je pre vás v kontexte pohybovej inteligencie inšpiratívny.
Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na ceste za trvalým životným šťastím.
Budem sa tešiť z každého rozšírenia témy v podobe komentárov. Alebo keď na tomto blogu nájdete tú správnu inšpiráciu pre váš šťastný život alebo osobnostný rast.
Rudo D.