Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (2)

V prvej časti článku o osobnostnom rozvoji sme sa spolu pozreli na to, čo osobnostný rozvoj je a načo nám slúži – tu. Dnes si rozšírime tému o pomenovanie ďalších dôležitých uhľov pohľadu na osobnostný rast, na niektoré limity vo forme našich presvedčení, pomenujeme si rôzne oblasti, v čom všetkom sa môžeme osobnostne rozvíjať.

Na úvod sa spolu pozrime na jedno pomerne rozšírené presvedčenie. Relatívne často vnímam súdy, kedy nad niekým zlomíme palicu so slovami: „Ten je taký a taký, nikdy sa nezmení.“ Podobné súdy môžu viesť k zovšeobecneniu, ktoré podrobíme skúmaniu, že sa ľudia viac-menej nemenia. (Nemyslím tým to, že niekoho stretnete po 5 alebo 10 rokoch. Tam by ste aspoň vo výzore mali vidieť rozdiel.) Myslím po mentálnej stránke, z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Áno, občas nás menia životné udalosti – niekto sa rozíde s partnerom, niekomu zomrie blízky človek, niekto príde o peniaze a pod. Presne to sú momenty, kedy viac premýšľame, zamýšľame sa nad zmyslom života. Alebo len zažívame emočné extrémy, ktoré sa nám nemusí podariť rozkľúčovať do konca života a prejavia sa napríklad na našom podlomenom zdraví. Vesmír (Božstvo) nás učí. Ako by povedal Peter Sasin – bolesť je príliš veľká a vtedy najčastejšie prichádza ku zmene. Pre doplnenie – ako ďalší dôvod na zmenu uvádza pozitívnu motiváciu – naozaj veľký cieľ.

Opýtam sa vás. Koľko poznáte ľudí, ktorí osobnostne rastú? Niekoho stretnete o pol roka a ten človek medzitým mentálne poskočil vpred tak, že si to dokážete všimnúť. Nemyslím tým to, že sa s ním cítite dobre. To, či sa s človekom dobre cítite, je jedna vec a to, či osobnostne rastie, druhá.

Ľudia sa naozaj väčšinou menia len vtedy, keď ich niečo bolí. Preto takmer za každou zmenou nájdeme nejakú väčšiu životnú skúsenosť, ktorá hraničí s traumou. Menej často je dôvodom na zmenu spomínaný veľký cieľ. Inak povedané, ak sa nám neudeje niečo extrémne, tak sa väčšina z nás nemení. To nás môže poľahky priviesť k spomínanému zovšeobecneniu, že sa ľudia nemenia alebo že zmena nie je možná.

Nejde o to či sa väčšina mení, alebo nie. Ide najmä o to vaše presvedčenie, či sa chcete meniť sami. A o vaše presvedčenie či si myslíte, že sa dokážete v niečom zmeniť. Máte niečo, čo by ste chceli vo svojom živote zmeniť? Veríte tomu, že to dokážete? Alebo ste presvedčení, že to dokážete? Máte pocit, že sa pýtam to isté dvakrát? Niečo iné je veriť a niečo iné byť presvedčený. Keď ste presvedčení, že to dokážete, tak to aj dokážete. Keď veríte, zrejme vás na ceste čakajú skúšky, ktoré preveria to, ako veľmi veríte. Naše presvedčenia majú tendenciu posilňovať samé seba a to aj podporujúce presvedčenia a žiaľ aj tie limitujúce.

Rôzne presvedčenia môžu byť pre nás limitom rastu (pojem zo systémového myslenia – systémovému mysleniu budem venovať samostatný článok). Napríklad len obyčajné – „Nikdy sa nezmeníš!“, „Nikdy nič nedosiahneš!“ alebo „Nevieš kresliť!“, ktoré nám mohol vysloviť rodič, učiteľ alebo nejaká iná mienkotvorná autorita, môžu znamenať to, že im uveríme a budú v nás zvyšok života pevne a nenápadne vládnuť. A my ani neskúsime inú stratégiu. Naveky nám ostane v mysli iba tá jedna alebo dve odskúšané a neúspešné stratégie so spomínaným komentárom autority.

Veľmi podobné, a predsa iné presvedčenia sú: „To sa nedá!“, „Človek musí mať talent, aby vedel pekne kresliť!“, „Kresliť buď vieš, alebo nie.“ „Inteligencia je daná, to sa už u ľudí nemení.“ Všimnite si, že pokiaľ v prvej skupine presvedčení sa pojednáva o konkrétnom človeku, tak táto druhá skupina je o všeobecných presvedčeniach – ako svet funguje. Je z kategórie našich predstáv o svete, našich modelov sveta. Prvá kategória bola o našom pohľade na seba – svoje schopnosti, zdroje, kvality…- kto sme my. Ak si myslíme, že sa skrátka nedá naučiť sa kresliť, tak ťažko uveríme tomu, že konkrétne my to zvládneme.

V úplne prvej motivačnej knižke, ktorú som si kúpil asi pred 16 rokmi, som sa dočítal, že všetky potrebné zdroje na všetko, čo v živote chceme dosiahnuť, vlastníme! Neskôr som sa cez top svetové K-H dopracoval k poznaniu, že to tak skutočne je. Otázne však je to, ako sme si ich vedomí? Ako deti sme mali všetci prístup ku svojim kvalitám a zdrojom, hoci sme nad nimi nepremýšľali. Všetci sme vedeli tráviť v prítomnom okamihu väčšinu dňa. Nehrali sme sa na lekára, sestričku, rodiča, stavebníka, stratéga vojny či letušku, speváka alebo na akúkoľvek inú rolu. My sme nimi boli. S tou energiou sme mohli ostať celý deň a ani najmenej nás to neunavilo. Kým neprišiel učiteľ, rodič, autorita so slovami- „To nesmieš!“, „Hanbi sa!“, „Takto ťa nebudeme mať radi!“,“Nevyčnievaj, to sa nevypláca!“, „Nehovor svoj názor nahlas, nikoho to nezaujíma.“, „Je to nebezpečné!“….a mohli by sme pokračovať, ale pre ilustráciu stačí. A čo sa stalo s našimi kvalitami? Na mnohé sme zabudli. Prestali sme ich využívať. Len niektorých sme si vedomí, ďalšie z času na čas nevedome použijeme a niektoré máme zablokované natoľko, že k nim už prístup nemáme. Používať svoje kvality vedome – kedykoľvek chceme, to je iný level. Dobrá správa pre nás všetkých – so svojimi kvalitami vieme pracovať. Môžeme ich rozvíjať, zvedomiť si ich do takej miery, aby sme ich mohli znova používať, kedykoľvek budeme chcieť. Vieme ich dostať do kategórie – vedomých kvalít. Existujú na to postupy, zrejme si niektoré neskôr načrtneme.

Poďme sa pozrieť na to, čo všetko môžeme v rámci svojho osobnostného rastu rozvíjať. Zastrešme to pojmom – svoju inteligenciu alebo celkové vedomie. Čo pod tým pojmom myslím? Inteligencia nie je len staré známe IQ. Existujú rôzne druhy inteligencie, ktoré sa navzájom dopĺňajú, niekedy sa prelínajú, inokedy môžu byť podmienené jedna druhou. Je dôležité si uvedomiť, že sa s nimi so všetkými dá pracovať a môžeme ich vedome rozvíjať. Okrem IQ existuje aj EQ – emočná inteligencia, aj pohybová inteligencia, existuje aj takzvaná finančná gramotnosť, možno by sme mohli spomenúť aj úroveň estetickej roviny vnímania sveta – schopnosť vnímať a tvoriť harmóniu a krásu, IT gramotnosť – ako schopnosť ovládať PC a využívať IT zdroje, možno aj kreativitu ako takú. Spomeniem ešte šoférsku gramotnosť ako schopnosť ovládať dopravný prostriedok (najmä auto) a vedieť predvídať za volantom alebo zvládať extrémne situácie, keď sa vyskytnú. A napríklad aj schopnosť naladiť sa a čerpať z kolektívneho vedomia. Alebo aj spomenuté uvedomovanie si svojich kvalít – aby sme ich vedeli zapájať, kedy chceme.

V pokračovaní série o osobnostnom rozvoji sa spolu pozrieme na niektoré z týchto súčastí celkovej inteligencie rovnomerne a harmonicky rozvinutej osobnosti. A rozmeníme si ich na drobné, pretože významnou mierou ovplyvňujú naše trvalé životné šťastie.

Pre váš osobnostný rozvoj je dôležité si uvedomiť, že si naň potrebujete pravidelne nachádzať čas, kedy budete sami so sebou. Základné piliere svojho rozvoja musíte položiť sami. A keď chcete osobnostne rásť, musíte si najskôr na osobnostný rozvoj vyčleniť čas. Vybudovať si zvyk – pravidelne sa osobnostnému rastu venovať napríklad hodinu denne. Možno je fajn poradiť sa s niekým, kto vo vašom okolí evidentne osobnostne napreduje, možno si k tomu prizvať aspoň na úvod kouča alebo nejakého guru, ktorý vás aspoň rámcovo nasmeruje. A pokiaľ si ich zatiaľ nemôžete alebo nechcete dovoliť, možno bude niekomu stačiť, keď sa z času na čas príde inšpirovať napríklad na tento blog – stastnyzivot.blog. Ešte raz to zopakujem – pre váš osobnostný rast potrebujete byť pravidelne najmä sami so sebou, prípadne s mienkotvornou autoritou.

Aj výsledky, ktoré nám prináša osobnostný rozvoj, potrebujú čas. Musíte byť trpezliví, pretože osobnostne sa rozvíjať, to je široká téma. A na začiatku je to výzva sama o sebe – najskôr sa učíme rozvíjať sa, až neskôr sa môžeme sústrediť na tempo nášho rozvoja. Ako chorobu dnešnej doby vnímam to, že by sme chceli všetko čím skôr. Urobíme nejakú zmenu, neprinesie to výsledok za mesiac, za dva a my už pochybujeme či to je správne, necháme sa zneistiť a možno nás to pripraví o potrebnú energiu a v zmene nedokážeme vytrvať. Možno by stačilo spomaliť alebo byť trpezlivý v kontexte výsledkov. A pripomínať si, prečo sme sa pre zmenu rozhodli. Robte to, s čím ste v súlade a prestaňte lipnúť na rýchlom výsledku. Možno len udupávate zem, aby ste neskôr postavili rýchlodráhu.

Ideálne je na úvod sa stotožniť s presvedčením, že máte všetky potrebné zdroje na to, aby ste aj pomocou vedomého osobnostného rastu dosiahli v živote, čo chcete. Napríklad sa naučili prekrásne maľovať. Z mojich skúseností je aj toto o kvalitnom učiteľovi, guru, trénerovi, koučovi, ktorý vo vás prebudí lásku k maľovaniu. Aj o tom si napíšeme nabudúce.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (1)

Prečo je dobré osobnostne rásť, sme si už písali. Táto téma si ale zaslúži viac pozornosti. A pretože patrí medzi kľúčové súčasti trvalého životného šťastia, prichádza na rad ako druhá hneď potom, ako sme si predstavili životné šťastie samotné. Páči sa.

Jedna z disciplín, ktorú si na ceste za svojím životným šťastím musíme osvojiť, je Osobnostný rozvoj. Prečo som to nazval disciplínou? Pretože sa nikdy nekončí. Na ceste hore ju potrebujete a keď ste tam, tak sa vám dávno stala zvykom. Pokračujete v nej, pretože ste zažili na vlastnej koži, čo všetko vám táto disciplína prináša, a rozhodne sa toho nechcete vzdať. Práve naopak – chcete dobehnúť, čo ste zameškali, keď ste sa osobnostnému rozvoju venovali len občas alebo vôbec. Čo pod tým myslím, keď hovorím – osobnostný rozvoj?

Pod osobnostným rastom rozumiem to, keď sa človek denno-denne vedome posúva k svojmu trvalému životnému šťastiu. Môžeme ho pomenovať skratkou, ktorú používame s kolegami – DPKS (disciplinované pravidelné každodenné samovzdelávanie). Pod pojmom disciplinované vnímam to, že to urobím, aj keď sa mi nechce. Dôležité je uvedomiť si zopár faktov – osobnostný rozvoj sa nedá delegovať, nikto to za vás nemôže spraviť. Nikto, okrem vás samotných, vás nemôže samovzdelávať. Možno si poviete: „Ale vzdelávať ma predsa niekto iný môže.“ Súhlasím. Keď sa však zúčastníte vzdelávania, neznamená to, že ste sa niečo aj naučili. Po samotnom vzdelávaní si o týždeň budete pamätať sotva 10% z toho, čo ste sa učili, ak ste dávali na vzdelávaní pozor. Tu prichádza na rad samovzdelávanie. Spomínané vzdelávanie môžete vyťažiť aj na 100%, ale to už za vás nik iný neurobí. Alebo ešte nemáte dosť vzdelávaní, po ktorých sa vlastne skoro nič vo vašom fungovaní nezmenilo? Druhý dôležitý fakt – váš osobnostný rast sa deje mimo vašej zóny komfortu.

Prišiel čas bližšie si predstaviť pojem zóna komfortu. Zóna komfortu je naše status quo. Je to náš naučený stav, ktorý nám doteraz pomohol prežiť a v tomto kontexte nám funguje stále. Nezaťažuje mozog, pretože ten takmer všetko v rámci nášho status quo pozná. Je to všetko to, čo denno-denne robíme. Sú to naše bezpečné, overené stratégie, ktoré zapájame podvedome. Nemusíme sa na ne veľmi sústreďovať, dobre ich poznáme. Keď zmeníme svoje status quo, dostávame sa do potencionálneho ohrozenia a náš mozog musí začať naplno pracovať – učiť sa. Alebo spanikárime a v tom zmätku zutekáme naspäť do vybehaných koľají – späť do zóny komfortu, aby sme sa opäť cítili bezpečne. Zóna komfortu je veľmi užitočná, len musíme pochopiť, že proces učenia sa deje mimo nej. A to aj potom, keď sa nám učenie stane zvykom. Výsledok nebude ten, že pri učení už nebudeme musieť premýšľať, ale že sa nebudeme musieť do učenia, tak povediac, nútiť. Čoskoro prídu aj prvé plody nášho samovzdelávania a asi až vtedy naplno pochopíme, akú dôležitú vec pre seba robíme.

Stáva sa vám, že sa vám nejaký problém opakuje alebo že sa znenazdajky objaví nejaký balvan na ceste a vy pochopíte, že ste v slepej uličke? A chceli by ste pochopiť, prečo sa vám to deje? Prečo práve vám? Pozrite sa na vec systémovo a položte si otázku: „Čím si to sám sebe spôsobujem?“ Keď sa budete osobnostne rozvíjať, tak sa nebudete učiť len vtedy, keď vás bude niečo bolieť, ale budete sa aktívne pripravovať každý deň na všetky zmeny, na ktoré môžete kedykoľvek naraziť. Budete viac a viac vedomý človek a spomínaný balvan na ceste už budete možno vidieť iba ako malý okruhliak, ktorý poľahky prekročíte. Nenadarmo sa vraví, že príprava poisťuje výsledok.

Pod osobnostným rozvojom nechápte to, že si niekedy pozriete zaujímavý prírodopisný film. Poviete si: „Strávil som jednu hodinu pri zaujímavom dokumente a veľmi sa mi to páčilo. Dozvedel som sa zaujímavé fakty, ktoré som nevedel. Výborne som sa zrelaxoval, bavilo ma to.“ Nehádam sa, zrejme to tak bolo, ale povedzme si pravdu – relaxovali ste. A možno ste zbierali aj inšpiráciu, ale osobnostne ste sa za tú hodinu neposunuli. Navýšili ste mieru svojho poznania, otázne je, ako to využijete pre svoje trvalé životné šťastie. Na druhej strane vás nechcem spochybňovať, ak je to to, čo potrebujete. Od prírody sa rozhodne máme čo učiť. Môžeme v nej vidieť návody aj pre naše každodenné fungovanie a dilemy.

Niečo iné vám môže ponúknuť dokument o Dalajlámovi alebo Štyri dohody od Jaroslava Dušeka, či niečo podobné. A aj to si môžete pozrieť ako
divadelnú formu, pri ktorej sa uvoľníte a zrelaxujete. Nemusí vás to ani najmenej inšpirovať pre osobnostný rast. Ten sa aj tak neudeje tak, že si niečo pozriete. Musíte s tým následne pracovať. Jaroslav Dušek vám to len pomenuje. Je vašou úlohou začať s tým pracovať – naštartovať proces v hlave a začať si to na sebe a okolo seba všímať. A naozaj sa meniť. Vedome. Tak, že to viete aj sami pomenovať. Vnímate to, čo sa s vami deje a prečo sa to deje. Vaše okolie by vám malo zmenu čoskoro potvrdiť.

Správne prostredie by vás malo v osobnostnom raste dokonca podporiť. Otázka je, či máte okolo seba podporujúce prostredie, alebo vás vo vývoji brzdí. Pokiaľ vás vaše prostredie v osobnostnom raste nepodporuje, máte v kontexte osobnostného rastu problém. Moje odporúčanie – zmeňte prostredie. Môžete ho prerobiť. To, či to je možné, závisí od vášho postavenia, štruktúry a vzťahov v rámci prostredia. Možno to bude boj s veternými mlynmi. V takom prípade pohľadajte pre seba iné, ktoré vás bude v osobnostnom raste podporovať. Ak ste riaditeľ firmy a chcete naštartovať proces tímového učenia sa vo firme, aj tak musíte začať od seba a sám sa vydať na cestu intenzívneho osobnostného rozvoja. A ak nevidíte alternatívu, s ktorou ste v súlade, vytvorte si svoje vlastné prostredie. Oni sa už nejakí tí správni ľudia pridajú, keď sa vyfarbíte. Nad prostredím zvíťazí málokto. Verte mi. Nie náhodou je to jedna z neuro-logických úrovní vnímania, definovaná v NLP. (Pozn. – neurolingvistické programovanie.) Tušíte vôbec, ako veľmi vás vaše prostredie ovplyvňuje v otázke osobnostného rastu? Peter Senge v Piatej disciplíne manažmentu (učiace sa organizácie) napísal: „Najdôležitejšie pre váš osobnostný rozvoj je prostredie, ktoré vás v ňom podporuje.“ Prostredie z nás doslova dokáže urobiť bláznov! Aktívnou súčasťou nášho prostredia je aj päť ľudí, s ktorými trávime najviac času. Spýtajme sa sami seba: „Rozvíjajú sa?“

Pamätáte si niekto na Philipa Zimbarda a jeho stanfordský väzenský experiment z r.1971? Skupinu dobrovoľníkov rozdelili na väzňov a dozorcov a simulovali podmienky väzenia. Ak si spomínate, tak viete, že experiment musel byť predčasne ukončený, a to už po šiestich dňoch! Miera fyzického aj psychického násilia „dozorcov“ všetkých prekvapila o to viac, že vybrali ozaj zdravých a zorientovaných študentov. A záver, ktorý prekvapil aj samotného Zimbarda, znel: „Ak je zdravý človek vystavený extrémnym podmienkam, tak sa môže radikálne zmeniť alebo zmeniť svoje správanie a to vo veľmi krátkej dobe.“ Inak povedané – prostredie je pre nás a naše správanie veľmi určujúce. Experiment bol dôkazom, ako veľmi na nás vplýva.

K prostrediu dodám už len to, že jeho vplyv môžeme eliminovať vyššími priečkami neuro-logických úrovní: správaním, zdrojmi, presvedčeniami atď. Ale je to pomerne ťažké najmä v zložitejších systémoch a ja vám odporúčam nebojovať s tým. Pretože chcem dať systém vám všetkým, a nie návod pre tých najsilnejších jedincov – silné osobnosti. Posledná veta je veľmi dôležitá a vrátime sa k nej úplne inde.Pochopenie rozdielu medzi funkčným systémom a návodom pre silné osobnosti vám môže ušetriť roky života. Pre začiatok bude stačiť, keď si uvedomíte, akú moc má prostredie okolo vás, a začnete nad ním premýšľať.

Nedá mi ešte nespomenúť dôvod, prečo som sa na svojej ceste zdržal zhruba 10 rokov. Okrem niekoľkých iných faktorov sa na tom podieľal významnou mierou aj môj výber tém a zdrojov, z ktorých som sa učil. Podučím sa nejakú tému, ktorú mi viac-menej náhodne zvolí môj televízny prijímač alebo šéf v práci? Alebo si vedome zvolím tému a pohľadám si zdroje sám? To sú už otázky na pokračovanie článku. Pochopil som, že najväčší význam má byť v kontakte s top svetovým know-how. Nie je to úplne jednoduché (ani ťažké), treba si zaň platiť aj cestovať, ale stojí to za to.

Pri písaní článku som si uvedomil, aká je to široká téma. Preto sa už čoskoro môžete tešiť na pokračovanie, kde si povieme napríklad to, čo všetko môžeme rozvíjať v rámci svojho osobnostného rozvoja. A načrtnem vám aj nejaké to spomínané top svetové k-h.

Budem vďačný za všetky komentáre, ktorými spolu rozšírime tému.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.

Zopár odskúšaných postupov, ktoré vám môžu pomôcť na ceste za vaším životným šťastím (4) – práca s hodnotami a prioritami.

Prinášam vám ďalšie pokračovanie série článkov o konkrétnych postupoch, ako sa možno ešte viac zvedomiť v jednotlivých disciplínach, ktoré nás posúvajú k trvalému životnému šťastiu.

Dnes si uvedieme dva postupy, ktoré sú užitočné pravdepodobne pre každého, pretože aj ten najzorientovanejší človek sa z času na čas dostáva do situácií, ktoré ho skúšajú, a musí sa stále citlivejšie rozhodovať. Stále viac sa nalaďuje na svoje jemnejšie a jemnejšie pocity, uvedomuje si a premýšľa nad hodnotami, ktoré možno v kontexte iných, dôležitejších hodnotových tém ostali doposiaľ nepovšimnuté alebo ich skrátka v minulosti nebol schopný ani zachytiť.

Veľmi zaujímavú a jednoduchú nápomocnú techniku, ktorá mi na ceste pomáha, som prvýkrát počul od svojho priateľa. Občas ho nazývam aj hodnotovým kompasom, pretože má jasno v tom, kým je. Jedného dňa, keď sme spolu hovorili o životných hodnotách, povedal mi, ako s nimi pracuje sám. Hovorí mi: „Keď premýšľam nad svojimi životnými hodnotami a nemám v nich za sekundu jasno, robím nasledovné. V duchu si predstavím pomyselné misky váh. Jednu hodnotu položím na jednu misku váh a druhú na druhú misku. Takto ich chvíľu skúmam, vnímam ich, premýšľam nad nimi. Väčšinou sa už po krátkej dobe misky vychýlia a o chvíľu si uvedomím, ako to v sebe mám. S čím som v súlade a s čím nie. Čo je pre mňa dôležitejšie a čo menej.“ Odvtedy som ju už zopárkrát použil aj ja a vždy mi pomohla predstava pomyselných váh. Je to výborná metóda, ako si za krátku chvíľu pomôcť, keď nemáme jasno v tom, kým sme a čo je pre nás dôležité.

Inú, veľmi zaujímavú, jednoduchú a funkčnú metódu použil lektor na jednom vzdelávaní, na ktorom som sa zúčastnil pred rokmi. Chcel od nás, aby sme si napísali na papier 10 svojich najväčších životných hodnôt. Povedal: „Predstavte si, že idete na ďalekú cestu a už nikdy sa nevrátite. Letíte tam balónom. Môžete si so sebou zobrať len desať vecí, ktoré budú reprezentovať vaše vnútorné hodnoty, postoje. Zoberte si so sebou to, čo je pre vás v živote najdôležitejšie. Napíšte si každú z desiatich hodnôt na samostatný papierik.“ Potom sme spolu nasadli do pomyselného balóna, no ešte sme sa ani neodlepili od zeme a už sme museli jednu našu hodnotu
z balóna vyhodiť, lebo sme boli príliš ťažkí. Takto sme počas letu z rôznych dôvodov museli vyhadzovať ďalšiu a ďalšiu hodnotu, až nám ostali posledné tri. Tie tri reprezentovali najdôležitejšie hodnoty v našom živote. Boli sme to takí očistení MY. Zahrajte sa niekedy túto hru so známymi a uvidíte, ako si za pol hodiny ujasníte, kto ste. Možno zažijete malý šok, akou jednoduchou „hrou“ sa viete dopracovať k tomu, aby ste mali jasno vo svojich prioritách.

A prečo práca so svojimi hodnotami a prioritami? Aby ste vedeli, čo je pre vás dôležité, čo dôležitejšie a čo do vášho šťastného života nepatrí. Za čo sa oplatí bojovať. Ktoré vaše hodnoty vám stoja za to, aby ste za ne odvážne postavili, keď bude treba. Čo chcete v živote podporovať a hájiť. Aby sme sa mohli vyfarbovať smerom von, musíme mať jasno vo vnútri. Akiste si spomínate, že aj o tom, prečo je dobre v živote sa vyfarbovať, som písal v minulom článku.

Napíšem ešte jeden krátky odsek k hodnotám. Boli ste niekedy na vysokohorskej túre? Všimli ste si pri nejakej cestičke drevené koly po oboch stranách cesty, ktoré trčia nejakých 150- 200 cm zo zeme? Ak ste nad nimi nepremýšľali, napíšem vám, na čo slúžia. Keď nasneží a turistické cesty sa kvôli vysokému snehu stratia, tak to budú práve spomínané koly, ktoré vám prezradia, kade ísť bezpečne ďalej. Vďaka nim nezídete z cesty a nezablúdite, čo by mohlo byť vo vyššie popísaných podmienkach osudné. No a hodnoty, ktoré vyznávame, si môžete predstaviť ako také pomyselné koly, ktoré vám vymedzujú manévrovací priestor. Upozornia vás na to, že sa na svojej životnej ceste dostávate mimo tohto manévrovacieho priestoru. Na ceste za svojou víziou potrebujete byť verný svojim hodnotám aj keď je nasnežené a nemusí vám byť hneď zrejmé, kade ďalej. Upozornia vás, že idete niekam, kam ste neplánovali ísť, aby ste sa náhodou nedostali niekde, kde sa nechcete dostať. Toto pekné prirovnanie som počul na úplne inom vzdelávaní, tiež pred niekoľkými rokmi, keď som sa viac-menej hľadal sám, a v tom čase mi to pomohlo.

Budem rád, keď sa na náš blog vrátite po inšpiráciu aj inokedy. Ak chcete pomôcť aj iným, zdieľajte s nimi svoje skúsenosti s vyjasňovaním si vašich hodnôt a priorít.

Článok vám dá najväčší zmysel, ak si ho prečítate spolu s článkami, ktoré mu predchádzali, počnúc prvým zo série – Ako postupovať pri hľadaní svojho životného šťastia? alebo od úvodného článku tohto blogu – Prečo blog o šťastnom živote?

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na našej ceste za životným šťastím.

Rudo D.