Digitálna/počítačová/IT gramotnosť

Dnes si už ťažko vieme predstaviť svet bez digitálnych technológií. Naša schopnosť bezpečne ich používať zvyšuje naše šance na úspech a šťastný život. S rýchlo sa rozvíjajúcimi technológiami rastie aj tlak na našu digitálnu gramotnosť. Technológie vedia pomôcť, ale aj ublížiť. Myslite na to a stále sa vzdelávajte.

Počítačová gramotnosť – Kľúč ku šťastiu v digitálnom veku?

Keď píšem články o inteligencii a gramotnosti (Emočná inteligencia, Pohybová inteligencia, Finančná gramotnosť), nemôžem zabudnúť ani na túto časť našich schopností. Isto so mnou budete súhlasiť, že počítačová gramotnosť nie je niečo, s čím sa človek rodí. Naopak, musíme o ňu v našich životoch zabojovať a keď chceme držať krok so stále komplexnejšími technológiami, jedná sa o neustály proces učenia.

Vzhľadom na rastúci význam technológie a digitálnej komunikácie je dôležité, aby sme sa naučili správne a efektívne využívať počítače a internet. Počítačová gramotnosť nám otvára dvere k mnohým príležitostiam a pomáha nám rozvíjať naše schopnosti a kreativitu. Tiež nás chráni pred nechcenými prekvapeniami v podobe vírusov, krádeže dát, súkromia alebo aj finančnými ujmami.

Čo je počítačová gramotnosť?

Počítačová gramotnosť je schopnosť efektívne pracovať s počítačmi a digitálnymi technológiami vrátane mobilných telefónov. Zahrňuje to rozumieť základným pojmom a funkciám počítačov, ako aj schopnosť pracovať so softvérom, vyhľadávať informácie na internete, komunikovať online a riešiť problémy, ktoré sa môžu vyskytnúť pri práci s technológiou.

Krátko zo sveta počiatkov moderného IT sveta

Pamätám si na svet bez počítačov.

Písal sa rok 1994.

Mal som 16 a študoval som na gymnáziu. Moja sestra v tom čase pracovala vo výpočtovom stredisku a ako médium na uloženie dát v ňom používali dierkované pásky navinuté na kotúčoch. Na mobilný telefón ste v tom čase potrebovali kabelu, pretože sa dosť podobal na medzikontinentálnu vysielačku o hmotnosti pár kilogramov. Bol to zážitok s niekým telefonovať inak ako klasickou pevnou linkou. Málokto si v tom čase predstavoval, ako rýchlo počítačové a mobilné technológie vstúpia do našich životov. Dnes si už vie málokto predstaviť život bez nich.

Písal sa rok 1998.

Počas štúdia na vysokej škole som býval na internátoch a podarilo sa mi získať izbu na 4. poschodí. To bolo jediné poschodie zo siedmych, kde bol zavedený internet.

Keď prišiel na prvých cvičeniach na vysokej škole povel vyučujúceho:“Zapnite si počítače!“, tak môj ostal vypnutý. V podstate som nevedel, ako to mám urobiť. Neskôr som sa naučil, že treba stlačiť to jediné tlačítko široko ďaleko. A že tým nemôžem nič pokaziť. To sú moje prvé vedomé kroky smerom k IT gramotnosti.

Študoval som Fakultu riadenia a informatiky. Pôvodne som šiel na zameranie manažment, len som si to pred koncom druhého ročníka rozmyslel. To bol posledný moment, kedy som si mohol vybrať študijné zameranie na zvyšné 3 roky štúdia. A vybral som si IT – riadiacu a informačnú techniku.

Navrhovali sme riadiace obvody, programovali sme v strojovom kóde pomocou elementárnych inštrukcií, učili sme sa porozumieť procesom v počítačoch, programovali sme jednoduché aplikácie v Pascale a v C-čku.

Písal sa rok 2001.

Na predmete „Automatické riadenie“ nás viedol pán profesor Mikuláš Alexík. Pod jeho vedením som robil aj diplomovú prácu. Išlo o riadiaci systém založený na princípe umelých neurónových sietí – elektronických systémov, ktoré sú schopné učiť sa.

Keď som obhájil svoju diplomovú prácu, vyšiel za mnou učiteľ z katedry manažmentu a oslovil ma, či nechcem pokračovať u neho na doktorandskom štúdiu. Zrejmä si bol dobre vedomý niektorých aplikáciách umelej inteligencie na podporu rozhodovania v manažmente a v prediktívnych systémoch. Dovolím si tvrdiť, že potenciál umelých neurónových sietí je doposiaľ len málo využitý. A pritom… Ale to je na iný článok – o umelej inteligencii.

Písal sa rok 2002.

Vďaka štúdiu na univerzite som sa prelúskal niekoľkými levelmi IT gramotnosti. Svoj druhý počítač som si už po vysokej škole poskladal sám. Chvíľu po štúdiu som programoval, venoval som sa webom, ale moja prvá 5-6 ročná misia v súvislosti s IT bola v závere. Rozhodol som sa pokračovať iným smerom. Ale už, našťastie, podstatne IT gramotnejší.

Píše sa rok 2023.

Následne som roky sledoval, ako sa svet IT vyvíja. Dnes po 20 rokoch IT svetu dominujú viacjadrové aj miniatúrne PC vrátane mobilných telefónov. Vznikli úplne nové internetové aplikácie vrátane sociálnych sietí. Do IT sveta presakuje umelá inteligencia, vedci skonštruovali prvé počítače na princípe superpozície kvantových stavov a vývoj pokračuje geometrickým radom vpred.

Prečo je počítačová gramotnosť dôležitá?

Zvyšuje vašu hodnotu na pracovnom trhu:

V dnešnej dobe sa mnoho pracovných pozícií vyžaduje aspoň základné počítačové zručnosti. Schopnosť používať počítače a softvér je pre mnoho zamestnávateľov dôležitým kritériom pri výbere nových zamestnancov. Čím viac počítačových zručností máte, tým väčšiu konkurenčnú výhodu získate na trhu práce.

Uľahčuje vzdelávanie:

Počítače a internet otvárajú dvere k obrovskému množstvu vzdelávacích zdrojov. S počítačovou gramotnosťou môžete pristupovať k online kurzom, knižniciam a učebným materiálom z celého sveta. To umožňuje neustále vzdelávanie a rozvoj nových zručností.

Posilňuje kreativitu a inováciu:

Počítačová gramotnosť vám umožňuje vytvárať obsah, ako sú webové stránky, grafika, videá a aplikácie. S týmito schopnosťami môžete realizovať svoje nápady, šíriť svoje myšlienky a prispievať k tvorivému prostrediu napríklad cez blogy, vlogy, podcasty, videá na youtube, sociálnych sieťach a pod.

Zlepšuje komunikáciu:

V dnešnej digitálnej dobe je komunikácia cez e-mail, sociálne médiá a online konferencie bežnou súčasťou nášho života. Počítačová gramotnosť vám pomáha efektívne komunikovať a budovať vzťahy s ľuďmi na celom svete. Pozor na nástrahy digitálnej komunikácie – znižuje sa zrozumiteľnosť. Určite lepšie ako si s niekym iným napísať je zavolať si, výrazne zrozumiteľnejší ako hovor je videohovor a najviac zrozumiteľná je osobná komunikácia.

Zvyšuje digitálnu bezpečnosť:

S rastúcim množstvom online hrozieb je dôležité mať základné znalosti o tom, ako chrániť svoje osobné údaje a zariadenia pred škodlivými stránkami, škodlivým softvérom a inými nebezpečenstvami. Počítačová gramotnosť zahŕňa aj osvetu o digitálnej bezpečnosti.

Chráni váš nezávislý úsudok:

nie len vaše citlivé údaje, ale neraz aj váš nezávislý svetonázor a pohľad na základné problémy bytia a spoločnosti. Nie je žiadnym tajomstvom, že internet je plný záujmových skupín, ktoré robia všetko preto, aby vám predali svoj pohľad na vec a ktoré vás aktívne a strategicky ovplyvňujú. Jedná sa nie len o snahu predať, ale aj o oveľa skrytejšie a sofistikovanejšie metódy ovplyvňovania.

Prekuknete algoritmy a stratia nad vami moc:

Algoritmy niektorých sociálnych sietí vám ponúknu presne cielený obsah: a to na základe toho, kde ste v minulosti klikli, pri čom ste strávili najviac času a pod. Ak si toho nie ste vedomí, môže sa poľahky stať, že ostanete žiť v akejsi bubline postojov, ktoré vám budú potvrdzovať vaše presvedčenia o svete. Možno jedinou účinnou ochranou pred takouto hrozbou online sveta je vedomé spochybňovanie svojich vlastných presvedčení napríklad v rozhovore s niekým, kto má iný pohľad na vec.

Ako sa stať počítačovo gramotným?

Učte sa základy:

Začnite s pochopením základných pojmov, ako sú operačné systémy, hardvér a softvér. (hardvér je tá časť výpočtovej techniky – počítačov, mobilov, ktorú môžete rozbiť o stenu. Softvér je naprogramovaný program, ktorý ten hardvér rozhýbe, aby robil to, čo chceme. Operačný systém je softvér, ktorý je potrebné nainštalovať ako prvý, ak chcete používať akúkoľvek aplikáciu = akýkoľvek iný program. V našich končinách je najrozšírenejší operačný systém Windows od firmy Microsoft.)

Porozumejte internetu:

Internet je systém pravidiel, podľa ktorých môžu medzi sebou prepojené počítače komunikovať. Na prácu na internete používame ďalšie užitočné aplikácie podľa toho, čo chceme na internete urobiť. (Najčastejšie používaeme tzv. internetový prehliadač. Medzi najznámejšie patria Chrome od firmy Google alebo Edge (dávnejšie Explorer) od Microsoftu. Keď chceme niečo vyhľadávať, prejdeme v Chrome napríklad na adresu www.google.com. Keď sa chceme dostať na svoj email, tak prejdeme napríklad na adresu www.gmail.com. Ak sa chceme dostať na sociálnu sieť, môžeme do adresného riadku v Chrome zadať www.facebook.com atď.)

Pracujte so softvérom:

Naučte sa používať bežné aplikácie, ako sú textové editory, tabuľkové procesory a prezentácie. (Spoločnosti Microsoft vďačíme aj za u nás najpoužívanejší textový editor – Word, najrozšírenejší tabuľkový procesor – Excel, najznámejší program na prezentácie – Power Point.) Pozrite sa na online kurzy alebo nájdite učebnice, ktoré vám pomôžu získať zručnosti v týchto oblastiach.

Skúšajte nové veci:

Nebojte sa experimentovať s novým softvérom a technológiami. Napríklad, ak máte záujem o programovanie, začnite s jednoduchými programovacími jazykmi a postupne sa zdokonaľujte. (Ak máte ambíciu naučiť sa programovať, potom vám odporúčam prihlásiť sa na kurz programovania. Ťažko sa budete lúskať programovacím jazykom, ak nemáte s programovaním skúsenosti. Dobrý programovací jazyk dneška je napríklad Python)

Zlepšujte svoje digitálne komunikačné zručnosti:

Naučte sa efektívne komunikovať cez e-mail, sociálne médiá a online konferencie. Porozumiete tak lepšie, ako komunikovať s ostatnými online a budete schopní budovať profesionálne kontakty. Cez internet sa môžete spojiť s ľuďmi, ktorí sú tisícky kilometrov ďaleko. Môžete stretať ľudí s podobnými záujmami a pod. (Pamätajte však, že online komunikácia má svoje nástrahy a to najmä: a) Zrozumiteľnosť online komunikácie je obmedzená. Preto ak si dôležitú tému môžete povedať osobne, radšej to tak urobte, ak vám záleží na vzájomnom porozumení. b) Človek môže poľahky prepadnúť sebaklamu, že vlastne sociálne žije, keď žije v online priestore sociálnych sietí.)

Buďte informovaní o digitálnej bezpečnosti:

Učte sa, ako chrániť svoje osobné údaje a zariadenia pred hrozbami online. Nastavte si silné heslá a buďte obozretní pri otváraní e-mailov a klikaní na odkazy. Niekedy sa reálne môže stať, že dostanete odkaz od niekoho z vašich kontaktov s textom napríklad:“Pozri sa na toto:“ alebo ešte lepšie: „Neverím svojim očiam..“ a nasleduje odkaz na nejaké video. Aalebo že by to bol vírus? (Ak dostanete online správu od niekoho, od koho nezvyknete dostávať správy a bude obsahovať aj výzvu kliknúť na odkaz alebo pozrieť video, neklikajte. Verte, oplatí sa vám napísať známemu krátku správu, či vám skutočne poslal ten odkaz on. A až po potvrdení kliknúť na odkaz)

Učte sa neustále:

Technológia sa neustále vyvíja, a preto je dôležité, aby ste sa neustále vzdelávali a zdokonaľovali svoje počítačové zručnosti. Hitom dneška je umelá inteligencia, ktorú už môžete online využívať aj vy. (Napríklad ChatGPT je typ umelej inteligencie, ktorý bol vyvinutý spoločnosťou OpenAI a používa sa na generovanie textu a odpovedanie na otázky a interakciu s ľuďmi v prirodzenom jazyku. Inak povedané vám tzv. chatový klient (aplikácia, cez ktorú si môžete s niekým četovať alebo si popísať v reálnom čase) odpovie na množstvo otázok, ktoré položíte v slovenčine alebo angličtine. MôJ TIP: Neodmietajte hneď to, čomu nerozumiete. Radšej si o tom niečo naštudujte a vyskúšajte porozmýšľať, ako by aj pre vás takáto umelá inteligencia mohla byť užitočná.)

Počítačová gramotnosť je kľúčom

k úspechu v digitálnom veku. A ten jednoducho patrí do šťastného života rovnako, ako do neho patrí aj neúspech. Bez ohľadu na to, či chcete zlepšiť svoju pozíciu na pracovnom trhu, rozvíjať svoje vzdelanie alebo len efektívnejšie komunikovať a spolupracovať s inými, počítačová gramotnosť vám pomôže dosiahnuť vaše ciele a prosperovať nie len v digitálnom svete.

Podnikanie vs. zamestnanie

Čo si v živote vybrať? Podnikať či zamestnať sa? Aké sú hlavné rozdiely medzi podnikaním a zamestnaním? A na čo všetko v našom živote má toto rozhodnutie vplyv? Aj to sa dozviete v novej sérii článkov s názvom „Podnikanie vs. zamestnanie“

Pre tých, ktorí ste dobrí v tom, čo robíte, evidentne tvoríte pridanú hodnotu pre svoje okolie, robíte svoju prácu radi, ale vytúžená odmena nie a nie prísť, mám ešte jedno zamyslenie. Viac-menej mi do tém ako osobnostný rozvoj (článok TU) a finančná gramotnosť (článok TU) spadá aj zamyslenie sa nad tým, čo si v živote vybrať – podnikať či zamestnať sa? Je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí na ceste za svojím životným šťastím v kontexte práce a peňazí. Nemyslite si ale, že na zdravie a vzťahy toto rozhodnutie nemá vplyv.

V sérii článkov Podnikanie vs. zamestnanie sa pozrieme aj na niektoré rozdiely medzi podnikaním a zamestnaním, ktoré sa ťažko vyjadrujú finančne. Začnem jednoducho a neskôr pridám pojem „náklady alternatívnych príležitostí„, ktorý, samozrejme, vysvetlím a pokúsim sa pomocou neho urobiť aj zrozumiteľné finančné porovnania. Sériu článkov začnem dnes príbehom o ideálnom zamestnávateľovi.

Máme na výber

Prvýkrát som nad touto témou skutočne premýšľal, keď som končil vysokú školu. Dal som sám sebe presne túto otázku: „Podnikať či zamestnať sa?“ Spýtal som sa sám seba: „Ktorý zamestnávateľ ma skutočne zaplatí?“ Pozrel som sa na priemerné aj nadpriemerné príjmy zamestnancov a usúdil som, že ani sebalepšie zaplatený zamestnanec nedostáva mzdu, ktorá by mi stála za to, aby som obetoval svoju slobodu a pustil zodpovednosť za svoje smerovanie a tempo rozvoja zo svojich rúk. Medzitým som počul pár príbehov o nespravodlivosti v zamestnaní a bolo rozhodnuté. Založil som si živnosť.

Ideálne zamestnanie

Skúste si dnes, na úvod témy, so mnou predstaviť prípad zamestnanca, volajme ho pán Zamestnanec Šťastný.

Pohovor

Keď pána Šťastného prijímali do zamestnania, vyjadril na pohovore niečo, čo by sme mohli považovať za celkom ambiciózne a odvážne. Povedal: „Chcem sa učiť a čím skôr patriť medzi najlepších obchodníkov. Do 1 roka chcem viesť prvého človeka, do dvoch rokov by som rád postúpil na pozíciu manažéra. Keď budem dobrý, a ja tomu verím, rád by som sa potom prepracoval na riaditeľa nejakej oblasti alebo regiónu. A keď vám ukážem, že si to zaslúžim, ocenil by som, keby ste zo mňa urobili spolumajiteľa tejto firmy.“ Pán Zamestnanec Šťastný ešte netušil, že sa dostal na pohovor do tej najlepšej firmy široko ďaleko. Manažér a oblastný riaditeľ, ktorí viedli pohovor, jeho odvahu a ambície naozaj ocenili. Pochopili, že majú pred sebou možno budúcu hviezdu a možno spolumajiteľa podniku, hoci doposiaľ ani oni neboli spolumajiteľmi. Rozhodne nechceli prísť o takto potencionálne veľmi kvalitného človeka a ponúkli mu plat, o ktorý pán Šťastný požiadal.

Neskorý príchod

Prestrihnime do druhého týždňa v zamestnaní pána Šťastného. Zhodou okolností začali prázdniny, deti sú doma a ráno musí zabezpečiť ich odvoz do tábora. Mešká do práce asi 45 minút. Hneď pri príchode ho víta šéf, ktorému všetko pravdivo vysvetlí. Šéf ho vypočuje, pochopí dôvody meškania a k tomu všetkému ešte vyjadrí: „Môžete prísť neskoro, je to v poriadku, chápem, že inak sa to niekedy nedá.“

Potrebujem zrelaxovať

Pár minút po príchode do práce dostane pán Zamestnanec Šťastný skvelý nápad. Keďže sa doteraz naháňal, napadlo mu, že by mu urobilo dobre, ak sa trochu zrelaxuje, ukľudní a prečistí si hlavu. Preto si v kancelárii pustí do slúchadiel príjemnú hudbu, prestaví si operadlo na kresle do polohy ležmo a uvelebí sa v ňom. Zavrie oči a upriami pozornosť na svoj dych, skrátka – chvíľku medituje. Takých 20 minútiek. Po pár minútach relaxovania však otvorí dvere kancelárie šéf a z výrazu tváre je evidentné, že chce niečo prebrať s pánom Šťastným. Ale hneď vo dverách si všimne, že vyrušuje. Preto sa len ospravedlní so slovami: „Chápem, potrebujete sa zrejme ukľudniť alebo máte tvorivú chvíľku? Tak či tak – nechám vás,“ a potichu zatvorí dvere s chápavým: „Prídem neskôr..“

Dovolenka

Pán Zamestnanec Šťastný má tesne pred obedom telefonát od svojej manželky a rozhodne sa zastaviť za svojim šéfom, pretože od neho niečo potrebuje. Dozvedel sa, že jeho 6-ročná dcérka, ktorá tancuje v súbore, bude mať na budúci týždeň súťaž mimo Slovenska, kde by s ňou chcel byť a zažiť túto dôležitú chvíľu v jej živote s ňou. Preto požiadal šéfa o týždeň dovolenky uprostred leta a to hneď na budúci týždeň. Po svojich minulých skúsenostiach očakáva empatické prijatie a v podstate nepochybuje, že mu šéf termín dovolenky odobrí. A tak sa aj stane. Šéf len dodal: „Tieto momenty v živote svojich detí nesmiete premeškať.“

Sociálne väzby

Na obede sa pán Šťastný zamestnanec tak pohrúži do debaty s kolegami, že si ani nevšimne, že prešvihol čas vyhradený na obed. Ale stretlo sa to s pochopením, pretože šéf vie, aké dôležité sú sociálne väzby medzi zamestnancami. Ešte si k tomu aj s kolegami vypočuli krátky a múdry komentár šéfa: „Kvalitné vzťahy prospievajú životnému šťastiu a pre nás je dôležité, aby boli všetci zamestnanci šťastní ľudia.“

Poobedná siesta

Pán Šťastný sa vo svojej práci cíti dobre. Obľúbil si najmä jeden zvyk svojich kolegov, ktorý prichádza na rad hneď poobede. Ide o poobednú, asi polhodinovú siestu, ktorú si takto vospolok v kancelárii doprajú každý deň. Stiahnu rolety, potichu si pustia príjemnú hudbu, na dvere zavesia tabuľku „NERUŠIŤ“, aby všetci vonku vedeli, že sa to teraz nehodí. A spokojne si poobede chvíľku takto vospolok odfúknu. Šéf, ako inak, nápis a ľudské potreby zamestnancov rešpektuje, a preto chápavo do miestnosti nevstúpi, aby náhodou niekoho nevyrušil. Pomyslí si: „Predsa chcem, aby podávali 100%-ný výkon, a každý vie, že poobede sa sústredí na prácu ťažšie.“

Zaplatené nadčasy, žiadna práca doma

Po takejto sieste plný energie pán Šťastný vybavuje prácu, urobí zopár telefonátov, povenuje sa administratíve, keď si uvedomí, že toho má nejako veľa. Ide teda znova za šéfom, aby ho odbremenil od nejakej práce alebo si vypýta vyšší plat za to, že musí ostávať o polhodinu dlhšie v práci, aby všetko stihol. Šéf opäť bez mihnutia oka súhlasí a zvýši mu plat, aby mal zaplatenú každú minútu, ktorú práci venuje. Dodá len: „Naozaj by som nechcel, aby ste si brali prácu domov. Doma je doma, tam máte svoje vlastné radosti aj starosti, ktorým sa máte venovať. Vážim si, že ostanete polhodinu dlhšie a rád vás za to odmením zvýšenou hodinovou mzdou.“

Záujem, vypočutie a pochopenie

Pán Zamestnanec Šťastný je zatiaľ s dňom spokojný. Absolvuje jedno školenie, kde sa o neho zaujímali. Chceli počúvať jeho názory, pretože si uvedomovali, že to je to najcennejšie, čo im môže dať. A hovorili mu svoje názory na rovnaké témy. Takto prvýkrát zažil v praxi „tímové učenie“. Bavilo ho to a cíti, že mu školenia pomáhajú. Má tam okolo seba aj zopár naozaj skúsených ľudí, od ktorých sa veľa učí. Jeden z nich sa mu dokonca osobne venuje a zaúča ho aj mimo školení.

Guru, mentor, kouč..

Neskôr, takmer na záver pracovného dňa, spolu so svojím mentorom absolvujú jedno 30 minútové obchodné stretnutie, aby pán Zamestnanec Šťastný mohol pozorovať to, čo sa učil na školení, priamo v praxi. Pán Šťastný je skutočne šťastný, pretože cíti, ako sa deň po dni rozvíja. Ako inak, je predsa v práci obklopený ľuďmi, ktorí sa rozvíjajú tiež.

Platený sebarozvoj

No a perlička na záver. Posledná hodina pracovného dňa pána Zamestnanca Šťastného spočíva v tom, že si má púšťať nahrávku zo školenia a vypisovať si zaujímavé myšlienky a pasáže, nad ktorými má premýšľať, niektoré sa má učiť, trénovať ich, skrátka pracovať s nimi . Je to hodina sebarozvoja každý deň, ktorú mu zamestnávateľ platí. Predsa chce, aby sa zamestnanci denno-denne rozvíjali. Aby sa im to stalo zvykom a priviedlo ich to k intenzívnemu osobnostnému rastu.

Zdroj energie

Pán Zamestnanec Šťastný ide po ďalšom dni strávenom v novej práci domov a znova si uvedomuje, že vôbec nie je unavený. Naopak, práca ho nabila energiou. Lepšie spoznal pár zaujímavých, úspešných, šťastných ľudí, ktorí sa vo svojej práci spolu cítia výborne a ráno vstupujú do kancelárie s úsmevom na tvári. Keď sa blíži víkend, dá sa povedať, že sa už istým spôsobom tešia na pondelok.

Zdroj poznania

Posuňme sa s pánom Šťastným o pol roka dopredu. Stihol si už všimnúť vplyv novej práce na jeho súkromný život. Keďže deň po dni prichádza domov plný energie a nového poznania, uvedomuje si, ako pozitívne jeho práca vplýva na celý jeho život. Zlepšila sa mu komunikácia s manželkou, dnes ju chápe viac ako pred polrokom. Ona to oceňuje a ako múdra manželka mu to vracia. A keďže majú dostatok financií, trávia spolu podstatne viac aktívne strávených chvíľ. Nesedia doma pred televízorom, za počítačom, deti si nepozerajú rozprávky na tablete, naopak – cestujú a objavujú nové miesta, venujú sa spolu športu, relaxu, objavujú spolu svoje nové vášne.

Chyba sa toleruje

Pán Šťastný vníma, ako postupuje na popredné miesta celofiremných obchodníckych štatistík, a bol mu pridelený človek, ktorého bude viesť a zaúčať. O pár mesiacov na to vedie už skupinu 3 ľudí. Jeden z nich, ktorého mu manažér pridelil len pred týždňom, však okradne firmu o peniaze. Za normálnych okolností by sa okamžite hľadal vinník, ktorý by musel byť náležite potrestaný, ale pán Šťastný všetko vysvetlí manažérovi, najmä to, že udalosť nemohol ovplyvniť. Manažér pochopil, že to bola jeho vlastná chyba, pridelil mu nesprávneho človeka. Vedel, že je vo firme, ktorá vie odpustiť a dať človeku druhú šancu. Cítil to ako osobné zlyhanie. Svoju chybu verejne priznal a očistil naštrbené meno pána Šťastného.

Presiahol som rozsah pôvodného zámeru, preto sa pozrime na poslednú udalosť z pracovného života pána Zamestnanca Šťastného.

Spravodlivý výber

Pán Šťastný so svojím tímom skutočne po krátkej dobe dosahoval nadpriemerné výsledky a ukazovalo sa, že svoju prácu robí naozaj dobre. V istom momente firma potrebovala nového zástupcu riaditeľa obchodu. Kandidátov bolo niekoľko, pán Šťastný bol jedným zo skutočne horúcich. Do tejto pozície ho nominovali obchodné výsledky s jeho skupinou. Vtom sa však objaví zástupca starostu obce ako dlhoročný kamarát riaditeľa. Po krátkom rozhovore vysvitlo, že by bol rád, keby spomínanú pozíciu zástupcu riaditeľa získala jeho manželka, ktorá, mimochodom, asi ani nevedela, čím sa firma zaoberá. Hoci tento dobre vyzerajúci pán pôsobil pri príchode veľmi sebaisto, vyzeralo to, že odchádzal rozrušený. Obchodný riaditeľ mu vysvetlil, že je pre neho dôležitejšie to, aby jeho zamestnanci cítili, že sú v spravodlivej firme, ako pár zákaziek, ktoré mu v minulosti odporučil zástupca primátora a ktoré mu už zrejme nebude dohadzovať. Zachoval sa ako skutočný vodca, ochránil svojich ľudí aj firmu pred nekvalitou, ktorá by zrejme narástla, ak by sa rozhodol rodinkársky.

A kto získal danú pozíciu? Predsa nejaký šťastlivec, čo si to zaslúžil 🙂

Utópia

Myslím, že bolo dosť príbehu, ktorého najjednoduchšiu formu okomentoval môj známy jedným slovom – UTÓPIA. A viete, prečo som mu ho hovoril? Pretože sa mi posťažoval, že v deň, keď sme sa stretli, sa u neho v práci plánovali dovolenky a jediný termín, ktorý bol pre neho dôležitý z celého roka, si nevybojoval… No nepripomenulo by vám to pána Zamestnanca Šťastného?

Závery si musí urobiť každý sám. Nabudúce sa zamyslíme, prečo sa mnohí zamestnajú a prečo iní podnikajú.

Ďakujem za pozornosť, som presvedčený, že aj tieto témy sú kľúčové na ceste za životným šťastím.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj – Finančná gramotnosť

Čo to je finančná gramotnosť? Na čo nám slúži? Čo sú najčastejšie limitujúce presvedčenia v kontexte – peniaze a majetok? Nech sa páči, ďalší článok pre vás. Tentokrát o finančnej gramotnosti, ako prirodzenej súčasti trvale šťastného človeka.

V minulých článkoch sme sa spolu podrobnejšie pozreli na Emočnú inteligenciu (TU), Pohybovú inteligenciu (TU), dnes si posvietime na finančnú gramotnosť ako prirodzenú súčasť trvale šťastného človeka. Keď už niekto nemá ambície vedieť, ako sa o peniaze starať, tak by bolo fajn byť aspoň tak finančne gramotný, aby o ne neprichádzal, aspoň nie vo veľkom.

Finančná gramotnosť – čo to je?

Finančnú gramotnosť vnímam ako schopnosť rozumieť tomu, ako peniaze a finančný trh funguje, a schopnosť vedieť to využiť vo svojom živote, aby sme uspokojili nielen svoje nutné potreby a zabezpečili finančnú stabilitu seba a svojej rodiny, ale aby sme si splnili aj svoje menšie či väčšie sny .

Je to schopnosť využiť manévrovací priestor, ktorý nám dáva legislatíva a finančné inštitúcie na to, aby sme sa čím skôr počas života prepracovali k tzv. finančnej nezávislosti a slobode. Je to niečo ako dôchodok, ale nemusíme čakať na jeseň života a o výške našej mesačnej renty nerozhoduje štát, ale sme to my a naša úroveň finančnej gramotnosti.

Súčasťou finančnej gramotnosti je tzv. daňová optimalizácia – byť si vedomý legálnych možností, ktoré máme, aby sme viac peňazí tak povediac udržali doma.

Na čo nám slúži finančná gramotnosť?

Finančná gramotnosť nie je o tom, aby sme mali čo najviac, ale aby sme mali dosť finančných zdrojov pre svoju sebarealizáciu. Na to, aby sme mohli slobodne premýšľať, rozhodovať sa a konať presne tak, ako chceme.

Subjektívny pocit dostatku nám zväčša prinesie do života pokoj. Objektívny dostatok finančných zdrojov nám dodá obrovské množstvo tvorivej energie na realizáciu svojich menších či väčších projektov. A o to predsa ide, aby sme sa posúvali vpred za svojou predstavou o našej vlastnej budúcnosti – za našou víziou.

Piliere finančnej logiky využijeme najmä pri riešení svojho bývania, pri akumulácii dôchodku, starostlivosti o existujúci majetok, pri zabezpečení (poistení) svojho príjmu – pracovnej sily, vytváraní rezerv, či už krátkodobých alebo dlhodobých, zabezpečení svojho majetku, pri financovaní akéhokoľvek zámeru v rámci práce alebo súkromnej sebarealizácie.

Finančná gramotnosť a limitujúce presvedčenia

Ako inak, naše presvedčenia nás zväčša ovládajú aj v kontexte nášho majetku a peňazí.

Vyštudoval som ekonómiu, tak som finančne gramotný

Hoci som mal na vysokej škole ekonómiu, manažment a finančné účtovníctvo len 2 roky, čo-to som sa naučil. A aj keď som mal dobré známky, nerozumel som tomu. Po niekoľkých rokoch podnikania s financiami som si vytiahol skriptá z predmetu Základy ekonomickej teórie a pustil som sa do čítania. Vnímal som ich ako niečo nové, čo som ešte v minulosti nedržal v rukách a nečítal. Keď som o niečom čítal, vedel som zároveň, ako to funguje v praxi. A sem-tam som objavil nejakú tú chybičku, z ktorej bolo zrejmé, že autorka nemala s témou osobnú skúsenosť. Nikoho sa nechcem dotknúť, učiteľov si vážim, len chcem pootvoriť oči niekomu, kto to možno potrebuje a je na to pripravený.

Len si odpovedzte na otázku: „Mám toľko finančných zdrojov, koľko chcem alebo potrebujem pre to, aby som bol slobodný človek a aby som sa vo svojom živote mohol naplno sebarealizovať?“ (realizovať projekty na ceste za svojou víziou) Alebo: „Som na najlepšej ceste za svojou finančnou slobodou?“ Malo by to byť zrejmé z hodnoty vášho majetku a z dynamiky jeho vývoja (napríklad z medziročných porovnaní za posledné roky). Niekto nemal dosť času, aby sa do dnešného dňa prepracoval k svojej vízii, ale malo by byť zrejmé, že je na tej najlepšej ceste.

Nie je mojou úlohou posudzovať, nakoľko je niekto finančne gramotný alebo nie, finančná gramotnosť bez výsledkov v praxi nie je finančná gramotnosť. Minimálne to nie je to, o čom píšem.

Peniaze kazia charakter

Počuli ste už výrok, že peniaze kazia charakter? Toto presvedčenie je pomerne rozšírené a zároveň pomerne nebezpečné. Nechcete si predsa nechať pokaziť charakter. Skúste si predstaviť situáciu, že máte naozaj veľa peňazí. Čo by sa stalo s vašimi hodnotami? Asi nič zásadné, len by sa konečne mohli naplno prejaviť. A to presne tým, čo by ste s tými peniazmi urobili. Hodnotovo zorientovaný človek, verný pravde a usilujúci sa o lepší svet by s nimi rozhodne vykonal niečo iné ako niekto, kto je zvyknutý podvádzať, klamať, čerpať nefér výhody na úkor ostatných. Nie sú to peniaze, ktoré niekomu pokazia charakter. Človek je, aký je, zväčša sa mení pomaly. Peniaze mu však dajú zelenú pre jeho realizáciu – prejavenie. Ak toto presvedčenie ovláda aj vás, odporúčam vám porozmýšľať nad zmenou, pretože môže byť jednou z hlavných príčin, prečo vaše podvedomie do vášho života peniaze nepustí.

Peniaze sú zlé

Alebo také jednoduché presvedčenie – peniaze sú zlé. Za 17 rokov podnikania na finančnom trhu som sa s týmto presvedčením u ľudí stretol zopárkrát. Takmer každý z nás sa snaží zlo zo svojho života vypudiť a ľuďom s týmto presvedčením sa to darí. Zväčša prežívajú svoj život v nedostatku. Peniaze sú zlé v rukách človeka, ktorému vládnu. Rozumný a hodnotovo zorientovaný človek s nimi dokáže vykonať veľa dobra. Štatistiky ukázali, že drvivá väčšina ľudí, ktorí získali v krátkej dobe peniaze, o ne v krátkej dobe aj prišla. Či už podľahli drogám, gamblerstvu, alebo sa len nechali oklamať, rozhodne skončili podstatne horšie, ako keby žiadne veľké peniaze nezískali. Neznamená to však, že peniaze sú zlé.

Pozrite si príbeh Tomáša Baťu. V jeho životopise nájdete zmienku, že skrachoval a bol na mizine. Jeho to však posilnilo. Naučil sa niečo nové, čo v minulosti nevedel, a pustil sa do toho inak – poučený skúsenosťou. A ako to skončilo? Asi viete, že Tomáš Baťa bol priekopníkom svojej doby, vybudoval jeden z najväčších svetových podnikov a dodnes inšpiruje podnikateľov, ekonómov aj top manažmenty po celom svete. Pozrite si životný príbeh ktoréhokoľvek bohatého človeka a ja vám garantujem, že väčšina v minulosti skrachovala, prišla o peniaze. Ale nevzali si preto život. Naopak, posilnilo ich to.

Môžem si všímať, koľko zla je na svete a ako sa peniaze zneužívajú. Ale to by som asi nevidel pravý opak – že spôsobujú aj dobro, že dodávajú energiu a vytvárajú priestor pre realizáciu projektov, ktoré pomáhajú ľuďom.

Viete, čo je najväčšia pravda? Že peniaze nie sú ani dobré, ani zlé. Proste sú to peniaze. To my sa im snažíme priradiť nejaký náboj podľa toho, čo sme zažili alebo počuli.

Nemám a je za to zodpovedný niekto iný

Presvedčenie o zodpovednosti – nemám a je za to zodpovedný niekto iný: rodič, zamestnávateľ, situácia na pracovnom trhu alebo daňová politika štátu… Prekvapí vás, keď vám poviem, že ste to len a len vy, kto rozhoduje o tom, či máte dostatok alebo nedostatok? Je jedno, či vás to prekvapí alebo nie, skrátka – je to tak. Radíte sa vo finančných otázkach s odborníkom a odovzdávate mu zodpovednosť? Chyba. Zodpovednosti sa nevzdávajte. Vypočujte si jeho názor na váš zámer, skúsenosti sú fajn, ale zodpovedný za kvalitu svojho života aj v kontexte peňazí ste vy. Preto premýšľajte, zapojte svoje poznatky, svoj „sedliacky“ rozum a prijmite radu, ak ju chápete a ste s ňou v súlade. Len a len vy budete znášať všetky dôsledky každého vášho rozhodnutia, ktoré sa týka peňazí. Presne tak, ako práve teraz znášate dôsledky všetkých rozhodnutí, ktoré ste urobili v minulosti.

Kto má peniaze, ten ich nakradol alebo zdedil.

Či chceme, či nie, veľa ľudí na Slovensku zbohatlo podvodne a mnohí politici otvorene rozkrádajú majetok štátu ďalej. Aj preto je toto presvedčenie dodnes pomerne rozšírené. Najmä keď aj v médiách počúvame len o tých podvodných spôsoboch získania majetku. Keby bol na programe televíznych novín príbeh niekoho, kto premýšľal a drel a nakoniec verný pravde dokázal, čo chcel, asi by to bola pre väčšinu ľudí nuda. Znížila by sa sledovanosť a cena reklamy v primetime by prudko poklesla. O to viac si vážim každého, kto svoj biznis vybudoval poctivo, je na ceste svojho osobného majstrovstva v tom, čomu sa venuje, odkladal si čosi denno-denne, odopieral si niečo, čo niekto iný nie. Nerád niekomu krivdím, preto si všeobecne – paušálne nedovolím označiť niekoho za zlodeja len preto, že peniaze má.

Ľahko získal, ľahko stratil

Na tomto porekadle čosi skutočne je. Prirodzene, ako sa v živote vyvíjate, mali by ste sa jedného pekného dňa dostať do situácie, že už nejaký majetok máte (nebude to asi hneď finančná nezávislosť ani sloboda). A ten si vyžaduje vašu pozornosť a starostlivosť. Počas toho, ako postupne svoj majetok budujete, zároveň sa postupne učíte aj starať sa oň. A vaše poznatky by mali byť dostatočnou ochranou voči tomu, aby ste oň ozaj neprišli. Inú situáciu má niekto, kto majetok získa v relatívne krátkom čase. Musí sa oň vedieť postarať hneď, nemá čas na pokojné učenie v malom, potom trocha väčšom, neskôr väčšom, až sa konečne vie postarať aj o veľa peňazí. A aj preto existuje objektívne väčšie riziko, že spraví chybu, ktorú väčšina investorov považuje za ďalšiu lekciu v malom. Ale on ju ešte nepozná, a preto môže byť táto lekcia zbytočne drahá.

Finančná gramotnosť a zdravie

Žijeme vo svete, kde takmer všetko niečo stojí, alebo, vyjadrené inak, nič nie je zadarmo. Chcete zdravo žiť? Začnime stravovaním. Môžete si kupovať ovocie a zeleninu v obchodnom reťazci. Bude lacná. A zároveň možno aj bez chuti, na akú ste zvyknutý u poctivo dopestovaných vo vašej vlastnej záhradke. Prečo? Chemickým ošetrovaním plodín sa zabíjajú aj prospešné baktérie v pôde, ktorých úlohou je upraviť napríklad minerály v pôde do formy, ktorú vie plodina zužitkovať. Tá následne obsiahne tieto minerály a tieto dodajú rajčine alebo jablku vo vašej záhradke výraznú – typickú chuť.

Alebo si nakúpte biopotraviny vo farmárskom obchode a pripravte sa na zvýšené výdavky za stravovanie. Z nejakých 200-300 eur mesačne sa môžete poľahky dostať na 2 až 4-násobok. Dovoľte si to pri priemernom slovenskom príjme – v čistom pod 1000 eur!

Snáď najväčšie riziko u menej finančne gramotných ľudí predstavuje hrozba, že o peniaze prídu. Nie každá finančná chyba bude „len“ o skúsenosti. Existujú aj také chyby, z ktorých sa autor nemusí vyhrabať do konca života. Nazývam ich jednoducho – veľké finančné chyby. Pamätáte si spoločnosti ako Horizont, BMG a pod.? Zopár nešťastníkov si kvôli svojej neznalosti pravidiel finančnej logiky siahlo na to najcennejšie. Takže v kontexte zdravia zaplatili najvyššiu cenu.

V neposlednom rade stačí, ak ste niekedy prišli aj o menej peňazí, nie hneď o všetky celoživotné úspory. Vždy to je nepríjemné, zväčša sa to spája s veľkým psychickým vypätím, naše telo sa cíti v ohrození, vypína imunitný systém a zvyšok si domyslite.

Myslím, že smelo môžeme povedať, že naša finančná gramotnosť súvisí s naším zdravím a to hneď vo viacerých rovinách.

Základy finančnej logiky

Nech je už úroveň vašej finančnej logiky akákoľvek, rozhodne by ste mali rozlišovať nasledovné pojmy a rešpektovať nasledovné princípy.

Pravidelná renta

Je to pravidelne, napr. mesačne vyplácaná peňažná čiastka. Zdrojom vašej pravidelnej renty môže byť váš zamestnávateľ, vtedy sa to volá výplata. Alebo sociálna poisťovňa, vtedy môže ísť o sociálnu dávku alebo dôchodok. Alebo to môžete byť aj vy sami, ktorí si budete pravidelnú (napríklad mesačnú) rentu vyplácať. Môže to byť z prenájmu jednej alebo viacerých nehnuteľností, alebo renta z vlastného kapitálového majetku (investovaný finančný kapitál). Ide mi len o to, aby sme sa rozumeli, keď povieme, že niekto dostáva napríklad mesačnú rentu.

Pasívny príjem

Je pravidelný príjem, pre ktorý nemusíme chodiť do práce, zarábame ho bez dodatočnej energie, času, investícií… Predstavte si to takto: Ste doma a niekto zazvoní pri vašich dverách. Otvoríte, ten niekto vám podá nejakú čiastku peňazí – váš pasívny príjem, a odchádza preč so slovami: „O mesiac som tu zas. Dovidenia.“ Svoju energiu, čas a financie musíte investovať len v procese vytvárania pasívneho príjmu. Niečo skrátka treba zariadiť tak, aby vám to prinášalo v pravidelných intervaloch rentu. Vy nemusíte čakať na starobný dôchodok, sami si môžete vybudovať svoj vlastný pasívny príjem.

Ak ste finančne gramotný, zrejme vám pri tom najviac pomôžu podielové fondy. Ak ich zatiaľ nepoznáte, odporúčam vám – začnite sa o nich vzdelávať. Na Slovensku ľudia stále uprednostňujú ukladanie peňazí do bánk. Ale čo je vlastne 2. pilier dôchodku? A čo je 3. pilier na Slovensku? A čo vám ponúkajú v bankách (kamenných inštitúciách), keď poviete, že chcete investovať? Sú to práve spomínané podielové fondy. Tak sa o nich niečo naučte a poraďte sa s odborníkom, ktorý pre vás vyberie tie pravé na základe toho, kto ste a čo je možné. Jedine vlastné konto s vlastnými úsporami vám môže dať istotu a pokoj. Žiaden štát.

Alebo si môžete kúpiť niekoľko bytov a prenajímať ich. Pozor, bude to napínavá cesta, veľmi pri tom odporúčam využiť služby niekoho, kto sa vám o všetko postará, a z inkasovaných prenájmov ho budete platiť. Alebo si môžete vybudovať akýkoľvek iný vlastný biznis, ktorý postupne dovediete do stavu, kedy bude fungovať aj bez vás.

Mohli by sme pokračovať v príkladoch pasívneho príjmu, dôležité však je uvedomiť si, čo to pasívny príjem je a že to je jeden z najdôležitejších pojmov, ktorý potrebujete poznať, ak chcete narábať so svojimi peniazmi zmysluplne a dlhodobo.

Finančná nezávislosť

Predstavte si, že váš pasívny príjem je vyšší ako vaše výdavky. V tom momente sa môžete slobodne rozhodnúť, či sa vám chce ďalej chodiť do práce, aby ste zarábali peniaze. Ak máte väčšie sny a ak vás vaša práca baví, tak asi máte dosť energie na to, aby ste spokojne pracovali ďalej a pokojne si v živote dopriali viac a viac toho, čo vám robí radosť. Ale ak nerobíte radi to, čo robíte, môžete to pokojne zmeniť bez rizika, že vás to finančne ohrozí. Môžete sa v podstate venovať, čomu chcete, v hraniciach vymedzených rozdielom medzi vašimi pasívnymi príjmami a výdavkami.

Finančná sloboda

Hlavný rozdiel medzi finančnou nezávislosťou a finančnou slobodou spočíva v tom, že ako finančne slobodný človek už nemusíte počítať, či máte dosť na jedno alebo druhé, či sa zmestíte do vašej mesačnej renty alebo do nejakého prebytku. Máte dosť zdrojov na to, aby ste si spokojne užili zvyšok života podľa svojich predstáv. Napríklad si pokojne doprajete svoju obľúbenú Mozartovu guličku na Námestí sv.Marka v Benátkach, hoci tam môže stáť výrazne viac. A dali by ste si ju bez mihnutia oka, aj keby stála 1000 eur. Ste predsa finančne slobodný človek. Nástroje, ktorými dosahujeme finančnú slobodu, sa veľmi nelíšia od nástrojov, pomocou ktorých dosahujeme finančnú nezávislosť. Niektoré z nich sú tu:

Poistenie

Jedná sa o krytie rizika, že nastane náhodná situácia (môže nastať aj nemusí), ktorá by pre vás znamenala neúmernú stratu na majetku alebo na zdraví, ktorá by mohla ohroziť vašu finančnú stabilitu. Malo by rešpektovať vašu aktuálnu životnú situáciu. Zo skúsenosti napíšem, že zhruba polovica ľudí by zrejme nemala poistené ani svoje auto, pokiaľ by to nebolo predpísané zákonom. Len sa spýtam – čo myslíte, čo spravidla trvá dlhšie? Kým človek majetok získa (ak ho získa) alebo kým oň príde (ak oň príde)? Predstavte si, že sa rozbiehate z nuly a s vypätím všetkých síl si kúpite byt na úver, ktorý budete splácať 30 rokov. Viete si predstaviť, že by ste o taký byt prišli napríklad zemetrasením, ktoré sa vyskytne raz za 200 rokov? Nemáte byt, úver musíte splácať ďalej a navyše si znova potrebujete riešiť otázku svojho bývania. Dovoľte si ho nepoistiť, ibaže by ste sa do podobných situácií nechceli v živote dostať.

Poistiť si môžete nielen majetok, ale aj zdravie, dokonca aj smrť – niekomu je jedno, čo bude s jeho blízkymi po jeho smrti, niekto iný nechce po sebe zanechať úvery, ale práve naopak, chce zanechať dedičný balík. Niekedy to je namieste, inokedy si ľudia poisťujú aj riziká, ktoré vďaka svojej situácii nemusia. Keď hovoríte o poistení so svojím finančným sprostredkovateľom, počúvajte a premýšľajte. Ide o váš život.

Kolektívne investovanie

Spomenul som podielové fondy. Ide o formu kolektívneho investovania, ktorú upravuje zákon. Čisto technicky ide o to, že vďaka väčšiemu objemu peňazí, ktoré sa investujú (spoločný balík všetkých podielnikov), sú vám dostupné investičné možnosti, ku ktorým by ste ako individuálny investor nemali prístup. Riziko podstupujete také veľké, ako si sám (v spolupráci s odborníkom) navolíte. Najväčším rizikom pri podielových fondoch je investor sám (hoci často vedený práve finančným sprostredkovateľom/poradcom).

Nenechávajte ani túto oblasť finančnej gramotnosti na náhodu (nerozumiem, ale súhlasím) a začnite sa vzdelávať. Najskôr si to skúste v malom a keď to budete robiť dobre, tak si kolektívne investovanie do podielových fondov obľúbite. Učte sa aspoň do momentu, kedy budete rozumieť tomu, čo vám sprostredkovateľ ponúka a prečo práve toto práve vám. Malo by vám to dávať zmysel a malo by to odrážať vašu životnú etapu, v ktorej sa nachádzate – buď ste vo fáze budovania majetku, alebo vo fáze poberania renty.

Úvery

Neexistuje jasné pravidlo, podľa čoho je pre niekoho ten istý úver tzv. dobrý a pre niekoho zlý. V skratke napísané – ide najmä o to, čo s ním urobíte v kontexte svojej situácie a ako dobre sa o svoje peniaze viete postarať. Vo všeobecnosti môžeme úvery rozdeliť na 3 základné druhy – podnikateľské úvery, úvery na bývanie (zabezpečené nehnuteľnosťou) a iné (najmä spotrebné úvery, kreditné karty a kontokorentné – mínus na účte).

Spomínam si, ako sme asi v 3. ročníku na vysokej škole riešili na predmete základy účtovníctva prípad, kde sme mali rozhodnúť o tom, či sú pre nejakú firmu lacnejšie cudzie zdroje (úver) alebo vlastné zdroje. Výsledok ma vtedy prekvapil, ale postupom času mi dával väčší a väčší zmysel. Cudzie zdroje vyšli neporovnateľne lacnejšie. Ale pozor, nie pri nízkej finančnej gramotnosti. Viac-menej to platí aj pre súkromné osoby, ale je tu jedna podmienka, treba sa vedieť o peniaze zmysluplne a finančne inteligentne postarať. To znamená, že nie je jedno, čo s peniazmi z úveru urobíte, a nie je jedno, čo robíte so svojím ostatným majetkom a záväzkami.

Neviditeľná ruka trhu

Pracujete preto, aby ste vytvorili pridanú hodnotu, aby ste boli užitočný a pomáhali svetu? Alebo skrátka, aby ste zarobili peniaze? Je to veľký rozdiel. Ak je vaša práca užitočná a vy ste stále viac a viac prínosný pre širšie okolie a svet, môžete sa spoľahnúť na to, že neviditeľná ruka trhu za vami peniaze skôr či neskôr nasmeruje. A to neznamená, že si musíte byť svojej pridanej hodnoty vedomý. Dokonca nad tým nemusíte vôbec premýšľať. Vaša práca je skrátka buď prínosom pre svetovú ekonomiku, alebo nie. A táto samočinná, pre nás ťažšie uchopiteľná entita zaručene posilní to, čo posilní ju.

Neviditeľná ruka trhu je akýsi najvyšší sudca finančných trhov. Nezaujíma ju, čo si myslíte, iba čo naozaj robíte, ako veľmi pomáhate tomu, aby boli ľudia v živote šťastní. Čím viac si ekonómovia myslia, že kontrolujú trh, tým viac sú znova a znova prekvapení, keď im neviditeľná ruka trhu ukáže, že to bude inak, a dá im príležitosť pochopiť niečo viac.

Možno by sme ju mohli nazvať aj finančná gramotnosť kolektívneho vedomia, ale v tomto článku nechcem byť veľmi ezoterický 🙂

Majetok a závisť

Na ceste za finančnou nezávislosťou a slobodou vás čakajú aj vedľajšie efekty, nad ktorými asi veľmi nepremýšľate a v banke, ani nikde inde vám ich nepovedia. Neustále by ste mali triezvo posudzovať, komu čo o svojom majetku prezradíte v kontexte toho, aby ste si sami nenarobili viac starostí na protiváhu dobrého imidžu finančne gramotného človeka. Málokto vníma, čo ste pre svoj majetok museli podstúpiť, čo ste si museli odoprieť, skoro každý vidí len výsledok. Niečo, čo on nemá a vy máte. A žije sa s tým lepšie. Možno si odopriete novú kolekciu v nejakej módnej predajni. Kým iní si doprajú a uprednostnia okamžitý úžitok, vy máte pred sebou vyšší cieľ, pre ktorý sa oplatí odložiť spotrebu. Ľudia nevnímajú, čo robíte, keď vás nikto nevidí, koľko denne robíte, čo si pre vyšší cieľ odopierate. Vidia len vaše oblečenie, vašu kanceláriu a vaše auto. A závery si urobia často sami bez dodatočných otázok.

Prečo som sem túto stať dal? Pretože ak budete so svojimi peniazmi narábať finančne gramotne, aj táto skúsenosť si na vás v istom momente počká. Skrátka, v súčasnej spoločnosti sa úspech neodpúšťa, nech zaň zaplatíte akúkoľvek cenu. Našťastie, existujú aj ľudia, ktorí v sebe závisť proste nemajú, naopak, doprajú vám v dobrom a zaujímajú sa o to, ako ste to dokázali. Môže to byť pre nich zdroj inšpirácie a pozitívnej motivácie. Chvála im.

Záver

Na peniaze a finančnú gramotnosť by sme sa mohli pozerať dlho. Tak či tak si práve dnes všetko nepovieme, preto súdim, že je najvyšší čas teraz uzavrieť tému. V blízkom čase sa môžete tešiť na článok, ktorý sa aj z pohľadu finančnej gramotnosti bude venovať téme „Podnikanie vs. Zamestnanie“. Alebo inak – Osobnostný rozvoj a práca.

Všetko začína v hlave. Aj stav vášho majetku. Zbavte sa limitujúcich presvedčení, ktoré vás odsúdia na život v nedostatku. Nahraďte ich novými. Premýšľajte, čo by ste robili, keby ste peniaze mali, a možno vás to nabije energiou, ktorá vám doteraz chýbala. Ktorá bude chýbať vždy, ak si pod peniazmi a majetkom predstavím diabla, ktorého sa snažím zo svojho života vypudiť. Nevravím, že sa máte k peniazom modliť, len ich začnite viac priťahovať.

A pamätajte na chorobu dnešnej doby – nechcite všetko hneď teraz. Vyžaduje si to čas. Keby to bolo ľahké, tak by sme boli všetci nesmierne bohatí, ale nie je to tak. Trpezlivosť je jedna z najdôležitejších vlastností dobrého investora. Asi nebudete finančne slobodní za jeden rok. Aj keď vás ani náhodou nechcem limitovať a hádzať na vás nejaké svoje limitujúce presvedčenia, ale väčšinou to trvá niekoľko rokov až desaťročí. Lenže čo to je v porovnaní s tým, čo získate? To už musíte posúdiť každý sám. Pre mňa osobne má veľkú cenu sloboda a sebarealizácia, takže v tom mám jasno.

Pre túto chvíľu vám ďakujem za pozornosť a úprimne sa teším na to, ako v budúcnosti spolu tému finančnej gramotnosti rozšírime či už formou komentárov, alebo ďalších článkov, ktoré s touto témou budú súvisieť.

Verím, že tento článok bol pre vás užitočný.

Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na ceste za trvalým životným šťastím.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj – Pohybová inteligencia

V sérii článkov o osobnostnom rozvoji (1 a 2) sme si mimo iného pomenovali rôzne formy inteligencie, na ktorých môžeme pracovať. V minulom článku sme sa bližšie pozreli na emočnú inteligenciu (odkaz TU) Dnes bude reč na tému – pohybová inteligencia.

Pohybová inteligencia – čo to je?

Že ste o nej ešte veľa nepočuli? Označuje sa aj ako telesno-pohybová alebo motorická inteligencia. Ide o kombináciu koordinácie, rýchlosti, sily, vytrvalosti, orientácie v priestore, skrátka všetkého, čo sa spája s pohybom – dokonca som si dovolil zaradiť sem aj hraničné disciplíny, ako je napríklad kvalita zraku, ktorú vnímam ako nedostatočné ovládanie svalov, ktorými oči ovládame. Pritom predpokladám, že sa bavíme o ostrom videní a počítam s tým, že nejde o fyziologickú formu poruchy. Súčasťou pohybovej inteligencie je aj postreh, schopnosť padať, schopnosť plávať a pod. Ide o skĺbenie zámeru so samotnou realizáciou pohybu.

Pre pohybovú inteligenciu je dôležité realistické vnímanie sveta – prirodzené vnímanie fyzikálnych zákonov, zotrvačnosti, gravitácie, zákona zachovania energie… a pod. Nielen poznať poučky, ale byť si ich vedomý v každodennom živote. Rešpektovať ich a spolupracovať s nimi denno-denne v realite, ktorú zažívame.

Niekto môže mať napríklad poruchu učenia a za celý život sa nemusí naučiť ani chodiť. Niekto sa naučí chodiť, ale nenaučí sa chytiť loptičku alebo urobiť kotúľ. Niekto si je natoľko vedomý svojho tela, že dokáže ovládať motoriku svojich svalov takmer dokonale. Naučí sa nielen chytať loptičku, ale urobiť aj premet alebo salto. Ak sa k tomu pridajú aj iné zložky pohybovej inteligencie spomínané v tomto článku, poďme ho nazvať pomerne vysoko pohybovo inteligentný človek.

Pohybová inteligencia – na čo nám slúži?

Jednoducho to napíšem hneď na úvod state – na prežitie. Aby sme vyťažili potenciál svojho tela. Nielen na kráčanie, behanie, ale na rôzne úzko špecializované aktivity – napríklad kvalitný hodinár alebo gitarista musel značne rozvinúť jemnú motoriku svojich prstov, aby mohol podať špičkový výkon. V minulosti bola pohybová inteligencia potrebná najmä na rýchly beh pred hrozbou alebo za korisťou, alebo na presný zásah koristi kameňom, kopijou či šípom. A veruže aj v dnešnej dobe sa môže napríklad schopnosť rýchlo behať zísť. Nehovorím hneď o olympiáde, kde najlepších za rýchlosť odmeňujú. Stačí taký rýchly a vytrvalý beh napríklad pred smrtiacim tsunami k najbližšiemu vrcholu nad horizontom tragédie.

Aj situácie, keď ide nám alebo niekomu inému o život, sa z času na čas proste vyskytujú. Pohybová inteligencia je presne to, čo sa vtedy môže hodiť, aby sme sa o milimeter vyhli nebezpečenstvu, aby sme si boli vedomí každej jednej bunky nášho tela a urobili s každou presne to, čo v danom momente treba. Alebo aby sme si boli presne vedomí nášho ťažiska a nespadli, keď ide o život. V lepšom prípade, aj keď nejde o život, ak spadnúť, samozrejme, nechceme 🙂

Na čo nám slúži napríklad ostrý zrak, asi netreba siahodlho rozoberať.

Pohybová inteligencia ako časť z celku

Nespočetne veľa aktivít, kde využívame práve pohybovú inteligenciu, je na pomedzí s inými druhmi inteligencie a fungujú len ako celok. Pohybová inteligencia je akýmsi medzičlánkom v postupnosti zdrojov, ktoré pri svojich úspešných stratégiách zapájame. Napríklad také šoférovanie. Keď chceme spomaliť, pridať alebo otočiť volantom, potrebujeme k tomu pohybovú inteligenciu, aby sme to reálne vykonali v praxi. ALE! Či je to ten správny pohyb, ktorý nám napríklad zachráni život, o tom rozhoduje aj schopnosť logicky myslieť (matematicko-logická inteligencia), úroveň vnímania reality (poznať stav vozidla, vozovky, mať reálnu predstavu o zákonoch fyziky a o úrovni svojich šoférskych kvalít), schopnosť učiť sa (pravidlá cestnej premávky alebo stále sa zlepšovať vo všetkých oblastiach tu menovaných), predvídať – robiť imagináciu budúceho stavu (kreativita, empatia). V skutočnosti, iba keď zvládneme každú z týchto disciplín samostatne, zvládneme ich aj ako celok. Celok, ktorým sebe aj iným zvyšujeme pravdepodobnosť prežitia v cestnej premávke.

Pohybová inteligencia – ostrý zrak

Ako som vyššie uviedol, za súčasť pohybovej inteligencie budem v tejto chvíli považovať aj schopnosť ostro vidieť. Prečo? Pretože podľa prístupu, ktorý mi dáva zmysel, je najčastejšou príčinou oslabeného zraku práve tzv. lenivé oko – strácame schopnosť ovládať jemnú motoriku svalov oka, ktoré ovládajú šošovku – jej tvar a tým pádom aj ostrosť premietaného obrazu. Lenivé preto, že to môže pôsobiť, ako keby sa šošovke nechcelo ostriť. Existuje literatúra na tému očná jóga, kde sú popísané cviky, ktorými sa znova učíme svoje oči ovládať.

Pohybová inteligencia – sila

Sila ako taká je prirodzenou súčasťou pohybovej inteligencie.

Nedávno som na jednej konferencii vnímal p.Mariána Jelínka, ktorý hovoril o pseudošportovom výkone matky, ktorá zachraňuje svoje dieťa a zodvihne auto, ktoré dieťa privalilo. Ktorým by teoreticky nemala ani pohnúť. Svaly by sa jej za normálnych podmienok okamžite potrhali. A ona to pri záchrane svojho dieťaťa dokáže. Vlak by asi nezodvihla, ale čím sú vaše svaly viac pripravené, tým máte konečný limit vyššie.

Pohybová inteligencia – padanie

Súčasťou pohybovej inteligencie je napríklad aj schopnosť padať. Niekto sa pošmykne na ľade a spadne tak nešťastne, že si zlomí ruku, prípadne aj niečo iné. Niekto bude robiť veľa čudných pohybov pri vyrovnávaní ťažiska, ale udrží rovnováhu a nespadne. Ak predsa spadne, tak nejako pohybovo-inteligentne minimalizuje dopad nárazu. Môže napríklad úplne prirodzene presmerovať časť energie nárazu do točivého momentu a urobiť kotúľ namiesto obyčajného „bum“. Nie, že by išlo o estetické predvedenie, ale naozaj pomáha, keď viete spadnúť. Dá sa tým predísť zbytočným zlomeninám a pod.

Videli ste video, kde sa motorkár zrazil na diaľnici s autom a motorkár pri zrážke vyskočil z motorky na strechu auta? Tipujem, že má značne rozvinutú pohybovú inteligenciu, pretože ju v tom momente prejavil naplno. Presne o to ide – zvládať aj extrémne situácie, ktoré sa nám môžu v živote vyskytnúť.

Pohybová inteligencia – plávanie

Plávanie je jedným z prejavov pohybovej inteligencie. Keď viete plávať (nezabudli ste na svoju kvalitu), ste na tom po tejto stránke pohybovej inteligencie lepšie ako neplavci. Ak si pobyt vo vode užívate, radi sa ponárate, občas si zaplávate motýlika a oplývate aj plaveckou vytrvalosťou, tak máte za plávanie 10 bodov z 10 🙂

Môj obľúbený zdroj inšpirácie – Bruce Lipton v jednom zo svojich zdieľaných videí uvádza príklad s plávaním detí. Tvrdí, že každé dieťa, keď sa narodí, vie plávať. Keď sa to však nepodchytí včas, ešte kým dieťa nemá vo svojej hlave nahrané programy, že voda je nebezpečná a pod., tak túto svoju schopnosť stratí s novým presvedčením, že nevie plávať. Viete si predstaviť, ako malé dieťa kráča pri vode a rodič ho upozorní: „Dávaj pozor, nech tam nespadneš. Nevieš ešte plávať, je to nebezpečné, môžeš sa utopiť!“ A čo sa stane? Dieťa zrazu nevie plávať. Voda = niečo nebezpečné, môže ma to zabiť. Zabudne na svoju kvalitu a neskôr sa ju musí znova učiť. Našťastie – dá sa to 🙂

Pohybová inteligencia – ako na to?

Aby ste spoznali svoje telo, musíte s ním pracovať. Učiť sa, vedome sa naň nalaďovať. Rozhodne pohybovo inteligentnejší sú ľudia, ktorí sa venovali alebo venujú pravidelne nejakej športovej aktivite. Keď som bol asi tretiak na základnej škole, chodil som 2 roky na zápasenie. Ako dieťa som bol schopný všimnúť si, že som za ten čas veľmi zosilnel, naučil som sa padať spolu s inými výhodami základnej gymnastickej výbavy.

Rozhodne svoju pohybovú inteligenciu viac rovnomerne rozviniete z istého pohľadu akýmisi komplexnými športami. Pre predstavu uvediem napríklad gymnastiku, jógu, tabatu, tanec alebo tai-chi. Zahŕňajú prácu s celým telom a to je v našom kontexte ich výhoda oproti športom, ktoré sú úzko zamerané na jednu alebo niekoľko málo partií nášho tela. Nechcem sa nijako dotknúť žiadneho športu, preto žiadny ani menovať nebudem.

Pohybová inteligencia a mentálny tréning

Bude to znieť možno ako sci-fi, ale výskumy ukázali, že nám porastie svalová hmota, aj keď si budeme len predstavovať, že posilňujeme.

Stále väčší dôraz najmä na vrcholovej úrovni športu sa kladie na mentálny tréning. Čo to je? Je to nastavenie hlavy, práca s mozgom ako aktívnou súčasťou pohybovej inteligencie. Mentálny kouč dokáže vyladiť víťazný „mind-set“ a využiť potenciál mozgu pre dosiahnutie želaného cieľa. Naše podvedomie (nevedomie) má jednu zaujímavú vlastnosť – nepozná rozdiel medzi tým, čo zažijeme, a tým, čo si predstavíme. Pre naše podvedomie je to to isté. Myslíte si, že je veľký rozdiel vo fyzickej pripravenosti prvej desiatky vrcholových svetových šprintérov? V skutočnosti skoro žiaden. Všetci sú v perfektnej fyzickej kondícii na vrchole svojich dlhodobých tréningových cyklov. Ale nakoniec vyhrá iba jeden – ten, ktorý je pripravený vyhrať aj po mentálnej stránke.

Niekoľko rokov dozadu som sa počas obdobia asi 2 rokov venoval súťažnému ryžovaniu zlata. Trénoval som priamo na súťažiach asi raz mesačne. Rozhodli sme sa s niektorými súťažnými zlatokopmi, že pôjdeme zobrať pár medailí na majstrovstvá Európy do Fínska. To som ale musel zmeniť prípravu. A keďže som rýchlostné ryžovanie zlata okrem súťaží nemal kde trénovať, tak som použil mentálny tréning. Najprv som si predstavoval, ako ryžujem zlato pomaly, tou najlepšou technikou, akej som si bol vedomý. Popracoval som na tom, aby som to vedel urobiť nie dobre, ale perfektne. Neskôr som si predstavoval, ako to robím rýchlo, a v závere som to spojil aj s predstavou víťazného pocitu. Keď sme tam tie medaily naozaj vyhrali, trénovaný pocit bol len slabý odvar, skutočná radosť bola oveľa väčšia.

Záver

Nenechajte si niekým nahovoriť, že ste nejaké nemehlo alebo poleno, že „na to nemáte“. Ak vám to tvrdia autority – učiteľ, tréner, rodič…, tak na vás v skutočnosti len prehadzujú svoje limitujúce presvedčenia. Možno len maskujú to, že vás to nie sú schopní naučiť. Prebudiť vo vás lásku a túžbu. Možno ich v sebe ani sami k danému športu nikdy nemali, a možno áno, len to skrátka nevedia podať ďalej – nie je to to isté.

Počuli ste snáď málo príbehov, kedy vrcholový svetový športovec hovoril o tom, ako pôvodne neprešiel základným výberom alebo ho niekto v minulosti definitívne odpísal? Každý druhý by sa v tom momente nechal odradiť, ale práve on to nevzdal a o to usilovnejšie na sebe pracoval. V menšom som zažil to isté. Neprešiel som výberom do atletickej športovej triedy, a o pár rokov nato som ako starší žiak navýšil slovenský rekord v osemboji z 3500 bodov na 4200 a ešte neskôr na 4800. Presne si tie čísla nepamätám, ale plus-mínus to sedí. Kvôli zraneniu som sa rozhodol, že olympijské zlato prenechám niekomu, kto atletike zasvätí celý svoj život 🙂 To som tak úplne nemal v pláne.

Narodili ste sa dokonalí, tak si na to vždy spomeňte, a pokiaľ pri sebaväčšej snahe nevidíte výsledky (a to nemyslím hneď na olympijské zlato), tak vymeňte učiteľa, guru, od ktorého sa učíte. Ak ste to vy a vaše skúsenosti, na ktorých sa učíte, tak si postrážte dve veci: 1. – pokračujte v tom, 2. – pohľadajte si iné zdroje, z ktorých sa budete učiť. A možno prišiel čas poobzerať sa okolo seba a inšpirovať sa u niekoho, kto je pre vás v kontexte pohybovej inteligencie inšpiratívny.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na ceste za trvalým životným šťastím.

Budem sa tešiť z každého rozšírenia témy v podobe komentárov. Alebo keď na tomto blogu nájdete tú správnu inšpiráciu pre váš šťastný život alebo osobnostný rast.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj – Emočná inteligencia

Čo to je EQ?

V rámci osobnostného rozvoja môžeme rozvíjať svoju emočnú inteligenciu – EQ. Tento druh inteligencie súvisí s tým, ako svet vnímame a prežívame. Ide najmä o to, či vieme svoje pocity (alebo pocity iných)

1. identifikovať – vôbec si ich všimnúť,

2. pomenovať – dať im názov a vedieť nad nimi premýšľať,

3. mať ich pod kontrolou – byť schopný s nimi pracovať (ovplyvňovať ich želaným smerom).

Ako ste na tom vy?

Akú máte slovnú zásobu pre svoje vlastné pocity? Viete napríklad pomenovať to, ako sa momentálne cítite? Ak vám napadá len odpoveď – Dobre alebo Zle a máte pocit, že ste odpovedali na moju otázku, potom by ste sa možno mali viac venovať tejto stránke vašej osobnosti – teda aktívne navyšovať svoje EQ. Pokiaľ sa vás to náhodou dotklo, tak dodám, že to píšem v tom najlepšom význame slova a s obrovskou pokorou, pretože sám na sebe vnímam veľké rezervy aj v téme EQ. Tak trochu vás chcem aj provokovať. Aby sme sa zamýšľali aj nad témami, ktoré sa nás týkajú a možno práve preto sa nás aj dotýkajú. Čím viac sa nás niečo dotkne, tým viac sa nás to spravidla týka.

Všímate si, ako sa ľudia okolo vás cítia? Viete sa vžiť do ľudí okolo seba – ako prežívajú nejakú situáciu? Ste schopní ich pochopiť? Prípadne im aj pomôcť? Pri EQ nejde len o to, aby ste svoje pocity a pocity iných ľudí vnímali. Ale aby ste s nimi dokázali aj pracovať, keď je to žiadúce.

EQ a šťastný život

Dávno som čítal články o tom, ako sa dnes práve EQ cení u vedúcich pracovníkov, ako práve ľudia s vyšším EQ dosahujú nadpriemerné výsledky vo vedúcich pozíciách (jeden z najväčších výskumov zahrnul vyše milióna ľudí) A dodám, že mi to dáva zmysel. Pretože adekvátne zareagovať na nejakú situáciu predpokladá to, že ju najskôr pochopíme – naladíme sa na ňu.

Úroveň nášho EQ súvisí nie len s prácou, ale priamo nás ovplyvňuje naprieč celým našim životom – na každom kroku. Keď idem ku konkrétnym prejavom, tak EQ ovplyvňuje napríklad našu komunikáciu. A tá priamo vplýva na kvalitu našich vzťahov a kvalita našich vzťahov vplýva na naše celkové životné šťastie. Ako vplýva EQ na našu komunikáciu, to sa školí už na základných obchodných kurzoch, kde sa pojednáva o dôležitosti reči tela. Pohybová inteligencia bude mať priestor v samostatnom článku, preto sa pozrieme na reč tela len a len v kontexte EQ.

EQ a reč tela

Čo to teda je? Na tému reči tela existuje kopec knižiek, ktoré môžu byť v istých momentoch mätúce. Stretávam z času na čas ľudí, ktorí len nedávno objavili túto tému a čítajú nejakú knižku o reči tela. Hovoria: „Keď človek urobí to, znamená to to a to.“ Mám rešpekt pred slovíčkom „úplne“, keď napíšem, že úplne rozumieť reči tela môže len niekto, kto sa aktívne venuje NLP (neuro-lingvistické programovanie – budem mu venovať samostatný článok). Pretože si uvedomuje, že reč tela závisí vo veľkej miere od kontextu – akéhosi rámca komunikácie. A od množstva lokálnych premenných typu – ste na mieste, kde vás nič nevyrušuje alebo nepúta vašu pozornosť? A podobne. NLP popisuje a dešifruje nepatrné prejavy na tele počas komunikácie, dá sa povedať, že s nimi pracuje. Chcem tým povedať, že jedno gesto -prejav reči tela, môže znamenať rôzne veci v rôznych kontextoch. Odporúčam vám upustiť od prístupu, že „toto určite znamená to a to“. Stačí, ak si slovíčko „určite“ nahradíte slovíčkom „možno„. A ďalej svoj tip podrobíte skúmaniu. Možno ste sa stretli aj s matematickým vyjadrením – že reč tela pri osobnej komunikácii ovplyvňuje vyše 50% našej zrozumiteľnosti a práca s hlasom ďalších vyše 30%.Pokiaľ ste sa touto témou nezaoberali, tak mi verte, že je najvyšší čas.

Keď som prvýkrát počul o tom, že samotný obsah tvorí len okolo 10-30% správy, niekoľko rokov som tomu ešte nerozumel. Tú istú vetu môžete povedať 300 spôsobmi (obrazne), ale poviete ju len jedným z nich. Až forma v konečnom dôsledku zadefinuje obsah. Už len obyčajné „ahoj“ sa dá povedať mnohými spôsobmi. Niektorým z nich vyjadríme, že človeka radi vidíme a iným zas pravý opak. Vaša práca s hlasom – tempo reči, hlasitosť, výška tónu,… a vaša reč tela – ako sa pri vyslovení tvárite, ako sedíte, čo pri tom robíte, kam sa pozeráte, ako rýchlo dýchate, ako ďaleko ste od seba, atď, atď – toto sú príklady rozhodujúcich faktorov pre správne vyslovenie a pochopenie vypovedaného. Emočne inteligentný človek to vníma a rešpektuje to, reaguje na to, pracuje s tým aj u seba, aj u každého partnera v komunikácii. Vlastne s tým pracujeme všetci, len jeden viac zručne a efektívne, iný menej.

EQ a Ego

Asi najviac som EQ začal chápať, keď som si prečítal knižku „EGO vs. EQ“ od Jen Shirkani, ktorú som objavil pri potulkách kníhkupectvami. Je v nej popísaných 8 nástrah, ktoré číhajú na manažéra, keď svoje EGO uprednostňuje pred EQ. Zároveň tam boli dobre mienené rady – ako sa to dá zmeniť a tieto nástrahy obísť. Až vtedy som si uvedomil, že opakom EQ je egoizmus. Nedostatok empatie (schopnosti vcítiť sa do iných – porozumieť ich naladeniu) spôsobuje aj na poli firemnej kultúry potencionálne veľké hrozby. Ako môžete niekomu vyhovieť, keď mu nerozumiete?

EQ – muži vs.ženy

V partnerskom vzťahu sa empatia vníma ako prejav lásky. Alebo to nazvime zrozumiteľnejšie – záujem, vypočutie a pochopenie.

Mnohí muži hovoria o tom, že ženám sa nedá rozumieť. Páni – ženám porozumieme vtedy, keď porozumieme sebe. Myslím sebe ako človeku – komplexnej bytosti. Ktorá má aj emócie. Ženy sú citlivejšie bytosti, ktoré vo všeobecnosti viac cítia. Muži naopak viac premýšľajú. Dodám, aby som sa nikoho nedotkol, že poznám aj citlivých mužov, aj ženy, čo sa vyznajú v mapách. A čo tým chcem povedať? Pre tých, ktorí chcú rozumieť sebe aj iným, mám výbornú správu – dá sa to. Aj keď ste dnes náhodou čisto technický typ, pre ktorého neexistuje nič iné, ako rukolapné dôkazy a fakty. A aj keď reč tela pri komunikácii vôbec vedome nevnímate a myslíte si, že obsahom správy je všetko povedané a forma pri tom nehrá rolu.

EQ a zdravie

Pre niekoho budem trocha ezoterický, keď napíšem, že emócie môžu liečiť. Úroveň nášho EQ priamo ovplyvňuje aj naše zdravie. Kedy sa cítite lepšie, keď ste nahnevaní, vytočení, pohoršení alebo keď prežívate vďačnosť, lásku, pokoj, šťastie? Najnovšie – „kacírske“ metódy celistvej medicíny, epigenetiky alebo napríklad imunológie odpustenia tvrdia, že emócie majú obrovský vplyv na naše zdravie. Emócie vplývajú na vylučovanie hormónov, syntézu aminokyselín, neuropeptidov, tie vplývajú napríklad na hrubé črevo, to je srdcom imunity…Na čo všetko vplývajú hormóny, to sa ľahko dočítate vo Wikipedii.

EQ a DNA

Ďalšia pomerne ťažko prijateľná kacírska myšlienka: Ľudská DNA má vplyv na fyzický svet okolo nás. Hoci, dnes sa to už dá merať. Naše fyzické telo má okolo seba niekoľko kilometrové energetické pole. (v minulosti sa malo za to, že siaha do vzdialenosti niekoľko centimetrov, maximálne metrov) A naše emócie menia DNA. Možno si to predstavujete tak, že štruktúra DNA sa zrazu zmení, čo je zrejme možné tiež, ale rovnako dôležité, ako samotná fyzická štruktúra DNA je to, či sa naša DNA správne 1.skopíruje a 2.preloží. Práve tomu sa z veľkej miery venuje epigenetika.

A práve tu nastáva rozdieľ – z vašej DNA sa pri rôznych emóciách syntetizujú rôzne látky a tie ovplyvňujú, dá sa povedať – všetko v nás. Pomocou emócie teda môžeme napríklad opraviť našu DNA. Vyliečiť seba. Alebo aj zabiť. Nie som medik, preto nejdem do hĺbky. Len sa spýtam – čo spúšťa emócie? Akákoľvek myšlienka, domnienka, predpoklad, presvedčenie, naše predstavy o situáciách, ktoré sa nám v živote dejú. Tieto myšlienky sú často podvedomé a denno-denne si programujeme do podvedomia ďalšie (alebo si ich necháme programovať). Objavia sa tak rýchlo, že si tieto podkladové spúšťacie myšlienky nestihneme ani všimnúť. Doslova znenazdajky sa vzápätí objaví pocit a ten si už všimneme a čo je tiež veľmi dôležité si uvedomiť – vieme si ho vedome živiť ďalej hodiny aj roky..

V nasledujúcom videu z Medicine Less Hospital v Číne, o ktorom prednáša Gregg Braden (odkaz tu) vidíme, ako pomocou emócie experti vyliečia niekoľkocentimetrový tumor pacientky za menej ako 3 minúty. Doktori na videu vykrikujú slová ako „Už sa to stalo, už je to hotové!“ Verte, čomu chcete, ja verím, že najmä pozitívne emócie vďačnosti a odpustenia sú liečivé a to aj sprostredkovane.

Imunológia odpustenia

Doktori Ján Šula s Monikou Hasalovou počas prednášky o imunológii odpustenia poukazujú na to, že je rozdiel, ak niekto hovorí: „Prepáč mi to.“ alebo „Je mi to ľúto.“ Ako podstatný krok na ceste k skutočným pocitom odpustenia uvádzajú schopnosť uvedomiť si a prijať svoj podiel na krivde, ktorá sa deje. A až druhá spomenutá forma odpustenia nevyžaduje aktivitu druhej osoby, a je v nej obsiahnutý aj kontext spolupodielu. Pán Šula odporúča aj mantru na odpúšťanie: „Milujem Ťa. Prosím, odpusť mi. Ďakujem Ti, že si mi odpustil. Je mi to ľúto. Ďakujem Ti. Milujem Ťa.“ Aby sme sa správne pochopili, dodám, že ju musíme vedieť prežiť, precítiť, nie len vysloviť.

Emócie liečia aj zabíjajú a myšlienka je najčastejší spúšťač emócie. Čo myslíte, ak myšlienka vládne emócii a emócia má vplyv na DNA a DNA na fyzický svet, akú silu majú potom naše presvedčenia? To len na záver tejto ezoterickej časti jedno zamyslenie nad presvedčeniami, ktoré nás možno ovládajú viac, ako sme schopní si v tomto momente predstaviť.

EQ a motivácia

Súčasťou EQ je aj téma našej vnútornej motivácie. Alebo sebamotivácie. Patríte k ľuďom, ktorých netreba motivovať k tomu, aby pracovali so zanietením? Máte svoju emočnú väzbu k činnostiam, ktoré robíte? Ste emočne zainteresovaní na výsledku činností, ktoré denno-denne robíte? Alebo niekedy neviete, prečo robíte, čo robíte a napríklad nasledujete nejakú silnú osobnosť a vzdávate sa tak zodpovednosti za výsledok? A kým nie je vyhlásená nejaká firemná súťaž alebo nemáte finančné potiaže, dovtedy nemáte dôvod pracovať na sebe, rozvíjať sa, podávať nadpriemerný výkon, tešiť sa zo svojej práce? Nemyslím tým úplne nerobiť. Skôr robiť preto, že musíte alebo len kvôli peniazom, alebo si poviete: „Veď čo mi iné zostáva?“. Vedieť sa vnútorne nadchnúť pre víziu je doménou emočne inteligentných ľudí. Ak ste sa našli viac v druhej skupine, potom je dosť možné, že nevyužívate svoj potenciál a že máte slabší kontakt so svojim emočným telom.

Pokiaľ pracujete s ľuďmi, môžete sa spoľahnúť na to, že títo ľudia majú svoje vlastné pocity, ktoré ich na úrovni správania ovplyvňujú. Aj každá organizácia má svoje vlastné naladenie, ktorému je dobre rozumieť. Potom môžeme svoj zásah (v dobrom zmysle slova) presne nacieliť a využiť pri tom napríklad aj pákový efekt (pojem zo systémového myslenia) – aby sme z minimálneho zásahu do systému dosiahli maximálny želaný efekt. Aj organizácia má svoju vlastnú mieru naladenia a motivácie, ktorú denno-denne všetci spolu nastavujeme.

Na čom môžeme v kontexte EQ popracovať?

Chcete návod, ako navyšovať svoje EQ? Pochopte svoje Ego. A cez kontrast s týmto protipólom EQ, pochopíte veľkú časť svojej emočnej stránky. Vnímajte svoje pocity a pocity iných. Hovorte o nich – napríklad sa viac pýtajte „Ako sa cítiš?“ namiesto „Ako sa máš?“ Alebo na otázku: „Ako sa máš?“ odpovedajte: „Cítim sa tak a tak…“ Preskúmajte si asertivitu, pretože vás môže posmeliť vo vyjadrovaní svojich pocitov. Uvedomte si, že neexistujú pocity, ktoré nie sú v poriadku. Každý jeden pocit je váš a každý vám chce niečo povedať. EQ je aj o tom – vedieť odhaliť, prečo sa cítim, ako sa cítim (alebo niekto iný). A preto neodmietajte ani menej príjemné pocity, nepotlačujte ich, naopak – pomenujte si ich. Poďte sa s nimi kamarátiť.

Napríklad taký strach. Mohli by sme naň zareagovať tak, že ho odmietneme, zaprieme, budeme sa tváriť, že neexistuje. Alebo si môžeme sami pre seba v duchu povedať: „Ahoj strach, vitaj, rád Ťa po dlhom čase vidím kamarát môj. Poď, sadni si na chvíľu na moje plece a povedz mi, čo mi chceš povedať.“ Niekedy to je jasné ako facka (ale to už dávno utekáme alebo inak konáme), ale inokedy, keď sa necítime v priamom ohrození, môžeme strach nevedome potláčať alebo nás môže paralyzovať – načisto nám môže odstrihnúť prístup k našim zdrojom. Ale uvedomte si, že pocity pre nás nesú vzácne informácie a je na nás či si ich všimneme, pomenujeme, pochopíme informáciu, ktorú nesú a túto zužitkujeme v prospech nášho šťastného života.

Láskavá pravda

Na záver článku, ktorý je venovaný emočnej inteligencii spomeniem ešte jeden bonus pre vás, vo forme pojednania o láskavej pravde.

Stretli ste sa s pojmom „láskavá pravda“? Významne súvisí s EQ. Príbeh, ktorý som k nej počul, v tomto momente preskočím, len spomeniem, že láskavá pravda je jedným z 10 pravidiel tzv. „Spirituálno-morálneho kódu„. Prejdem rovno k tomu, ako tento pojem vnímam. Dám vám otázku: „Stalo sa vám už, že ste niekomu povedali pravdu, chceli ste mu dať spätnú väzbu, pomôcť mu a ten človek sa nahneval?“ V konečnom dôsledku ho práve hnev pripravil o hodnotné poučenie sa z pravdy. Láskavá pravda je taká pravda, ktorá môže človeka posunúť vpred v kontexte toho, ako pravdu vyslovíte. Môžete ju vysloviť hocijako, no zrejme sa človeka dotknete a poučenie sa stratí v nenávratne. Láskavá pravda je viac o našej schopnosti pochopiť človeka, vcítiť sa doň a vysloviť pravdu tak, aby mohla byť prijatá. Keď si myslíte, že vyslovenú pravdu niekto nezvládne, tak mu ju zatiaľ nepovedzte. A popremýšľajte viac o tom, ako mu ju poviete inak. Povedzte ju dostatočne citlivo, aby ju mohol pochopiť a premýšľať o nej. Čiže nejde o to, či ju poviem, ale ako ju poviem.

Emočná inteligencia je široká téma, preto neskôr do komentárov pridám z času na čas dovetok k téme. Už mi napadajú témy, ktorými by sa dal článok rozšíriť, ale uznajte, je najvyšší čas prejsť k záveru.

Záver

Nenechajte si nikým nahovoriť, že to v sebe človek má alebo nie, že sa to nedá naučiť. Dá sa to – zlepšovať a cibriť svoje EQ. Každý sme na svojej ceste. Preto sa nemusíte s nikým porovnávať, iba sám so sebou – kým som bol včera? Kto som dnes? A kým budem zajtra? Pretože o tom, kým budete zajtra, rozhodujete dnes… Chce to venovať sa téme – premýšľať a hovoriť o nej. Urobiť si z nej disciplínu, ktorej sa budete venovať zvyšok života. Všímajte si ľudí, zhovárajte sa s nimi o tom, ako sa cítia. Učte sa od emočne inteligentných, rozprávajte s nimi o pocitoch, prečítajte si knižku, článok… Cesta osobnostného rastu nie je ľahká ani krátka, ale stojí za to!

Budem sa tešiť z vašich komentárov aj z toho, keď niekomu tento blog pomôže či už zorientovať sa viac v témach (mne osobne to pomáha utriediť si myšlienky), alebo vo forme akejkoľvek inšpirácie na vašej konkrétnej ceste za vašim životným šťastím.

Som presvedčený, že práve tieto témy sú kľúčové na ceste za životným šťastím. Ďakujem za váš záujem. Želám vám veľa nadšenia pre osobnostný rast.

Rudo D.


Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (2)

V prvej časti článku o osobnostnom rozvoji sme sa spolu pozreli na to, čo osobnostný rozvoj je a načo nám slúži – tu. Dnes si rozšírime tému o pomenovanie ďalších dôležitých uhľov pohľadu na osobnostný rast, na niektoré limity vo forme našich presvedčení, pomenujeme si rôzne oblasti, v čom všetkom sa môžeme osobnostne rozvíjať.

Na úvod sa spolu pozrime na jedno pomerne rozšírené presvedčenie. Relatívne často vnímam súdy, kedy nad niekým zlomíme palicu so slovami: „Ten je taký a taký, nikdy sa nezmení.“ Podobné súdy môžu viesť k zovšeobecneniu, ktoré podrobíme skúmaniu, že sa ľudia viac-menej nemenia. (Nemyslím tým to, že niekoho stretnete po 5 alebo 10 rokoch. Tam by ste aspoň vo výzore mali vidieť rozdiel.) Myslím po mentálnej stránke, z mesiaca na mesiac, z roka na rok. Áno, občas nás menia životné udalosti – niekto sa rozíde s partnerom, niekomu zomrie blízky človek, niekto príde o peniaze a pod. Presne to sú momenty, kedy viac premýšľame, zamýšľame sa nad zmyslom života. Alebo len zažívame emočné extrémy, ktoré sa nám nemusí podariť rozkľúčovať do konca života a prejavia sa napríklad na našom podlomenom zdraví. Vesmír (Božstvo) nás učí. Ako by povedal Peter Sasin – bolesť je príliš veľká a vtedy najčastejšie prichádza ku zmene. Pre doplnenie – ako ďalší dôvod na zmenu uvádza pozitívnu motiváciu – naozaj veľký cieľ.

Opýtam sa vás. Koľko poznáte ľudí, ktorí osobnostne rastú? Niekoho stretnete o pol roka a ten človek medzitým mentálne poskočil vpred tak, že si to dokážete všimnúť. Nemyslím tým to, že sa s ním cítite dobre. To, či sa s človekom dobre cítite, je jedna vec a to, či osobnostne rastie, druhá.

Ľudia sa naozaj väčšinou menia len vtedy, keď ich niečo bolí. Preto takmer za každou zmenou nájdeme nejakú väčšiu životnú skúsenosť, ktorá hraničí s traumou. Menej často je dôvodom na zmenu spomínaný veľký cieľ. Inak povedané, ak sa nám neudeje niečo extrémne, tak sa väčšina z nás nemení. To nás môže poľahky priviesť k spomínanému zovšeobecneniu, že sa ľudia nemenia alebo že zmena nie je možná.

Nejde o to či sa väčšina mení, alebo nie. Ide najmä o to vaše presvedčenie, či sa chcete meniť sami. A o vaše presvedčenie či si myslíte, že sa dokážete v niečom zmeniť. Máte niečo, čo by ste chceli vo svojom živote zmeniť? Veríte tomu, že to dokážete? Alebo ste presvedčení, že to dokážete? Máte pocit, že sa pýtam to isté dvakrát? Niečo iné je veriť a niečo iné byť presvedčený. Keď ste presvedčení, že to dokážete, tak to aj dokážete. Keď veríte, zrejme vás na ceste čakajú skúšky, ktoré preveria to, ako veľmi veríte. Naše presvedčenia majú tendenciu posilňovať samé seba a to aj podporujúce presvedčenia a žiaľ aj tie limitujúce.

Rôzne presvedčenia môžu byť pre nás limitom rastu (pojem zo systémového myslenia – systémovému mysleniu budem venovať samostatný článok). Napríklad len obyčajné – „Nikdy sa nezmeníš!“, „Nikdy nič nedosiahneš!“ alebo „Nevieš kresliť!“, ktoré nám mohol vysloviť rodič, učiteľ alebo nejaká iná mienkotvorná autorita, môžu znamenať to, že im uveríme a budú v nás zvyšok života pevne a nenápadne vládnuť. A my ani neskúsime inú stratégiu. Naveky nám ostane v mysli iba tá jedna alebo dve odskúšané a neúspešné stratégie so spomínaným komentárom autority.

Veľmi podobné, a predsa iné presvedčenia sú: „To sa nedá!“, „Človek musí mať talent, aby vedel pekne kresliť!“, „Kresliť buď vieš, alebo nie.“ „Inteligencia je daná, to sa už u ľudí nemení.“ Všimnite si, že pokiaľ v prvej skupine presvedčení sa pojednáva o konkrétnom človeku, tak táto druhá skupina je o všeobecných presvedčeniach – ako svet funguje. Je z kategórie našich predstáv o svete, našich modelov sveta. Prvá kategória bola o našom pohľade na seba – svoje schopnosti, zdroje, kvality…- kto sme my. Ak si myslíme, že sa skrátka nedá naučiť sa kresliť, tak ťažko uveríme tomu, že konkrétne my to zvládneme.

V úplne prvej motivačnej knižke, ktorú som si kúpil asi pred 16 rokmi, som sa dočítal, že všetky potrebné zdroje na všetko, čo v živote chceme dosiahnuť, vlastníme! Neskôr som sa cez top svetové K-H dopracoval k poznaniu, že to tak skutočne je. Otázne však je to, ako sme si ich vedomí? Ako deti sme mali všetci prístup ku svojim kvalitám a zdrojom, hoci sme nad nimi nepremýšľali. Všetci sme vedeli tráviť v prítomnom okamihu väčšinu dňa. Nehrali sme sa na lekára, sestričku, rodiča, stavebníka, stratéga vojny či letušku, speváka alebo na akúkoľvek inú rolu. My sme nimi boli. S tou energiou sme mohli ostať celý deň a ani najmenej nás to neunavilo. Kým neprišiel učiteľ, rodič, autorita so slovami- „To nesmieš!“, „Hanbi sa!“, „Takto ťa nebudeme mať radi!“,“Nevyčnievaj, to sa nevypláca!“, „Nehovor svoj názor nahlas, nikoho to nezaujíma.“, „Je to nebezpečné!“….a mohli by sme pokračovať, ale pre ilustráciu stačí. A čo sa stalo s našimi kvalitami? Na mnohé sme zabudli. Prestali sme ich využívať. Len niektorých sme si vedomí, ďalšie z času na čas nevedome použijeme a niektoré máme zablokované natoľko, že k nim už prístup nemáme. Používať svoje kvality vedome – kedykoľvek chceme, to je iný level. Dobrá správa pre nás všetkých – so svojimi kvalitami vieme pracovať. Môžeme ich rozvíjať, zvedomiť si ich do takej miery, aby sme ich mohli znova používať, kedykoľvek budeme chcieť. Vieme ich dostať do kategórie – vedomých kvalít. Existujú na to postupy, zrejme si niektoré neskôr načrtneme.

Poďme sa pozrieť na to, čo všetko môžeme v rámci svojho osobnostného rastu rozvíjať. Zastrešme to pojmom – svoju inteligenciu alebo celkové vedomie. Čo pod tým pojmom myslím? Inteligencia nie je len staré známe IQ. Existujú rôzne druhy inteligencie, ktoré sa navzájom dopĺňajú, niekedy sa prelínajú, inokedy môžu byť podmienené jedna druhou. Je dôležité si uvedomiť, že sa s nimi so všetkými dá pracovať a môžeme ich vedome rozvíjať. Okrem IQ existuje aj EQ – emočná inteligencia, aj pohybová inteligencia, existuje aj takzvaná finančná gramotnosť, možno by sme mohli spomenúť aj úroveň estetickej roviny vnímania sveta – schopnosť vnímať a tvoriť harmóniu a krásu, IT gramotnosť – ako schopnosť ovládať PC a využívať IT zdroje, možno aj kreativitu ako takú. Spomeniem ešte šoférsku gramotnosť ako schopnosť ovládať dopravný prostriedok (najmä auto) a vedieť predvídať za volantom alebo zvládať extrémne situácie, keď sa vyskytnú. A napríklad aj schopnosť naladiť sa a čerpať z kolektívneho vedomia. Alebo aj spomenuté uvedomovanie si svojich kvalít – aby sme ich vedeli zapájať, kedy chceme.

V pokračovaní série o osobnostnom rozvoji sa spolu pozrieme na niektoré z týchto súčastí celkovej inteligencie rovnomerne a harmonicky rozvinutej osobnosti. A rozmeníme si ich na drobné, pretože významnou mierou ovplyvňujú naše trvalé životné šťastie.

Pre váš osobnostný rozvoj je dôležité si uvedomiť, že si naň potrebujete pravidelne nachádzať čas, kedy budete sami so sebou. Základné piliere svojho rozvoja musíte položiť sami. A keď chcete osobnostne rásť, musíte si najskôr na osobnostný rozvoj vyčleniť čas. Vybudovať si zvyk – pravidelne sa osobnostnému rastu venovať napríklad hodinu denne. Možno je fajn poradiť sa s niekým, kto vo vašom okolí evidentne osobnostne napreduje, možno si k tomu prizvať aspoň na úvod kouča alebo nejakého guru, ktorý vás aspoň rámcovo nasmeruje. A pokiaľ si ich zatiaľ nemôžete alebo nechcete dovoliť, možno bude niekomu stačiť, keď sa z času na čas príde inšpirovať napríklad na tento blog – stastnyzivot.blog. Ešte raz to zopakujem – pre váš osobnostný rast potrebujete byť pravidelne najmä sami so sebou, prípadne s mienkotvornou autoritou.

Aj výsledky, ktoré nám prináša osobnostný rozvoj, potrebujú čas. Musíte byť trpezliví, pretože osobnostne sa rozvíjať, to je široká téma. A na začiatku je to výzva sama o sebe – najskôr sa učíme rozvíjať sa, až neskôr sa môžeme sústrediť na tempo nášho rozvoja. Ako chorobu dnešnej doby vnímam to, že by sme chceli všetko čím skôr. Urobíme nejakú zmenu, neprinesie to výsledok za mesiac, za dva a my už pochybujeme či to je správne, necháme sa zneistiť a možno nás to pripraví o potrebnú energiu a v zmene nedokážeme vytrvať. Možno by stačilo spomaliť alebo byť trpezlivý v kontexte výsledkov. A pripomínať si, prečo sme sa pre zmenu rozhodli. Robte to, s čím ste v súlade a prestaňte lipnúť na rýchlom výsledku. Možno len udupávate zem, aby ste neskôr postavili rýchlodráhu.

Ideálne je na úvod sa stotožniť s presvedčením, že máte všetky potrebné zdroje na to, aby ste aj pomocou vedomého osobnostného rastu dosiahli v živote, čo chcete. Napríklad sa naučili prekrásne maľovať. Z mojich skúseností je aj toto o kvalitnom učiteľovi, guru, trénerovi, koučovi, ktorý vo vás prebudí lásku k maľovaniu. Aj o tom si napíšeme nabudúce.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.

Osobnostný rozvoj ako súčasť šťastného života (1)

Prečo je dobré osobnostne rásť, sme si už písali. Táto téma si ale zaslúži viac pozornosti. A pretože patrí medzi kľúčové súčasti trvalého životného šťastia, prichádza na rad ako druhá hneď potom, ako sme si predstavili životné šťastie samotné. Páči sa.

Jedna z disciplín, ktorú si na ceste za svojím životným šťastím musíme osvojiť, je Osobnostný rozvoj. Prečo som to nazval disciplínou? Pretože sa nikdy nekončí. Na ceste hore ju potrebujete a keď ste tam, tak sa vám dávno stala zvykom. Pokračujete v nej, pretože ste zažili na vlastnej koži, čo všetko vám táto disciplína prináša, a rozhodne sa toho nechcete vzdať. Práve naopak – chcete dobehnúť, čo ste zameškali, keď ste sa osobnostnému rozvoju venovali len občas alebo vôbec. Čo pod tým myslím, keď hovorím – osobnostný rozvoj?

Pod osobnostným rastom rozumiem to, keď sa človek denno-denne vedome posúva k svojmu trvalému životnému šťastiu. Môžeme ho pomenovať skratkou, ktorú používame s kolegami – DPKS (disciplinované pravidelné každodenné samovzdelávanie). Pod pojmom disciplinované vnímam to, že to urobím, aj keď sa mi nechce. Dôležité je uvedomiť si zopár faktov – osobnostný rozvoj sa nedá delegovať, nikto to za vás nemôže spraviť. Nikto, okrem vás samotných, vás nemôže samovzdelávať. Možno si poviete: „Ale vzdelávať ma predsa niekto iný môže.“ Súhlasím. Keď sa však zúčastníte vzdelávania, neznamená to, že ste sa niečo aj naučili. Po samotnom vzdelávaní si o týždeň budete pamätať sotva 10% z toho, čo ste sa učili, ak ste dávali na vzdelávaní pozor. Tu prichádza na rad samovzdelávanie. Spomínané vzdelávanie môžete vyťažiť aj na 100%, ale to už za vás nik iný neurobí. Alebo ešte nemáte dosť vzdelávaní, po ktorých sa vlastne skoro nič vo vašom fungovaní nezmenilo? Druhý dôležitý fakt – váš osobnostný rast sa deje mimo vašej zóny komfortu.

Prišiel čas bližšie si predstaviť pojem zóna komfortu. Zóna komfortu je naše status quo. Je to náš naučený stav, ktorý nám doteraz pomohol prežiť a v tomto kontexte nám funguje stále. Nezaťažuje mozog, pretože ten takmer všetko v rámci nášho status quo pozná. Je to všetko to, čo denno-denne robíme. Sú to naše bezpečné, overené stratégie, ktoré zapájame podvedome. Nemusíme sa na ne veľmi sústreďovať, dobre ich poznáme. Keď zmeníme svoje status quo, dostávame sa do potencionálneho ohrozenia a náš mozog musí začať naplno pracovať – učiť sa. Alebo spanikárime a v tom zmätku zutekáme naspäť do vybehaných koľají – späť do zóny komfortu, aby sme sa opäť cítili bezpečne. Zóna komfortu je veľmi užitočná, len musíme pochopiť, že proces učenia sa deje mimo nej. A to aj potom, keď sa nám učenie stane zvykom. Výsledok nebude ten, že pri učení už nebudeme musieť premýšľať, ale že sa nebudeme musieť do učenia, tak povediac, nútiť. Čoskoro prídu aj prvé plody nášho samovzdelávania a asi až vtedy naplno pochopíme, akú dôležitú vec pre seba robíme.

Stáva sa vám, že sa vám nejaký problém opakuje alebo že sa znenazdajky objaví nejaký balvan na ceste a vy pochopíte, že ste v slepej uličke? A chceli by ste pochopiť, prečo sa vám to deje? Prečo práve vám? Pozrite sa na vec systémovo a položte si otázku: „Čím si to sám sebe spôsobujem?“ Keď sa budete osobnostne rozvíjať, tak sa nebudete učiť len vtedy, keď vás bude niečo bolieť, ale budete sa aktívne pripravovať každý deň na všetky zmeny, na ktoré môžete kedykoľvek naraziť. Budete viac a viac vedomý človek a spomínaný balvan na ceste už budete možno vidieť iba ako malý okruhliak, ktorý poľahky prekročíte. Nenadarmo sa vraví, že príprava poisťuje výsledok.

Pod osobnostným rozvojom nechápte to, že si niekedy pozriete zaujímavý prírodopisný film. Poviete si: „Strávil som jednu hodinu pri zaujímavom dokumente a veľmi sa mi to páčilo. Dozvedel som sa zaujímavé fakty, ktoré som nevedel. Výborne som sa zrelaxoval, bavilo ma to.“ Nehádam sa, zrejme to tak bolo, ale povedzme si pravdu – relaxovali ste. A možno ste zbierali aj inšpiráciu, ale osobnostne ste sa za tú hodinu neposunuli. Navýšili ste mieru svojho poznania, otázne je, ako to využijete pre svoje trvalé životné šťastie. Na druhej strane vás nechcem spochybňovať, ak je to to, čo potrebujete. Od prírody sa rozhodne máme čo učiť. Môžeme v nej vidieť návody aj pre naše každodenné fungovanie a dilemy.

Niečo iné vám môže ponúknuť dokument o Dalajlámovi alebo Štyri dohody od Jaroslava Dušeka, či niečo podobné. A aj to si môžete pozrieť ako
divadelnú formu, pri ktorej sa uvoľníte a zrelaxujete. Nemusí vás to ani najmenej inšpirovať pre osobnostný rast. Ten sa aj tak neudeje tak, že si niečo pozriete. Musíte s tým následne pracovať. Jaroslav Dušek vám to len pomenuje. Je vašou úlohou začať s tým pracovať – naštartovať proces v hlave a začať si to na sebe a okolo seba všímať. A naozaj sa meniť. Vedome. Tak, že to viete aj sami pomenovať. Vnímate to, čo sa s vami deje a prečo sa to deje. Vaše okolie by vám malo zmenu čoskoro potvrdiť.

Správne prostredie by vás malo v osobnostnom raste dokonca podporiť. Otázka je, či máte okolo seba podporujúce prostredie, alebo vás vo vývoji brzdí. Pokiaľ vás vaše prostredie v osobnostnom raste nepodporuje, máte v kontexte osobnostného rastu problém. Moje odporúčanie – zmeňte prostredie. Môžete ho prerobiť. To, či to je možné, závisí od vášho postavenia, štruktúry a vzťahov v rámci prostredia. Možno to bude boj s veternými mlynmi. V takom prípade pohľadajte pre seba iné, ktoré vás bude v osobnostnom raste podporovať. Ak ste riaditeľ firmy a chcete naštartovať proces tímového učenia sa vo firme, aj tak musíte začať od seba a sám sa vydať na cestu intenzívneho osobnostného rozvoja. A ak nevidíte alternatívu, s ktorou ste v súlade, vytvorte si svoje vlastné prostredie. Oni sa už nejakí tí správni ľudia pridajú, keď sa vyfarbíte. Nad prostredím zvíťazí málokto. Verte mi. Nie náhodou je to jedna z neuro-logických úrovní vnímania, definovaná v NLP. (Pozn. – neurolingvistické programovanie.) Tušíte vôbec, ako veľmi vás vaše prostredie ovplyvňuje v otázke osobnostného rastu? Peter Senge v Piatej disciplíne manažmentu (učiace sa organizácie) napísal: „Najdôležitejšie pre váš osobnostný rozvoj je prostredie, ktoré vás v ňom podporuje.“ Prostredie z nás doslova dokáže urobiť bláznov! Aktívnou súčasťou nášho prostredia je aj päť ľudí, s ktorými trávime najviac času. Spýtajme sa sami seba: „Rozvíjajú sa?“

Pamätáte si niekto na Philipa Zimbarda a jeho stanfordský väzenský experiment z r.1971? Skupinu dobrovoľníkov rozdelili na väzňov a dozorcov a simulovali podmienky väzenia. Ak si spomínate, tak viete, že experiment musel byť predčasne ukončený, a to už po šiestich dňoch! Miera fyzického aj psychického násilia „dozorcov“ všetkých prekvapila o to viac, že vybrali ozaj zdravých a zorientovaných študentov. A záver, ktorý prekvapil aj samotného Zimbarda, znel: „Ak je zdravý človek vystavený extrémnym podmienkam, tak sa môže radikálne zmeniť alebo zmeniť svoje správanie a to vo veľmi krátkej dobe.“ Inak povedané – prostredie je pre nás a naše správanie veľmi určujúce. Experiment bol dôkazom, ako veľmi na nás vplýva.

K prostrediu dodám už len to, že jeho vplyv môžeme eliminovať vyššími priečkami neuro-logických úrovní: správaním, zdrojmi, presvedčeniami atď. Ale je to pomerne ťažké najmä v zložitejších systémoch a ja vám odporúčam nebojovať s tým. Pretože chcem dať systém vám všetkým, a nie návod pre tých najsilnejších jedincov – silné osobnosti. Posledná veta je veľmi dôležitá a vrátime sa k nej úplne inde.Pochopenie rozdielu medzi funkčným systémom a návodom pre silné osobnosti vám môže ušetriť roky života. Pre začiatok bude stačiť, keď si uvedomíte, akú moc má prostredie okolo vás, a začnete nad ním premýšľať.

Nedá mi ešte nespomenúť dôvod, prečo som sa na svojej ceste zdržal zhruba 10 rokov. Okrem niekoľkých iných faktorov sa na tom podieľal významnou mierou aj môj výber tém a zdrojov, z ktorých som sa učil. Podučím sa nejakú tému, ktorú mi viac-menej náhodne zvolí môj televízny prijímač alebo šéf v práci? Alebo si vedome zvolím tému a pohľadám si zdroje sám? To sú už otázky na pokračovanie článku. Pochopil som, že najväčší význam má byť v kontakte s top svetovým know-how. Nie je to úplne jednoduché (ani ťažké), treba si zaň platiť aj cestovať, ale stojí to za to.

Pri písaní článku som si uvedomil, aká je to široká téma. Preto sa už čoskoro môžete tešiť na pokračovanie, kde si povieme napríklad to, čo všetko môžeme rozvíjať v rámci svojho osobnostného rozvoja. A načrtnem vám aj nejaké to spomínané top svetové k-h.

Budem vďačný za všetky komentáre, ktorými spolu rozšírime tému.

Ďakujem za pozornosť. Som presvedčený, že práve tieto témy sú pre naše životné šťastie kľúčové.

Rudo D.